Podcast o Princípy osobnej zodpovednosti

Kapitoly

Mýtus o šťastí

Prestaňte s obviňovaním

Príbeh W. Clementa Stona

Vzorec úspechu: U + R = V

Prečo sa vlastne sťažujeme?

Tvorca alebo pozorovateľ?

Vzorec života: U + R = V

Pasca obviňovania

Sila vlastnej reakcie

Defínicia šialenstva

Jednoduché nerovná sa ľahké

Výsledky neklamú

Dva pohľady na zápchu

Ako predať luxus v recesii

Prevezmite stopercentnú zodpovednosť

Pozor na žlté výstrahy

Přepis

Michal: Takže to, čo vravíš, je, že my sme v podstate architekti úplne všetkého v našom živote? Aj tých vecí, ktoré sa nám nepáčia?

Simona: Presne tak! A je to myšlienka, ktorá mnohým ľuďom príde desivá, ale v skutočnosti je neskutočne oslobodzujúca.

Michal: To teda verím! Počúvate Studyfi Podcast a dnes sa bavíme o niečom, čo vám môže zmeniť pohľad na svet... o stopercentnej osobnej zodpovednosti.

Simona: Je to tak. Začína sa to jedným obrovským mýtom, ktorý v našej spoločnosti koluje. A to, že sme akosi predurčení na skvelý život.

Michal: Akože... niekto iný je zodpovedný za to, aby sme boli šťastní? Rodičia, škola, štát?

Simona: Presne. Že nám niekto dlhuje skvelú kariéru, šťastné vzťahy, proste všetko. Ale pravda je, že za kvalitu tvojho života je zodpovedná len jedna jediná osoba.

Michal: A tou osobou som ja sám.

Simona: Bingo. Ak chceš byť úspešný, musíš prevziať zodpovednosť úplne za všetko. Za úspechy, výsledky, vzťahy, zdravie, financie... doslova za všetko.

Michal: To je ale ťažké prijať. Je oveľa jednoduchšie hodiť vinu na niekoho iného, nie?

Simona: Samozrejme! To je naša prirodzená reakcia. Obviňujeme rodičov, šéfov, kamarátov, vládu, počasie, zlý horoskop... čokoľvek a kohokoľvek, len aby sme sa nemuseli pozrieť do zrkadla.

Michal: Poznám to. Neskúsiš ma z matiky? To je vina učiteľa, lebo to zle vysvetlil. Nedostal som brigádu? Ekonomika je zlá.

Simona: Presne tieto výhovorky. A pritom si neuvedomujeme, že skutočný problém je v nás. Je na to jedna krásna metafora.

Michal: Sem s ňou!

Simona: Predstav si muža, ktorý v noci pod pouličnou lampou hľadá na zemi kľúče. Príde k nemu okoloidúci a pýta sa, čo robí. Muž vraví, že stratil kľúče a tak mu pomáha hľadať. Po hodine sa ho okoloidúci spýta: „Ste si istý, že ste ich stratili práve tu?“

Michal: A on?

Simona: A muž odpovie: „Nie, stratil som ich doma. Ale tu je viac svetla.“

Michal: To je geniálne! Hľadáme odpovede tam, kde je to pohodlné, nie tam, kde skutočne sú.

Simona: Presne tak. Je načase prestať hľadať odpovede mimo seba. Pretože ty si ten, kto tvorí svoj život. A až keď si to priznáš, môžeš začať vedome tvoriť budúcnosť, akú chceš.

Michal: Toto mi pripomína jeden príbeh, o ktorom som čítal. O multimilionárovi W. Clementovi Stoneovi.

Simona: Áno, skvelý príklad! On bol jedným z prvých guru úspechu. A mal na to veľmi jednoduchý test.

Michal: Aký?

Simona: Keď k nemu prišiel nový zamestnanec, Jack Canfield, hneď v prvý týždeň sa ho Stone opýtal: „Prevzali ste za svoj život stopercentnú zodpovednosť?“

Michal: A čo on odpovedal? Asi niečo ako „Myslím, že áno...“

Simona: Presne! A Stone mu na to povedal: „To je otázka, na ktorú sa odpovedá áno alebo nie, mladý muž. Buď ste ju prevzali, alebo nie.“

Michal: A ako mu to vysvetlil?

Simona: Spýtal sa ho jednoduchú otázku: „Už ste niekedy niekoho za niečo vo svojom živote vinili? Sťažovali ste sa niekedy?“ A Jack musel priznať, že áno.

