Podcast o Psychológia osobnosti

Kapitoly

Úvod do psychológie osobnosti

Univerzálne znaky a typy osobnosti

Rysy, štruktúry a temperament

Charakter, cnosti a záujmy

Inteligencia a vnímanie seba

Kto som „Ja“?

Motivácia a dynamika

Záverečné zhrnutie

Přepis

Lenka: Predstav si, že sedíš na písomke z psychológie. Srdce ti trochu búši, ale si v pohode. A zrazu pred tebou pristane otázka: Aký je predmet psychológie osobnosti podľa Nakonečného? A ty vieš, že toto zvládneš.

Matej: Presne tak. Pretože po nasledujúcich minútach budeš mať v týchto pojmoch jasno ako nikto iný. Vitajte pri Studyfi Podcast.

Lenka: Tak poďme na to, Matej. Čo je teda ten predmet skúmania podľa Nakonečného?

Matej: Je to jednoduchšie, než to znie. Nakonečný hovorí o troch veciach: štruktúra osobnosti, teda z čoho sa skladá... dynamika osobnosti, čiže ako funguje a mení sa... a genéza osobnosti, teda ako sa vyvíja.

Lenka: Štruktúra, dynamika, genéza. Chápem. A s akými vedami táto disciplína úzko súvisí?

Matej: Je ich celkom dosť. Určite sociológia, potom rôzne druhy antropológie — kultúrna, filozofická, aj biologická. A samozrejme, moderné neurovedy.

Lenka: Super, to dáva zmysel. A čo nejaké univerzálne znaky, ktoré má každá osobnosť? Smékal ich vraj definoval šesť.

Matej: Áno, a sú celkom intuitívne. Sú to: vedomie, poznanie, sloboda, organizácia, celistvosť a potenciály. V podstate ide o to, že sme si vedomí sami seba, učíme sa, máme možnosť voľby a fungujeme ako jeden celok s priestorom pre rast.

Lenka: To znie dosť povzbudivo. V kontexte toho ma zaujíma pojem „modálna osobnosť“. Čo to je?

Matej: Predstav si to ako typického príslušníka nejakej kultúry. Je to osobnosť, ktorá je silne formovaná spoločnosťou a kultúrou, v ktorej žije. Taký prototyp, ak chceš.

Lenka: Dobre, poďme ku konkrétnym teóriám. Gordon Allport delil rysy osobnosti. Ako?

Matej: Rozdelil ich na všeobecné, ktoré sú typické pre kultúru, a osobné. A tie osobné ešte rozdelil na tri úrovne: kardinálne, ktoré dominujú celému životu človeka... centrálne, čo sú naše hlavné charakteristiky... a sekundárne, ktoré sa prejavujú len v určitých situáciách.

Lenka: Zaujímavé. A čo Bandura a jeho centrálne štruktúry osobnosti?

Matej: Bandura sa zameral na tri kľúčové veci: naše presvedčenia o sebe, čiže sebaúčinnosť, ďalej ciele, ktoré si dávame, a nakoniec očakávané výsledky nášho správania. Teda čo si myslíme, že sa stane, keď niečo urobíme.

Lenka: A keď sa bavíme o temperamente, čo znamená aktivačná úroveň?

Matej: To je v podstate naša vnútorná energia. Vyjadruje intenzitu našich reakcií, naše typické tempo, ako rýchlo sa „naštartujeme“. Je to o tom, či si skôr flegmatik alebo cholerik, ak to zjednoduším.

Lenka: To je dobré prirovnanie. Ešte ma zaujíma Hollandov model RIASEC. Čo sa skrýva za týmto akronymom?

Matej: Je to šikovná pomôcka na typológiu záujmov, často sa používa v kariérnom poradenstve. R je realistický typ, I investigatívny čiže vedecký, A je umelecký, S sociálny, E podnikavý a C konvenčný, zameraný na prácu s dátami a číslami.

Lenka: RIASEC. Zapamätané. A čo zdroje, ktoré formujú náš charakter? Stagner spomínal štyri.

Matej: Áno. Sú to sociálny tlak okolia, naše osobné očakávania, schopnosť kontrolovať impulzy a to, ako odlišne vnímame svet okolo seba.

Lenka: Super. Poďme na finále. Inteligencia. Ako sa prejavuje inteligentné správanie podľa Seligmana?

Matej: Seligman to vidí veľmi prakticky. Hovorí, že inteligentné správanie znamená vedieť byť rýchly, teda používať naučené postupy, ale zároveň vedieť byť pomalý – čiže spomaliť, keď čelíme niečomu novému.

Lenka: To je skvelý postreh. Takže nielen rýchlosť, ale aj schopnosť pribrzdiť. A posledná vec na dnes: rozdiel medzi „Ja“ ako subjektom a „Ja“ ako objektom. Ako to vysvetliť jednoducho?

Matej: Greenwald a Pratkanis na to použili super metaforu s počítačom. „Ja“ ako subjekt, je ako procesor alebo softvér, ktorý spracováva informácie. Je to tá aktívna, poznávajúca časť. Na druhej strane, „Ja“ ako objekt je to, čo vidíme, keď sa pozrieme do zrkadla alebo premýšľame o sebe – je to obsah, súbor informácií o nás samých.

Lenka: A sme vo finále! Posledná téma, na ktorú sa dnes pozrieme, je osobnostná psychológia. Matej, kde začať?

Matej: Najlepšie priamo pri zdroji... pri našom „Ja“. Predstav si ho ako dáta v počítači, s ktorými pracujeme. To je takzvané poznávané Ja.

Lenka: A s akými druhmi tohto „Ja“ pracovala napríklad Karen Horneyová?

Matej: Skvelá otázka. Rozoznávala tri: aktuálne Self, čiže akí sme teraz, potom idealizované Self, akí by sme chceli byť, a odcudzené Self.

Lenka: Super, to je jasné. A čo nás poháňa? Čo je základom takzvanej ego-vzťažnej motivácie?

Matej: V podstate je to jednoduché. Je to snaha chrániť si hodnotu vlastného Ja. Či už vo vlastných očiach, alebo v očiach iných.

Lenka: A ako to popisuje Gordon Allport? On hovorí o dynamike osobnosti, však?

Matej: Presne. Podľa neho si napríklad organizujeme energiu na nové záujmy, keď máme čas... povedzme na dôchodku. Potom je tu majstrovstvo a kompetencia – nechceme byť priemerní. A nakoniec si vytvárame vzory, aby sme si udržali dobrý sebaobraz.

Lenka: Takže v kocke: spoznať samého seba, chrániť si svoju hodnotu a neustále sa zlepšovať. Úžasné! Tak, a to bolo na dnes všetko.

Matej: Veríme, že vám tieto tipy pomôžu nielen pri maturitách, ale aj v živote. Držte sa a uvidíme sa pri ďalšej epizóde.

Lenka: Presne tak. Majte sa krásne a úspešný týždeň! Ahojte!

Matej: Ahojte.