Podcast o Prehľad svetových a národných dejín

Kapitoly

Koniec staroveku

Veľká Morava a renesancia

Prvé historické míľniky

Slovenská národná identita

Revolučné Rusko a svetové vojny

Amerika na scéne a Winston Churchill

Habsburská monarchia a jej reformy

Ľudovít Štúr a Štúrovci

Cesta k Československu

Rôzne dátumy a zákony

Francúzski králi Anglicka

Veľké presuny národov

Zrod stredovekej Európy

Slovenské dejiny v kocke

Vzostup komunistickej Číny

Zhrnutie a záver

Přepis

Matej: Väčšina ľudí si myslí, že dejepis sú len nudné mená a letopočty, ktoré sa treba bifliť naspamäť. Ale v skutočnosti je to skôr ako lúštenie detektívky.

Tereza: Presne tak, Matej! Je to o odhaľovaní stôp a skladaní fascinujúceho príbehu ľudstva, ktorý je plný prekvapivých zvratov.

Matej: A presne o tom to bude dnes. Toto je Studyfi Podcast.

Tereza: Poďme sa do toho pustiť. Mám tu pripravenú sériu otázok, ktoré často robia študentom problémy. Začneme takou klasikou, ktorá sa objavuje takmer všade.

Matej: Dobre, som zvedavý. Čo to bude?

Tereza: Rok 476. Väčšina historikov ho považuje za koniec istého historického obdobia v Európe. Vieš ktorého?

Matej: Tak to je asi jedna z najznámejších poučiek... koniec staroveku, však?

Tereza: Správne! Je to koniec staroveku. Ale poďme sa pozrieť, prečo sú ostatné možnosti nesprávne. Nebol to koniec praveku, ten sa skončil oveľa skôr, so vznikom prvých štátov a písma.

Matej: Jasné, pravek je o dinosauroch a jaskynných ľuďoch... teda, nie tak úplne, ale chápeme sa.

Tereza: Presne. A nebol to ani koniec doby železnej, tá je len časťou praveku. A už vôbec nie koniec Východorímskej ríše, tá prežila pád Západorímskej ríše o takmer tisíc rokov!

Matej: Takže ten rok 476 sa spája výlučne so Západorímskou ríšou. Čo sa vtedy vlastne stalo?

Tereza: Vtedy germánsky vojvodca Odoakar zosadil posledného západorímskeho cisára Romula Augustula. Je to taký symbolický medzník. Čo nás privádza k ďalšej otázke... presnejšie, k viacerým možnostiam, ktoré definujú začiatok stredoveku.

Matej: Takže koniec staroveku a začiatok stredoveku je v podstate tá istá udalosť?

Tereza: Áno, presne tak. Historici sa zhodujú, že stredovek sa začína pádom Západorímskej ríše, čo je práve spomínaný rok 476. A samozrejme, je to spojené aj so zosadením cisára Romula Augusta Odoakarom. Tieto tri možnosti sú vlastne tri rôzne opisy tej istej udalosti.

Matej: Dobre, toto dáva zmysel. Poďme sa presunúť trochu bližšie k nám. Veľká Morava. Ktorý panovník ju doviedol na vrchol moci a územného rozmachu?

Tereza: Tu študenti často váhajú medzi Rastislavom a Svätoplukom. Obaja boli významní, ale najväčší územný rozmach dosiahla ríša za vlády Svätopluka.

Matej: Svätopluk, kráľ starých Slovákov, ako sa hovorí.

Tereza: Áno, aj keď s tým titulom kráľa by historici polemizovali, bol to nesmierne vplyvný a mocný panovník. Rastislav bol zase kľúčový v tom, že pozval misiu Konštantína a Metoda, čo malo obrovský kultúrny a náboženský význam.

Matej: Super. A čo tak skočiť o pár storočí dopredu? Počul som termín "uhorská renesancia". S ktorým panovníkom sa spája?

Tereza: Jednoznačne s Matejom Korvínom. Jeho dvor bol centrom umenia, vzdelanosti a kultúry. Založil slávnu knižnicu Bibliotheca Corviniana a univerzitu Academia Istropolitana v Bratislave.

