Test na Proteus, Morganella a Enterobacteriaceae

Otázka 1: Proteus je primárne rezistentný na kolistín, tetracyklín a nitrofurantoín.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Študijné materiály explicitne uvádzajú: 'primárne rezist. na kolistin, tetracyklin, nitrofurantoin'.

Otázka 2: Proteus mirabilis je zodpovedný za viac ako 50% všetkých komunitných infekcií močových ciest.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že Proteus mirabilis spôsobuje 1% všetkých komunitných infekcií močových ciest.

Otázka 3: Ktoré z nasledujúcich tvrdení správne charakterizujú všeobecné vlastnosti a morfológiu Enterobaktérií podľa poskytnutého materiálu?

A. Sú to G-fakultatívne anaeróbne nesporulujúce tyčinky.

B. Všetky rody Enterobaktérií sú pohyblivé vďaka peritrichiálnym bičíkom.

C. Jednotlivé rody sa od seba morfologicky veľmi nelíšia.

D. Menšia časť rodov patrí k primárnym patogénom, ktoré sa fyziologicky v GIT nenachádzajú.

Vysvetlenie: Podľa študijného materiálu sú Enterobaktérie G-fakultatívne anaeróbne nesporulujúce tyčinky. Ďalej sa uvádza, že jednotlivé rody sa od seba morfologicky veľmi nelíšia a menšia časť rodov patrí k primárnym patogénom, ktoré fyziologicky v GIT nenachádzame (napr. Salmonella, Shigella). Tvrdenie, že všetky rody sú pohyblivé, je nesprávne, pretože materiál výslovne uvádza výnimky ako Shigella, Klebsiella a Yersinia pestis.

Otázka 4: Ktoré tvrdenie najpresnejšie vystihuje diagnostické metódy používané pri infekciách spôsobených rodom Proteus?

A. Kultivácia Proteus sp. na selektívnych pôdach, ako je CLED, sa zameriava na podporu ich typického plazivého rastu.

B. Pre biochemickú identifikáciu Proteus sp. je charakteristické pozitívne štiepenie laktózy a negatívna produkcia H2S.

C. Najčastejšou metódou identifikácie Proteus sp. je MALDI-TOF, a medzi odberové materiály patria výtery z rektá, stolica, hnis, krv a spútum.

D. Proteus sp. sú známe pre svoje aktívne pohyblivé puzdro, ktoré pomáha pri diagnostike pomocou svetelnej mikroskopie.

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov sa na identifikáciu Proteus sp. najčastejšie používa MALDI-TOF. Materiál pre diagnostiku môže zahŕňať výter z rektá, stolicu, hnis, krv a spútum. Selektívne pôdy ako CLED naopak potláčajú plazivý rast. Biochemicky Proteus nikdy neskvasuje laktózu (laktóza -) a produkuje H2S (H2S +). Proteus sp. netvorí puzdro, ale má peritrichálne bičíky pre pohyb.

Otázka 5: Optimálna kultivačná teplota pre enterobaktérie je 37 °C.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Optimálna kultivačná teplota pre enterobaktérie je 37 °C.