Michal: Aha, takže pokiaľ sa sťažujem a obviňujem, neprebral som zodpovednosť.

Simona: Presne. Stone mu povedal: „Mať stopercentnú zodpovednosť znamená uznať, že si pôvodcom všetkého, čo sa ti deje. Si príčinou všetkých svojich skúseností. Jedine tak môžeš začať meniť svoju budúcnosť.“

Michal: Dobre, takže prvý krok je prestať s obviňovaním a výhovorkami. Čo ďalej? Existuje nejaký praktický nástroj?

Simona: Existuje. A je to veľmi jednoduchá, ale nesmierne silná rovnica. Znie takto: U plus R sa rovná V.

Michal: U + R = V. Okej, to znie ako chémia. Čo to znamená?

Simona: Je to jednoduchšie. U je udalosť. R je tvoja reakcia. A V je výsledok. Udalosť plus Reakcia sa rovná Výsledok.

Michal: Zaujímavé. Takže... udalosť je niečo, čo sa stane. Napríklad, dostanem zlú známku z testu.

Simona: Áno. A to je tá časť, ktorú často nemôžeš ovplyvniť. Udalosti sa proste dejú. Čo však môžeš stopercentne ovplyvniť, je tvoja Reakcia.

Michal: Takže moja reakcia na zlú známku môže byť, že sa naštvem, poviem si, že som hlúpy a že to nikdy nepochopím. A výsledok bude, že sa budem cítiť mizerne a možno sa na to nabudúce úplne vykašlem.

Simona: Presne. Alebo... môžeš zvoliť inú reakciu. Môžeš si povedať: „Okej, toto nevyšlo. Kde som spravil chybu? Čo sa musím doučiť? Poprosím niekoho o pomoc.“

Michal: A výsledok bude úplne iný! Budem motivovaný, niečo nové sa naučím a nabudúce ten test možno napíšem na jednotku.

Simona: A to je presne ono! Väčšina ľudí si myslí, že Udalosť priamo spôsobuje Výsledok. Ale to nie je pravda. Medzi nimi je vždy tvoja Reakcia. A v tej reakcii je celá tvoja sila.

Michal: Keď už sme pri tých reakciách, poďme sa pozrieť na sťažovanie. Prečo to vlastne robíme? Prečo je to taký bežný zvyk?

Simona: Je to fascinujúce, keď sa nad tým zamyslíš. Aby si sa mohol na niečo sťažovať, musíš vnútorne veriť, že existuje niečo lepšie.

Michal: Jasné, nesťažujem sa na gravitáciu, lebo viem, že ju nezmením. Ale sťažujem sa na to, že mám málo peňazí, lebo viem, že by som mohol mať viac.

Simona: Presne tak! Sťažovanie je vlastne priznanie, že vieš o lepšom stave, ale nie si ochotný podstúpiť riziko, aby si ho dosiahol.

Michal: Wow. To je silná myšlienka. Takže keď sa sťažujem na školu, vlastne hovorím: „Viem, že by som mohol mať lepšie známky, ale nechce sa mi pre to nič urobiť.“

Simona: V podstate áno. Je to pasívna pozícia. A všimni si ešte jednu vec... takmer vždy sa sťažujeme nesprávnym ľuďom.

Michal: Ako to myslíš?

Simona: Prídeš domov a sťažuješ sa rodičom na učiteľov. Potom prídeš do školy a sťažuješ sa kamarátom na rodičov.

Michal: To je úplná pravda! Prečo to robíme?

Simona: Lebo je to jednoduchšie a menej riskantné. Povedať šéfovi, že zle plánuje prácu, si vyžaduje odvahu. Sťažovať sa na neho partnerovi je bezpečné. Ale tvoj partner s tým nič neurobí.

Michal: Takže riešením je prestať sa sťažovať a začať konať. Alebo aspoň komunikovať s tými správnymi ľuďmi.

Simona: Presne. Buď situáciu zmeň, alebo ju opusť. Ale neseď v nej a nesťažuj sa. To je strata energie.

Michal: Dobre, takže zhrňme si to. Prebrať stopercentnú zodpovednosť znamená prestať obviňovať, prestať sa vyhovárať, prestať sa sťažovať a vedome si vyberať svoje reakcie na udalosti.

