Podcast o Protihabsburské povstania, Koalícia, Sťahovanie národov

Kapitoly

Úvod do spojenectva

Osamotená Británia a pomoc z USA

Washington a stratégia "Európa na prvom mieste"

Teheránska konferencia - prvé stretnutie Veľkej trojky

Jalta - rozdelenie sveta

Přepis

Matej: Keď dnes v správach vidíš, ako sa stretávajú svetoví lídri a rokujú o globálnych krízach, môže to pôsobiť trochu nudne, však? Samé obleky a podávanie rúk. Ale predstav si stretnutie, kde každé slovo a každé rozhodnutie môže znamenať život alebo smrť pre milióny ľudí a zmeniť mapu sveta. Presne o takýchto stretnutiach sa dnes budeme baviť.

Tereza: Presne tak. Neboli to len zdvorilostné návštevy. Boli to strategické šachové partie, kde sa hralo o osud celej planéty. A to všetko počas najväčšieho konfliktu v dejinách, druhej svetovej vojny.

Matej: Počúvate Studyfi Podcast. Som Matej a dnes je tu so mnou opäť expertka na dejepis, Tereza. Ahoj!

Tereza: Ahoj Matej, zdravím všetkých. Dnes sa pozrieme na to, ako sa z nepravdepodobných partnerov stali spojenci a ako ich dohody formovali svet, v ktorom žijeme.

Matej: Dobre, poďme na to. Situácia v Európe na začiatku vojny nevyzerala pre Spojencov vôbec dobre. V podstate, po páde Francúzska v roku 1940, bojovala proti Hitlerovmu Nemecku osamotená Veľká Británia.

Tereza: Presne. Británia bola na kolenách. Jej úspech závisel od jedinej veci – od dodávok zbraní, jedla a materiálu zo Spojených štátov. Lenže USA vtedy ešte neboli vo vojne a verejnosť bola dosť proti tomu, aby sa do európskeho konfliktu miešali.

Matej: Ako sa to teda vyriešilo? Predpokladám, že Británia nemala neobmedzený rozpočet na nákupy.

Tereza: Vôbec nie. A tu prichádza na scénu americký prezident Franklin Delano Roosevelt. Bol to majster politiky. V roku 1941 presadil v Kongrese niečo, čo sa volalo Zákon o pôžičke a prenájme. Vieš si to predstaviť ako takú susedskú výpomoc v extrémnej situácii.

Matej: Susedská výpomoc? To znie trochu zjednodušene na medzinárodnú politiku.

Tereza: Ale princíp je podobný! Roosevelt to vysvetlil takto: „Ak susedovi horí dom, nebudem s ním vyjednávať o cene hasiacej hadice. Požičiam mu ju a on mi ju po požiari vráti.“ Tento zákon umožnil USA dodávať Británii a neskôr aj Sovietskemu zväzu vojenský materiál bez toho, aby museli platiť hneď.

Matej: To bol geniálny ťah. Takže toto bol ten prvý krok k vytvoreniu nejakej koalície?

Tereza: Presne tak. A na tomto obchodnom partnerstve sa začalo budovať aj to politické. V auguste 1941 sa Roosevelt a britský premiér Winston Churchill stretli na vojnovej lodi uprostred Atlantiku a podpísali Atlantickú chartu.

Matej: Atlantická charta... Znie to dôležito. Čo v nej bolo?

Tereza: Bol to v podstate taký manifest. Dokument, v ktorom si povedali, za čo vlastne bojujú. Stanovili si zásady, ako viesť vojnu a hlavne, ako má vyzerať svet po nej. Žiadne zaberanie cudzích území, právo národov na sebaurčenie, slobodný obchod... V podstate položili základy pre povojnový poriadok a neskôr aj pre OSN.

Matej: Super, takže máme dohodu o spoločných cieľoch. Ale vojna sa stále bojovala. Kedy prišli na rad konkrétne vojenské plány?

Tereza: Hneď po tom, ako Japonci napadli Pearl Harbor a USA oficiálne vstúpili do vojny v decembri 1941. Hneď na prelome rokov 1941 a 1942 sa Churchill a Roosevelt stretli znova, tentokrát vo Washingtone.

Matej: A na čom sa tam dohodli?

Tereza: Na najdôležitejšej veci: stratégii „Európa na prvom mieste“. Hoci USA napadlo Japonsko, obaja lídri sa zhodli, že najväčšou hrozbou je Hitlerovo Nemecko. Takže hlavné sily a zdroje mali smerovať najprv na porazenie Nemecka, až potom Japonska.

Matej: To muselo byť pre Američanov ťažké prehltnúť, nie? Verejnosť musela túžiť po pomste voči Japonsku.

Tereza: Určite. Ale Roosevelt a jeho generáli chápali, že ak by Nemecko porazilo Sovietsky zväz a Britániu, stalo by sa neporaziteľnou pevnosťou. Takže sa dohodli na prvej spoločnej operácii – vylodení v severnej Afrike, aby získali kontrolu nad Stredozemným morom. A tiež na strategickom bombardovaní Nemecka a zvýšení pomoci pre Sovietsky zväz.

Matej: A spomínalo sa tam ešte niečo dôležité?