Matej: Takže nebol len bojovník, ale aj milovník umenia. To je celkom sympatické. A čo Bratislava... tá hrala v uhorských dejinách dôležitú úlohu, však?

Tereza: Obrovskú! Hlavne po jednej konkrétnej bitke. Vieš po ktorej sa stala sídlom uhorských orgánov?

Matej: Tipol by som, že to musela byť nejaká veľká prehra pre Uhorsko, keď museli presunúť hlavné mesto. Možno bitka pri Moháči v roku 1526?

Tereza: Presný zásah! Po katastrofálnej porážke od Osmanskej ríše pri Moháči, kde padol aj kráľ Ľudovít II., sa hlavným a korunovačným mestom Uhorska stala práve Bratislava, vtedy známa ako Prešporok.

Matej: Bola jednoducho ďalej od Turkov a bezpečnejšia. Logické.

Tereza: Presne tak. Stala sa centrom politického, cirkevného a kultúrneho života na takmer 300 rokov.

Matej: Dobre, teraz jedna otázka, ktorá ma naozaj zaujíma. Prvá mierová zmluva v dejinách. Medzi kým bola uzavretá? To muselo byť... dávno.

Tereza: Veľmi dávno. A je to skvelý príklad toho, ako dejepis nie je len o vojnách, ale aj o pokusoch o mier. Prvá známa mierová zmluva bola uzavretá medzi Egyptom a Chetitskou ríšou.

Matej: Egypt a Chetiti. To sme v druhom tisícročí pred naším letopočtom, však?

Tereza: Áno, konkrétne po bitke pri Kadeši v roku 1274 pred naším letopočtom. Zmluva je taká podrobná, že sa zachovali jej verzie z oboch strán, egyptská aj chetitská. Dokonca sa v nej zaviazali, že si budú pomáhať v prípade napadnutia treťou stranou. Taký staroveký predchodca NATO.

Matej: Neuveriteľné! Takže už vtedy mali pakt o vzájomnej obrane. A čo Kelti? Viem, že žili aj na našom území. Kto ako prvý opísal ich zvyky a spôsob života?

Tereza: Bol to niekto, kto proti nim priamo bojoval a potreboval svojho nepriateľa dobre poznať. A zároveň bol aj celkom zručný spisovateľ.

Matej: To znie ako... Julius Caesar?

Tereza: Presne tak! Gaius Julius Caesar vo svojom diele "Zápisky o vojne v Galii" detailne opísal nielen vojenské operácie, ale aj spoločenské zriadenie, zvyky a náboženstvo Keltov, ktorých Rimania nazývali Galmi. Je to pre nás jeden z najdôležitejších zdrojov informácií o nich.

Matej: Poďme späť na Slovensko, do 19. storočia. Kto to boli hlasisti?

Tereza: Hlasisti, to je dôležitá skupina. Názov je odvodený od časopisu Hlas, ktorý vydávali. Bola to skupina mladej slovenskej inteligencie, ktorá bola ideovo naviazaná na Tomáša Garrigua Masaryka a jeho myšlienky realizmu.

Matej: Takže boli kritickejší a pragmatickejší ako predchádzajúce generácie národovcov?

Tereza: Presne. Kritizovali staršiu generáciu, združenú okolo Slovenskej národnej strany, za pasivitu. Klásli dôraz na drobnú prácu medzi ľudom, vzdelávanie a hospodárske povznesenie Slovenska.

Matej: A keď už sme pri stranách, ktorú politickú stranu založili stúpenci takzvanej Starej školy v roku 1871?

Tereza: Bola to práve tá strana, ktorú hlasisti neskôr kritizovali. Slovenská národná strana. Vznikla z Memorandového zhromaždenia a dlho bola jedinou politickou silou reprezentujúcou slovenské záujmy v Uhorsku.

Matej: A čo Matica slovenská? Viem, že jej osud bol dosť pohnutý. Kedy došlo k jej prvému zrušeniu?