Simona: Áno. A môžeme to zhrnúť do jedného finálneho konceptu. Vždy máš na výber: buď veci vo svojom živote aktívne tvoríš, alebo pasívne dovoľuješ, aby sa diali.

Michal: Aký je v tom rozdiel?

Simona: Tvorenie je priama akcia. Keď sa rozhodneš učiť na test, tvoríš si dobrú známku. Keď ideš na brigádu, tvoríš si príjem. To je jasné.

Michal: A to dovoľovanie?

Simona: To je zložitejšie. To sa deje tvojou nečinnosťou. Povedzme, že máš kamaráta, ktorý si z teba stále robí srandu spôsobom, ktorý ti vadí. Ak mu nikdy nič nepovieš, svojou nečinnosťou mu dovoľuješ, aby v tom pokračoval.

Michal: Chápem. Alebo ak celé mesiace prokrastinujem s nejakým projektom a nakoniec ho nestihnem, tak som si tú situáciu vlastne vytvoril tým, že som dovolil, aby čas plynul bez akcie.

Simona: Presne tak. Tým, že si bol nečinný. Takže otázka na záver pre každého, kto nás počúva, je jednoduchá. Si vo svojom živote tvorca, alebo len dovoľuješ, aby sa ti veci diali?

Michal: Uf. To je otázka, nad ktorou sa oplatí zamyslieť. A presne to teraz urobíme, kým sa presunieme na ďalšiu tému.

Michal: Takže to, čo sme práve preberali, vlastne všetko smeruje k jednému bodu. A to je, že sa nemôžeme donekonečna vyhovárať na okolie, však?

Simona: Presne tak, Michal. A to nás privádza priamo k jednému z najdôležitejších princípov vôbec – k osobnej zodpovednosti.

Michal: Osobná zodpovednosť. To znie tak... dospelo a trochu desivo.

Simona: Možno, ale je to neuveriteľne oslobodzujúce. Predstav si to ako jednoduchý vzorec: U plus R sa rovná V.

Michal: U... R... V... To znie skôr ako hodina fyziky. Čo to znamená?

Simona: Je to jednoduchšie, než sa zdá. U je udalosť. R je tvoja reakcia. A V je výsledok.

Michal: Okej, udalosť plus reakcia sa rovná výsledok. Dáva to zmysel. Udalosť je niečo, čo sa stane...

Simona: Áno. A výsledok je to, čo z toho nakoniec máš. Napríklad, ak ti v živote niečo nevychádza, ak nie si spokojný s výsledkami, ktoré dosahuješ, máš v podstate len dve možnosti, ako na to reagovať.

Michal: Dobre, som zvedavý. Aké sú tie dve možnosti?

Simona: Prvá možnosť, a bohužiaľ tá bežnejšia, je obviňovať 'U' – tú udalosť. Hovoríš si: „Nedosahujem dobré výsledky, lebo ekonomika je zlá.“ Alebo „lebo počasie je nanič.“

Michal: Alebo „lebo učiteľ ma nemá rád“, „lebo test bol príliš ťažký“, „lebo nemám dosť peňazí na doučovanie“... Počujem to skoro každý deň.

Simona: Presne! Zvaľuješ vinu na šéfa, na vládu, na partnera, na systém... Ak hráš golf, budeš obviňovať palice.

Michal: Chápem. Vždy je jednoduchšie nájsť vinníka vonku.

Simona: Presne. Ale tu je háčik. Ak by tieto vonkajšie faktory boli skutočne rozhodujúce, nikto by nikdy neuspel.

Michal: To je dobrý postreh. Vždy sa nájde niekto, kto mal rovnaké alebo ešte horšie podmienky a uspel.

Simona: Presne tak! Proti každému dôvodu, prečo je niečo „nemožné“, stoja stovky ľudí, ktorí to dokázali. Bill Gates by nezaložil Microsoft, Steve Jobs by nezaložil Apple. Všetci čelili prekážkam.

Michal: Takže tie vonkajšie okolnosti v skutočnosti nie sú to, čo nás brzdí.

Simona: Nie sú. Brzdíme sa my sami. Našimi obmedzujúcimi myšlienkami a sebadeštruktívnym správaním. Ignorujeme spätnú väzbu, neučíme sa nové veci, jeme nezdravo, míňame viac, než zarobíme...

Michal: A potom sa čudujeme, prečo naše životy nefungujú. Au. To celkom sedí.

Simona: A to nás privádza k tej druhej, oveľa mocnejšej voľbe.

