Podcast o Prehľad svetových dejín

Kapitoly

Úvod do staroveku

Od Ríma k stredoveku

Kľúčové momenty Európy

Myšlienky Humanizmu

Kráľ verzus Parlament

Lord Protektor Cromwell

Zhrnutie a Záver

Přepis

Simona: Dobre, toto som vôbec netušila — a myslím, že to potrebuje počuť každý. Vždy som si myslela, že prvé písmo muselo byť niečo ako abeceda, ale klinové písmo Sumerov... to je úplne iný systém! Počúvate Studyfi Podcast.

Matej: Presne tak! Nie sú to písmená, ale skôr symboly pre celé slabiky alebo slová. A keď už sme pri Mezopotámii, nemôžeme zabudnúť na Chammurapiho zákonník. To bol v podstate prvý veľký písomný súbor pravidiel typu „oko za oko“.

Simona: Čo je fascinujúce. A potom sa presunieme do Grécka s ich mestskými štátmi, polis. A ideál výchovy, kalokagatia — spojenie krásy tela a ducha. To znie tak... vznešene.

Matej: To áno, aj keď realita v Sparte bola asi o niečo menej vznešená a o dosť viac vojenská. Ale poďme k Rímu. Tu je kľúčový dátum 753 pred Kristom. Viete, čo sa vtedy stalo?

Simona: Založenie Ríma, samozrejme! A hneď nato aj prvé právne texty, však? Zákony dvanástich tabúľ.

Matej: Presne. A tieto zákony položili základ rímskeho práva, ktoré ovplyvňuje právne systémy dodnes. Nebol to len jeden dokument, ale skôr proces, ktorý trval desaťročia.

Simona: Dobre, takže Rím rastie, expanduje a naráža na Kartágo. To boli tie slávne Púnske vojny, však?

Matej: Áno. A vo vnútri Ríma sa tiež diali veci. Vznikla nobilita, čo bola v podstate nová vládnuca vrstva — zmes bohatých plebejcov a starých patricijských rodín.

Simona: A potom prišli tí slávni chlapi. Prvý triumvirát: Caesar, Crassus a Pompeius. A po nich hneď druhý! Octavius, Marcus Antonius a Lepidus.

Matej: Presne, je to ako keď vyjde pokračovanie filmu s úplne novým obsadením. Ale kým triumviráty boli o republike, neskoré cisárstvo, teda dominát, bolo už o absolútnej moci cisára. A všetko sa to skončilo v roku 476, kedy padla Západorímska ríša.

Simona: A na jej troskách vyrástla Franská ríša. Kto ju vlastne založil?

Matej: Chlodovik I. z dynastie Merovejovcov. Ale táto ríša nevydržala dlho vcelku. Verdunskou zmluvou v roku 843 sa rozdelila na tri časti, z ktorých neskôr vzniklo Francúzsko, Nemecko a Taliansko.

Simona: A čo Anglicko? Rok 1066 a bitka pri Hastingse. To je jedno z tých dátumov, ktoré sa musíme naučiť.

Matej: Áno, Viliam Dobyvateľ vtedy porazil Angličanov a úplne zmenil smerovanie krajiny. O niečo neskôr, v roku 1215, prišiel ďalší zásadný dokument — Magna Charta Libertatum, čiže Veľká listina slobôd.

Simona: Tú podpísal kráľ Ján Bezzemok, ktorý predtým stratil takmer všetky územia vo Francúzsku. Asi nebol veľmi obľúbený.

Matej: To rozhodne nie. Tá listina obmedzila moc kráľa a posilnila šľachtu, čo bol krok ku konštitučnej monarchii. Bol to obrovský míľnik.

Simona: A nesmieme zabudnúť na storočnú vojnu medzi Anglickom a Francúzskom, a samozrejme, na vynález kníhtlače Johannesa Gutenberga okolo roku 1443. To úplne zmenilo svet!

Matej: Absolútne. A keď preskočíme kúsok ďalej, dostaneme sa k Henrichovi VIII. v Anglicku a jeho odluke od katolíckej cirkvi. A to všetko vyvrcholilo v 17. storočí tridsaťročnou vojnou, ktorú ukončil Vestfálsky mier v roku 1648. Toľko vojen a zmlúv!

Simona: Uf, je toho dosť. Ale keď si to takto prejdeme, dáva to zmysel. Poďme sa teraz pozrieť na ďalšiu tému.

Simona: Tak, a to nás plynule privádza k našej poslednej dnešnej téme... Anglická revolúcia a myšlienky, ktoré ju poháňali.

Matej: Presne tak. Všetko sa to začína humanizmom, myšlienkovým smerom, ktorý nadviazal na antiku. Zrazu nebol v popredí len Boh, ale človek samotný... jeho potenciál.

Simona: A to viedlo k novým objavom a k spochybňovaniu starých poriadkov.

Matej: Správne. A toto spochybňovanie tvrdo zasiahlo Anglicko v 17. storočí za vlády dynastie Stuartovcov.

Simona: Tu sa vlastne naplno prejavil ten konflikt medzi kráľom a parlamentom, že? Karol I. sa pokúšal vládnuť absolutisticky.

Matej: Áno. Dokonca rozpustil parlament a zvyšoval dane, čo sa nepáčilo puritánom. Vzniklo povstanie v Škótsku a bol nútený zvolať takzvaný Dlhý parlament.

Simona: A z tohto chaosu sa na vrchol dostal jeden muž...

Matej: Oliver Cromwell. V roku 1653 sa vyhlásil za Lorda Protektora a... teraz pozor... nakoniec vládol prakticky bez parlamentu!

Simona: Takže sa vlastne stal tým, proti čomu bojoval? Klasika.

Matej: V podstate áno. Jeho vláda trvala až do jeho smrti v roku 1658.

Simona: Tak to bola jazda. V skratke: humanizmus stavia do popredia človeka, čo pomohlo odštartovať anglickú revolúciu. Stuartovci sa dostali do konfliktu s parlamentom, čo viedlo k vzostupu Cromwella.

Matej: Perfektné zhrnutie. Ukazuje to, ako nové myšlienky dokážu úplne zmeniť národ.

Simona: Presne tak. A to je od nás na dnes všetko! Ďakujeme, že ste počúvali Studyfi Podcast.

Matej: Majte sa fajn!