Podcast o Programová hudba a harmónia v romantizme

Kapitoly

Príbeh v hudbe

Hector Berlioz a jeho posadnutosť

Franz Liszt, rocková hviezda 19. storočia

Cyklické formy a príbeh rieky

Nižšie formy: Barokový playlist

Vyššie formy: Hudobný trhák

Jednota v rozmanitosti

Čo sú mimotonálne akordy?

Ako ich značíme a používame?

Zhrnutie a záver

Přepis

Adam: Predstavte si zamilovaného skladateľa Hectora v Paríži v roku 1830. Je posadnutý herečkou, ktorá ho ignoruje. Čo urobí? Nenapíše jej list... zloží o nej päťčasťovú symfóniu, kde ju v hudbe prenasleduje, sníva o nej a na konci ju dokonca sleduje na čarodejníckom sabate.

Ema: To znie poriadne dramaticky. A presne o tom je novoromantická programová hudba. Počúvate Studyfi Podcast.

Adam: Takže programová hudba je v podstate hudba, ktorá rozpráva príbeh?

Ema: Presne tak. Inšpiruje sa básňou, obrazom, alebo ako v prípade Berlioza, veľmi osobnou emóciou. Skladateľ vám v podstate dáva "scenár" k tomu, čo máte pri počúvaní cítiť a predstavovať si.

Adam: Dobre, tak sa pozrime na toho dramatického Hectora Berlioza. Čím bol taký výnimočný?

Ema: Berlioz bol majstrom orchestra a drámy. Jeho veľkou inováciou bola takzvaná "idée fixe", teda pevná myšlienka.

Adam: Idée fixe? To znie... francúzsky.

Ema: Aj to je. Je to hudobný motív, krátka melódia, ktorá v celej skladbe predstavuje jednu konkrétnu osobu alebo myšlienku. V jeho najznámejšom diele, Fantastickej symfónii, táto melódia predstavuje jeho milovanú ženu. Počujeme ju v každej časti, no zakaždým trochu inak, podľa toho, čo sa v deji deje.

Adam: A čo Franz Liszt? Bol aj on taký dramatik?

Ema: Ešte väčší! Liszt bol klavírny virtuóz, v podstate rocková hviezda svojej doby. A práve on vytvoril úplne novú formu – symfonickú báseň.

Adam: Čo je to symfonická báseň?

Ema: Je to jednočasťová skladba pre orchester, ktorá hudobne stvárňuje nejaký príbeh alebo myšlienku. Už sa nedrží prísnej štruktúry klasickej symfónie. Aj on pracoval s hlavným motívom, ale nazval to motivickou premenou. Jeho motív sa počas skladby menil a transformoval oveľa viac ako Berliozova idée fixe.

Adam: Takže ak Berliozova melódia menila kostýmy, Lisztova menila celú osobnosť.

Ema: Perfektné prirovnanie! Medzi jeho najznámejšie symfonické básne patria napríklad Prelúdiá alebo Mazepa.

Adam: Fantastická symfónia, Faustovská symfónia... to sú obrovské diela zložené z viacerých častí. To nás privádza k cyklickým formám, však?

Ema: Presne tak. Cyklické formy sú skladby, ktoré sa skladajú z niekoľkých samostatných, no navzájom prepojených častí, ktorým hovoríme vety. Je to ako román zložený z kapitol. Celok dáva zmysel až vtedy, keď si vypočujete všetky časti.

Adam: A máme na to nejaký slávny príklad z našich končín?

Ema: Samozrejme! Najlepší príklad je cyklus symfonických básní Má vlast od Bedřicha Smetanu. A v ňom jeho najznámejšia časť, Vltava.

Adam: Tú pozná každý. Ako presne tam funguje ten program?

Ema: Smetana hudbou dokonale maľuje tok rieky. Začína dvoma flautami, ktoré znázorňujú dva pramienky. Tie sa spoja do slávnej hlavnej témy – samotnej rieky Vltavy. Potom počujeme lesné rohy ako poľovačku na brehu, tanečnú melódiu sedliackej svadby, v noci zase tanec víl. Nakoniec prídu dramatické svätojánske prúdy a veľkolepé finále, keď rieka preteká popod Vyšehrad. Je to dokonalý hudobný príbeh.