Michal: Dobre, takže ak nebudem obviňovať udalosť 'U', čo mi zostáva?

Simona: Zostáva ti zmeniť svoje 'R' – svoju reakciu. Meníš svoje reakcie na udalosti dovtedy, kým nedosiahneš výsledok 'V', ktorý chceš.

Michal: Čo presne znamená zmeniť reakciu? Ako to vyzerá v praxi?

Simona: Znamená to zmeniť svoje myslenie. Zmeniť svoju komunikáciu. Zmeniť obrazy, ktoré máš v hlave o sebe a o svete. A hlavne zmeniť svoje správanie – to, čo reálne robíš.

Michal: Čiže všetko to, nad čím mám reálnu kontrolu.

Simona: Áno! Nanešťastie, väčšina z nás je tak zaseknutá vo zvykoch, že nikdy svoje správanie nezmení. Sme ako uzlík naučených reflexov, ktoré idú na autopilota.

Michal: To poznám. Reaguješ na rodičov alebo kamošov stále rovnako, aj keď vieš, že to nikam nevedie.

Simona: Musíš znovu prevziať kontrolu. Všetko, čo si myslíš, hovoríš a robíš, sa musí stať úmyselným. Musí to byť v súlade s tvojimi cieľmi a hodnotami.

Michal: Takže nejde o to, čo sa mi stane, ale o to, čo s tým urobím. Dáš nejaký príklad?

Simona: Jasné. Počas jednej vojny klesol predajcom áut na Strednom východe predaj takmer na nulu. To bola udalosť 'U'. Mohli to vzdať a viniť vojnu.

Michal: Čo by asi urobila väčšina ľudí.

Simona: Ale oni zmenili reakciu 'R'. Začali volať americkým vojakom slúžiacim v oblasti a ponúkať im autá, ktoré si môžu vyzdvihnúť po návrate domov. Výsledok 'V'? Nakoniec predávali viac áut týždenne než pred vojnou!

Michal: Wow. To je skvelý príklad. Nezmenili udalosť, zmenili svoju reakciu.

Simona: A to je kľúčové. Všetko, čo teraz prežívaš, je výsledkom tvojich minulých rozhodnutí. Máš pod kontrolou len tri veci: svoje myšlienky, svoje predstavy a svoje činy. Nič viac, nič menej.

Michal: Takže ak sa mi nepáčia moje výsledky, musím zmeniť svoje reakcie. To znie tak logicky, až je to podozrivé.

Simona: Je to tak. Vieš, ako Anonymní alkoholici definujú duševnú poruchu?

Michal: Netuším, ale som si istý, že mi to povieš.

Simona: „Pokračovanie v rovnakom správaní a očakávanie iných výsledkov.“ To sa proste nestane! Ak budeš ďalej robiť to, čo si vždy robil, budeš ďalej dostávať to, čo si vždy dostával.

Michal: Takže ak sa budem na test učiť stále rovnako zle a budem čakať, že raz dostanem jednotku... som technicky vzaté šialený.

Simona: Podľa tejto definície áno! Deň, keď zmeníš svoje reakcie – napríklad spôsob učenia – je dňom, keď sa tvoj život zmení k lepšiemu.

Michal: Ak to, čo robím teraz, neprináša výsledky, ktoré chcem, tak to logicky znamená, že to nefunguje a musím robiť niečo iné.

Simona: Bingo! Ak chceš niečo iné, musíš robiť niečo iné. Je to jednoduché.

Michal: Počkaj, hovoríš, že je to jednoduché, ale mám pocit, že to až také ľahké nebude.

Simona: Máš úplnú pravdu. Jednoduché neznamená vždy ľahké. Vyžaduje to sústredené vedomie a disciplínu.

Michal: Inými slovami, musím si dávať pozor na to, čo robím a aké to má následky.

Simona: Presne. A musíš byť ochotný pýtať si spätnú väzbu. Sám seba, rodiny, priateľov, učiteľov.

Michal: Uf, to je tá ťažká časť. Pýtať sa: „Funguje to, čo robím? Čo by som mal prestať robiť? Ako si sám sebe škodím?“ To chce odvahu.

Simona: Obrovskú. Väčšina ľudí sa bojí spätnej väzby, lebo sa obávajú, čo budú počuť. Ale pravda je pravda. Je lepšie ju poznať, ako žiť v klame.

Michal: Pretože len keď poznáš pravdu, môžeš s tým niečo urobiť.

