Test na Protolytické reakcie a teórie kyselín a zásad

Otázka 1: Podstatou neutralizácie je reakcia, pri ktorej dochádza k vzniku vody z vodíkových katiónov a hydroxidových aniónov.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že podstatou neutralizácie je reakcia katiónov vodíka H+ a aniónov OH- (prípadne oxóniového katiónu H3O+ a aniónu OH-), pričom vzniká voda, čo je znázornené rovnicou H+ + OH- ↔ H2O.

Otázka 2: Kyselina sírová, ako dvojsýtna kyselina, disociuje vo vode len v jednom stupni.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Kyselina sírová (H2SO4) má dva atómy vodíka a patrí medzi dvojsýtne kyseliny, ktoré môžu odštiepiť 2 H+. Z toho dôvodu disociuje v dvoch stupňoch, nie len v jednom.

Otázka 3: Ktoré tvrdenie správne popisuje silu kyselín a zásad podľa Arrheniovej teórie?

A. Sila je závislá od koncentrácie H+ katiónov pre kyseliny a OH- aniónov pre zásady; čím viac iónov, tým väčšia sila.

B. Sila kyseliny je určená jej schopnosťou odštepovať protóny, zatiaľ čo sila zásady jej schopnosťou viazať protóny.

C. Sila je určená rýchlosťou, akou prebieha neutralizácia s indikátorom.

D. Sila kyseliny alebo zásady je konštantná a nezávisí od koncentrácie iónov v roztoku.

Vysvetlenie: Podľa Arrheniovej teórie je sila kyselín alebo zásad závislá od koncentrácie vodíkových katiónov (H+) alebo hydroxidových aniónov (OH-) v roztoku. Čím viac týchto iónov v roztoku je, tým je väčšia sila kyseliny alebo zásady.

Otázka 4: Ktoré tvrdenie správne definuje zásadu podľa Arrheniovej teórie kyselín a zásad?

A. Látka, ktorá vo vodnom roztoku odštiepuje hydroxidové anióny OH-.

B. Látka, ktorá vo vodnom roztoku odovzdáva katióny vodíka H+.

C. Látka, ktorá vo vodnom roztoku disociuje na vodíkový katión H+ a zvyšok kyselinový anión.

D. Látka, ktorá vo vodnom roztoku prijíma protóny.

Vysvetlenie: Podľa Arrheniovej teórie je zásada látka, ktorá vo vodnom roztoku odštiepuje hydroxidové anióny OH-. Zásady vo vodnom roztoku disociujú na anión OH- a katión (zvyšok zásady).

Otázka 5: Podľa Brӧnsted-Lowryho teórie môžu byť kyselinami a zásadami len neutrálne molekuly.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Podľa Brӧnsted-Lowryho teórie môžu byť kyselinami a zásadami nielen neutrálne molekuly, ale aj ióny.