Adam: Takže sme si prešli formy, ktoré sú v podstate jednou veľkou myšlienkou. Čo ak má ale skladateľ nápadov na celý román?

Ema: Výborná otázka! Práve vtedy siahne po cyklických formách. Sú to vlastne hudobné diela zložené z viacerých samostatných častí, takzvaných viet.

Adam: A predpokladám, že nie sú všetky rovnaké.

Ema: Presne tak. Rozdeľujeme ich na nižšie a vyššie. Tie nižšie, napríklad baroková suita alebo partita, sú v podstate spojením viacerých tancov. Je to ako taký... barokový playlist.

Adam: Barokový playlist, to sa mi páči! Každá skladba s iným rytmom.

Ema: Presne. Striedajú sa pomalé a rýchle tance ako Allemande či Gigue. Patrí sem aj baroková sonáta, či už tanečná *sonata da camera* alebo vážnejšia *sonata da chiesa*.

Adam: A tie vyššie formy? To znie oveľa vážnejšie.

Ema: To aj sú! Sú to vrcholné diela ako symfónia, sonáta, alebo sláčikové kvarteto. Predstav si ich ako hudobný film so štyrmi časťami.

Adam: Aký film presne?

Ema: Prvá veta je dramatická, druhá je pomalá a lyrická. Tretia je tanečná – menuet alebo scherzo. A štvrtá je energické finále, ktoré všetko uzavrie. Je to cesta plná emócií.

Adam: Takže máme štyri úplne odlišné časti. Čo ich vlastne drží pokope?

Ema: Skvelá otázka. Aj keď sú kontrastné, spája ich spoločná tónina. A niekedy sa dokonca motív z prvej vety objaví aj v poslednej. To je takzvaná cyklická jednota.

Adam: Fascinujúce. Takže od playlistu sme sa dostali až k symfonickému trháku. A kam nás zavedie tá prvá, dramatická veta?

Ema: Tá nás privádza priamo k srdcu celej klasickej hudby. A tým je sonátová forma.

Adam: Dobre, a tým sme prebrali diatonické akordy. Ale hudba by bola celkom nuda, keby sme ostali len pri nich, však?

Ema: To teda áno. A preto tu máme poslednú, no o to zaujímavejšiu tému – mimotonálne akordy.

Adam: Mimotonálne... to znie komplikovane. O čo ide?

Ema: Vôbec nie! Predstav si ich ako hudobné korenie. Sú to akordy, ktoré nepatria priamo do našej tóniny, lebo obsahujú tóny mimo stupnice.

Adam: Takže si ich akoby požičiavame odinakiaľ, aby sme veci trochu okorenili?

Ema: Presne tak! Ich úlohou je vytvoriť napätie a na chvíľu vybočiť z tonálneho centra, čím hudbu neskutočne obohatia.

Adam: A ako vieme, kam taký akord patrí? Má nejakú funkciu?

Ema: Má jasný cieľ. Najčastejšie sa používajú takzvané mimotonálne dominanty. Značíme ich napríklad D7/V. To znamená, že je to dominanta k piatemu stupňu.

Adam: Aha! Takže v C dur by to bola dominanta k akordu G dur, ktorý je na piatom stupni?

Ema: Presne tak! Bol by to akord D7, ktorý sa potom krásne rozvedie práve do toho G-dur. Je to ako taká malá hudobná odbočka.

Adam: A z tej odbočky sa vždy vrátime späť na hlavnú cestu?

Ema: Áno, to je kľúčové. Tento "cudzí" akord sa musí rozviesť do diatonického akordu, na ktorý ukazuje. Vytvorí napätie a hneď ho aj uvoľní.

Adam: Takže, aby sme to zhrnuli: mimotonálne akordy sú dočasné hudobné "výlety", ktoré pridávajú farbu a napätie, no vždy sa bezpečne vrátia domov.

Ema: Perfektné zhrnutie. A to je pre dnešok z harmónie všetko. Dúfame, že to bolo pre vás užitočné.

Adam: Ďakujeme, že ste nás počúvali. Dopočutia pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu!