Zhrnutie na Prvá svetová vojna: Príčiny a dôsledky

## Úvod Studená vojna: pôvod a začiatky skúma, ako sa po druhej svetovej vojne vytvoril globálny konflikt medzi Spojenými štátmi a Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR). Nešlo o priame boje medzi veľmocami, ale o dlhodobé ideologické, politické, ekonomické a bezpečnostné súperenie, ktoré formovalo povojnový svet. > Definícia: Studená vojna je dlhodobé medzinárodné napätie medzi dvoma superveľmocami (USA a ZSSR) prejavujúce sa ideologickým, politickým, hospodárskym a vojenským súperením bez priamej konvencionálnej vojny medzi nimi. ## I. Prechod od vojnového spojenectva k blokovej konfrontácii (1945–1949) ### 1) Mocenské vákuum a rozdielne videnie povojnového sveta - Európa bola po vojne oslabená: Nemecko porazené, Francúzsko a Veľká Británia stratili tradičnú dominanciu. To vytvorilo priestor pre dve mimoeurópske superveľmoci — USA a ZSSR. - Sovietske záujmy: bezpečnosť, kontrola území, ktoré oslobodila Červená armáda — tzv. satelizácia strednej a východnej Európy. > Definícia: Satelizácia znamená politickú a bezpečnostnú kontrolu ZSSR nad formálne nezávislými štátmi v strednej a východnej Európe. ### 2) Nemecká otázka a rozdelenie Európy - Nemecko bolo predmetom sporu: jednota vs. rozdelenie vs. ekonomické oslabovanie. - Kľúčové kroky: 1947–1949 — spojenie západných okupačných zón (bizónia, neskôr trizóni­a), berlínska blokáda 1948–1949, vznik dvoch nemeckých štátov (Spolková republika Nemecko a Nemecká demokratická republika). ### 3) Prvé povojnové krízy (príklady) - Iránska kríza (1945–1946): ZSSR sa snažil predĺžiť vojenskú prítomnosť v severnom Iráne a podporoval azerbajdžanské separatistické snahy; po intervencii OSN ZSSR ustúpil. Fun fact: Iránska kríza ukázala, že miestne politické a etnické problémy môžu rýchlo nadobudnúť medzinárodný význam, keď do nich zasahujú veľmoci. ### 4) Politiká odpoveď USA: Trumanova doktrína a Marshallov plán - **Trumanova doktrína (1947)**: verejné vyhlásenie $12.3.1947$ o podpore Grécka a Turecka proti komunistickému tlaku; Kongres schválil $400$ miliónov dolárov ($250$ mil. Grécku, $150$ mil. Turecku). Politický princíp: containment — politika zadržiavania sovietskeho vplyvu. > Definícia: Containment (zadržiavanie) je politika, ktorej cieľom je zabrániť šíreniu sovietskeho vplyvu bez priameho napadnutia ZSSR. - **Marshallov plán (1947–1951)**: ekonomická obnova Európy, financovaná USA, celkovo viac než $12$ miliárd dolárov rozdelených medzi $16$ európskych krajín s cieľom stabilizovať ekonomiky a oslabiť príťažlivosť komunizmu. ZSSR plán odmietol a prinútil k odmietnutiu aj svoje satelity, čo prehĺbilo rozdelenie Európy. ### 5) Vznik západných bezpečnostných štruktúr - Bruselský pakt (1948) a hlavne vznik NATO (severná Atlantická aliancia, apríl 1949) bol reakciou na sovietsku expanziu. - Rok 1949 ako zlomový: vznik NATO, založenie Spolkovej republiky Nemecko a Nemeckej demokratickej republiky. ## II. Druhá etapa: eskalácia, militarizácia a zástupné konflikty (1950 – koniec 1960. rokov) ### 1) Kórejská vojna (1950–1953) ako prvý veľký zástupný konflikt - Kórea bola rozdelená po 38. rovnobežke: sever pod sovietskym, juh pod americkým vplyvom. V júni 1950 Sever zaútočil na Juh; konflikt prerástol do veľkej vojenskej intervencie OSN vedeného USA; neskôr zasiahli čínski dobrovoľníci na strane Severu. Vojna skončila prímerím 27.7.1953 v Pchanmundžome, hranica zostala v podstate nezmenená. ### 2) Militarizácia v Európe: NATO vs. Varšavská zmluva - Vstup NSR do NATO (1955) viedol k založeniu Varšavskej zmluvy (1955) ako vojenskej reakcie východného bloku. ### 3) Krízy a represie vo východnom bloku - Rok 1956: povstania v Poľsku a Maďarsku; Maďarská revolúcia potlačená sovietskymi vojskami, k moci dosadený János Kádár. - Berlín: výstavba Berlínskeho múru 13.8.1961 ako fyzický symbol rozdelenia. - Karibská kríza (1962): nájdenie sovietskych rakiet na Kube vyústilo do najnebezpečnejšej konfrontácie, ktorá skončila výmenou záväzkov (sťahovanie rakiet z Kuby a z Turecka) a