Simona: Presne tak. Život ti neustále dáva spätnú väzbu. To, že sa ti loptička pri golfe vždy stáča doprava, že máš trojky zo skúšok, že si stále unavený... to všetko je spätná väzba.

Michal: Hovorí mi to, že niečo nie je v poriadku a je čas venovať tomu pozornosť.

Simona: Áno. Opýtaj sa sám seba: Čo robím, že sa to deje? Čo z toho, čo robím, funguje a mal by som toho robiť viac? A čo nefunguje a mal by som toho robiť menej?

Michal: Napríklad: viac cvičiť, menej pozerať telku. Viac počúvať, menej hovoriť. Viac plánovať, menej sa rozptyľovať.

Simona: A tiež: Čo nerobím vôbec a mal by som to skúsiť? Možno požiadať o pomoc? Alebo si najať trénera? Recept je jednoduchý: rob viac toho, čo funguje, menej toho, čo nefunguje, a skúšaj nové veci.

Michal: A ako najrýchlejšie zistím, čo funguje a čo nie?

Simona: Venuj pozornosť svojim výsledkom. Výsledky totiž nikdy neklamú.

Michal: To je dosť nekompromisné. Buď si udržiavaš ideálnu hmotnosť, alebo nie. Buď si šťastný, alebo nie. Buď máš, čo chceš, alebo nemáš.

Simona: Presne. Je to prosté. Musíš sa vzdať všetkých výhovoriek a ospravedlnení a pozrieť sa na holú realitu svojich výsledkov. Ani tie najlepšie argumenty na svete nezmenia fakt, ak máš nadváhu.

Michal: Jedine zmena správania prinesie lepšie výsledky. Menej kalórií, viac pohybu. Bodka.

Simona: A predovšetkým musíš byť ochotný pozrieť sa na tie výsledky. Začni venovať pozornosť realite. Rozhliadni sa po svojom živote. Funguje to? Si spokojný? Sú tvoje známky uspokojivé? Si zdravý?

Michal: A ak nie, tak viem, že sa niečo musí zmeniť. A jediný, kto to môže zmeniť, som ja.

Simona: Presne. Buď k sebe nemilosrdne úprimný. Urob si inventúru. A pamätaj, že život sa stáva oveľa jednoduchším, keď začneš na veci reagovať hneď a rozhodne, namiesto toho, aby si ich ignoroval.

Michal: Pretože predstierať, že problém neexistuje, je síce pohodlné, ale vedie to len ku katastrofe.

Simona: Úspešní ľudia robia aj tie nepríjemné veci. Postavia sa problémom čelom a konajú. A vďaka tomu majú život pod kontrolou a cítia sa skvele.

Michal: Takže zhrnuté a podčiarknuté: ja a len ja som zodpovedný za svoj život, pretože môžem kontrolovať svoje reakcie na čokoľvek, čo sa stane.

Simona: Áno. Ty si ten, kto vytvára tvoj život. Ak sa ti nepáči, zmeň svoje myšlienky, slová a činy. Je to naozaj také jednoduché. Ale ako sme povedali, nie vždy ľahké.

Michal: Fantastické. Toto je niečo, nad čím by sa mal zamyslieť každý. A keď už hovoríme o preberaní kontroly, priamo sa nám ponúka ďalšia téma... a tou je sila stanovenia si jasných cieľov.

Michal: Takže to, čo hovoríš, je, že ak sa nám nepáčia naše výsledky... musíme zmeniť naše reakcie. To znie jednoducho, ale zároveň dosť náročne.

Simona: Presne tak! Kľúčové je pochopiť, že máme nad svojimi reakciami stopercentnú kontrolu. A to mení úplne všetko.

Michal: Dobre, daj nám nejaký príklad z praxe. Ako to vyzerá v reálnom živote?

Simona: Jasné. Spomeňme si na veľké zemetrasenie v Los Angeles v roku 1994. Zničilo hlavnú diaľnicu a doprava bola totálny chaos. Cesta, ktorá normálne trvala hodinu, zrazu trvala tri.

Michal: Uf, to musel byť zlý sen. Všetci museli byť neskutočne nahnevaní.

Simona: A tu je to zaujímavé! Neboli. Reportér sa pýtal dvoch šoférov v zápche. Prvý bol zúrivý, nadával na Kaliforniu, na požiare, povodne, proste na všetko. Vinil za svoj zlý deň vonkajšie okolnosti.