Tereza: Áno, a bolo to prísne tajné. Na druhej washingtonskej konferencii v roku 1942 sa dohodli na spoločnom výskume atómovej bomby. Britský jadrový výskum sa vtedy presunul do USA a vznikol slávny projekt Manhattan. Takže už v roku 1942 sa potichu pracovalo na zbrani, ktorá nakoniec ukončila vojnu.

Matej: Dobre, takže Británia a USA koordinujú svoje kroky. Ale chýba nám tu tretí a kľúčový hráč – Sovietsky zväz a Josif Stalin. Kedy sa konečne stretli všetci traja?

Tereza: To sa stalo až koncom roka 1943 v Teheráne, hlavnom meste Iránu. Bolo to prvé stretnutie takzvanej Veľkej trojky: Stalin, Roosevelt a Churchill. A dynamika bola okamžite úplne iná.

Matej: V akom zmysle?

Tereza: Stalin prišiel s obrovským sebavedomím. Povedal im v podstate toto: „Páni, moja krajina nesie hlavné bremeno vojny. Červená armáda bojuje proti drvivej väčšine nemeckých divízií. Takže vy sa prispôsobíte nám.“ A mal jasnú požiadavku.

Matej: A tá bola?

Tereza: Otvorenie druhého frontu v severnom Francúzsku. Okamžite. Chcel, aby západní Spojenci konečne vylodením vo Francúzsku odľahčili tlak na východnom fronte. A tu nastal obrovský spor.

Matej: Prečo? Veď to dáva zmysel, zaútočiť na Nemcov z viacerých strán.

Tereza: Dáva, ale Churchill mal iný plán. Navrhoval vylodenie v Grécku, na Balkáne. Nebol naivný. Videl, ako sa Červená armáda valí na západ a bál sa, že Stalin po vojne ovládne celú východnú a strednú Európu. Vylodením na Balkáne chcel predbehnúť Stalina a udržať si vplyv v tejto oblasti.

Matej: Prefíkané. Ako to dopadlo?

Tereza: Stalin to rázne odmietol a na svoju stranu prekvapivo získal Roosevelta. Sľúbil mu totiž niečo, čo Roosevelt veľmi chcel: že tri mesiace po porážke Nemecka vstúpi Sovietsky zväz do vojny proti Japonsku. Pre Američanov by to ušetrilo státisíce životov, takže súhlasili s vylodením vo Francúzsku. Churchill bol prehlasovaný.

Matej: Wow. To bola teda hra o vysoké stávky. Riešilo sa v Teheráne ešte niečo?

Tereza: Áno. Stalin si presadil aj uznanie sovietskych hraníc z roku 1941, čo v podstate znamenalo, že mu Spojenci odobrili zabratie Pobaltia a časti Poľska. A Roosevelt tam prvýkrát predstavil svoj nápad na vytvorenie novej medzinárodnej organizácie, ktorá by nahradila nefunkčnú Spoločnosť národov a zaručila mier. To bol zárodok OSN.

Matej: Dobre, presuňme sa v čase. Sme vo februári 1945. Vylodenie v Normandii prebehlo, Spojenci postupujú z východu aj zo západu. Koniec vojny v Európe je na dohľad. Veľká trojka sa stretáva znova.

Tereza: Áno, tentokrát v Jalte na Kryme. A už len to miesto hovorí za všetko. Konferencia sa nekonala na neutrálnom území, ale priamo v Sovietskom zväze, pod drobnohľadom Stalinovej tajnej služby. To symbolizovalo jeho absolútne dominantné postavenie.

Matej: Takže tam už v podstate diktoval podmienky?

Tereza: Takmer. Jeho armády boli stovky kilometrov pred západnými Spojencami a oslobodzovali jednu krajinu za druhou. Churchill a Roosevelt ho potrebovali. Napríklad, Nemci práve vtedy spustili ofenzívu v Ardenách a západný front mal obrovské problémy. Stalin im sľúbil, že spustí vlastnú veľkú ofenzívu skôr, aby odľahčil tlak, čo aj splnil.

Matej: Takže im opäť vyšiel v ústrety, ale určite za to niečo chcel.

Tereza: Samozrejme. V Jalte sa v podstate kreslila nová mapa povojnovej Európy. Stalin si definitívne presadil svoj vplyv nad východnou Európou. Hoci sa hovorilo o slobodných voľbách v krajinách ako Poľsko, všetci tušili, že to je len fráza. Svet sa začínal deliť na Východ a Západ.

Matej: Takže zhrnuté, tieto konferencie neboli len o vojenskej stratégii, ale hlavne o tom, kto bude mať aký vplyv po vojne.

Tereza: Presne tak. Boli to miesta, kde sa zrodil povojnový svet. Spojenectvo proti Hitlerovi bolo účelové, založené na nutnosti. Hneď ako spoločná hrozba zmizla, na povrch vyplávali obrovské ideologické rozdiely medzi komunistickým Sovietskym zväzom a demokratickým Západom. A to bol začiatok studenej vojny.

Matej: Fantastický prehľad, Tereza. Myslím, že teraz je každému jasné, prečo boli tieto stretnutia tak nesmierne dôležité. Vďaka, že si nám to takto priblížila.

Tereza: Rada som pomohla. Je dôležité vidieť za tými dátumami a menami tie skutočné ľudské drámy a strategické rozhodnutia.

Matej: To bol Studyfi Podcast. Počujeme sa pri ďalšej téme!