Michal: To celkom chápem. A čo ten druhý?

Simona: Ten druhý sa usmieval! Povedal reportérovi: „Žiadny problém.“ Vstal o piatej ráno, mal so sebou kávu, hudbu, lekcie španielčiny, dokonca aj knihu. Bol pripravený a jeho zážitok bol úplne iný.

Michal: Wow. Takže tá istá udalosť—obrovská zápcha—ale dva úplne odlišné výsledky. Všetko záležalo na ich postoji a príprave.

Simona: Presne tak! Nebolo to o zemetrasení. Bolo to o individuálnej reakcii.

Michal: To je skvelý príklad. A funguje to aj v biznise? Povedzme, keď veci nejdú podľa plánu?

Simona: Absolútne. Počas vojny v Zálive jeden predajca Lexusov zistil, že mu do autosalónu nikto nechodí. Jeho prvotná reakcia bola robiť to isté—dávať reklamy do novín a čakať.

Michal: Čo samozrejme nefungovalo, lebo ľudia mali iné starosti.

Simona: Presne. Tak zmenil reakciu. Namiesto čakania na zákazníkov, zobral autá za nimi. Vystavil ich v bohatých štvrtiach, pri golfových kluboch a súkromných prístavoch. A ponúkol ľuďom testovaciu jazdu.

Michal: A to stačilo?

Simona: A ako! Vieš, aký je to pocit, keď presadneš z nového, nablýskaného auta späť do toho svojho starého?

Michal: Áno, zrazu ti to tvoje pripadá ako z doby kamennej a musíš mať to nové! To je geniálne.

Simona: Presne. Zmenil svoju reakciu na situáciu a výsledky sa dostavili. Rozhodol sa jednoducho „nezúčastniť“ recesie. Je to silný mindset, ktorý môžeme aplikovať nielen v biznise, ale aj pri učení.

Michal: Fantastické príklady. Takže kľúčom je prestať sa vyhovárať na okolnosti a začať aktívne meniť svoje reakcie. To ma privádza k ďalšej otázke...

Michal: A toto nás plynule privádza k našej poslednej dnešnej téme... a myslím, že je kľúčová. Osobná zodpovednosť.

Simona: Áno, je to absolútny základ. Musíme prijať stopercentnú zodpovednosť za svoj život. Často si myslíme, že sa nám veci len tak 'dejú'.

Michal: Presne, že sme obeťami okolností. Ale ty hovoríš, že to tak nie je?

Simona: Presne tak. Zamysli sa nad tým... možno ste si s partnerom neurčili hranice a teraz je to napäté. Alebo ste nevenovali čas výcviku psa a teraz je nezvládnuteľný. Neboli ste obeťou, len ste sa nečinne prizerali.

Michal: To je dosť tvrdé, ale chápem. V podstate sme to dovolili tým, že sme nič neurobili — nepovedali nie, neskúsili niečo nové, alebo jednoducho neodišli.

Simona: Presne. Kľúčové je uvedomiť si, že máme moc veci zmeniť. Alebo im predísť.

Michal: A ako im predísť? Existujú nejaké varovné signály, ktoré by sme si mali všímať?

Simona: Samozrejme! Ja to volám 'žlté výstrahy', podobne ako v Star Treku. Takmer vždy dostávame nejaké skoré varovania.

Michal: Žlté výstrahy? Takže si mám dávať pozor na blížiace sa nebezpečenstvo z vesmíru?

Simona: Skôr na to pozemské. Sú to vnútorné aj vonkajšie signály. Napríklad klientov prvý šek sa vrátil z banky, alebo kamarátka vás na niečo upozornila. To sú vonkajšie.

Michal: A tie vnútorné? To je tá povestná intuícia?

Simona: Áno. Ten pocit v žalúdku, tušenie... prchavá myšlienka, že niečo nie je v poriadku. Všetci to poznáme ako 'šiesty zmysel' alebo 'rukopis na stene'.

Michal: Takže aby som to zhrnul, dnešná lekcia je jasná. Prevezmite zodpovednosť a neignorujte varovné signály, či už prichádzajú od priateľov alebo z vášho vnútra. Simona, ďakujem ti za skvelé postrehy.

Simona: Aj ja ďakujem, Michal. Bolo to super.

Michal: A vám, naši poslucháči, ďakujeme, že ste boli opäť s nami v Studyfi Podcaste. Počujeme sa nabudúce!