Tereza: K tomu došlo v období silnejúcej maďarizácie. Bolo to v roku 1875. Uhorská vláda ju obvinila z panslavizmu, teda z protištátnej činnosti, a jej majetok zhabala.

Matej: Páni, to je drsné. A z čoho vlastne Matica v tej dobe žila? Ako získavala peniaze na svoju činnosť?

Tereza: To je skvelá otázka, lebo to ukazuje obrovskú podporu obyčajných ľudí. Financie získavala hlavne z darov a z takzvanej grajciarovej zbierky. Zapojili sa do nej tisíce jednoduchých ľudí, ktorí prispievali malými sumami.

Matej: Wow, takže to bola naozaj celonárodná inštitúcia, postavená zdola.

Tereza: Absolútne. A dostala aj významný dar od cisára Františka Jozefa I. pri svojom založení. Ale ten hlavný motor bola podpora bežných Slovákov.

Matej: Poďme teraz na veľkú svetovú udalosť – revolúcia v Rusku v roku 1917. Tam sa toho dialo strašne veľa. Čo z nasledujúcich udalostí je správne tvrdenie?

Tereza: Toto je zákerná otázka, lebo sa tu miešajú februárová a októbrová revolúcia. O víťazstve februárovej revolúcie nerozhodol útok na Zimný palác – to sa stalo až v októbri. A Lenin sa nestal prezidentom vo februári, vtedy bol ešte v exile.

Matej: Takže útok na Zimný palác je symbolom októbrovej, boľševickej revolúcie. Čo sa teda stalo?

Tereza: Správna odpoveď tu nie je uvedená v tých prvých možnostiach, ale poďme si ich prejsť. Dočasná vláda vydala Deklaráciu práv národov Ruska, ale to bolo až neskôr. Generál Kornilov, nie Kerenskij, sa na jeseň pokúsil o puč. Februárová revolúcia nezačala Krvavou nedeľou, tá bola v roku 1905. A Nemecko nekapitulovalo Rusku, bolo to naopak – Rusko podpísalo s Nemeckom Brestlitovský mier a vystúpilo z vojny.

Matej: Takže všetky tieto možnosti sú v podstate chytáky. Uf. Dejepis je naozaj detektívka.

Tereza: Presne. A teraz k druhej svetovej vojne. Ktoré štáty patrili medzi víťazov? Tu je zoznam: Nemecko, Taliansko, Japonsko, Turecko, Maďarsko, Rumunsko.

Matej: No, tak toto je dúfam jednoduché. Nemecko, Taliansko a Japonsko boli mocnosti Osi, takže tí prehrali. Maďarsko a Rumunsko boli ich spojenci. Turecko bolo väčšinu vojny neutrálne. Takže... ani jeden z nich?

Tereza: Presne tak! Je to chyták. Ani jeden z vymenovaných štátov nepatril medzi víťazov. Víťazmi boli Spojenci – hlavne USA, Veľká Británia, Sovietsky zväz a Francúzsko.

Matej: Dobre, finta odhalená. A čo koniec vojny v Pacifiku? Aké udalosti predchádzali bezpodmienečnej kapitulácii Japonska?

Tereza: Tu sa často spomína zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki. Ale je tu ešte jedna kľúčová udalosť. Z týchto možností však ani jedna nie je správna. Cisár Hirohito neabdikoval, zostal na tróne. Povstanie v Tokiu nebolo. A invázia sovietskej námornej pechoty bola na Mandžusko, nie Kjóto. Anglo-americká armáda sa nevylodila v Tokijskom zálive pred kapituláciou. To všetko sú nesprávne tvrdenia.

Matej: Takže kľúčové boli atómové bomby a vstup Sovietskeho zväzu do vojny proti Japonsku.

Tereza: Presne tak. Kombinácia týchto dvoch faktorov presvedčila japonské velenie, že ďalší odpor je márny.

Matej: Keď už sme pri USA, Atlantická charta z roku 1941 bola kľúčový dokument. Čo v nej Spojené štáty deklarovali?

Tereza: Atlantická charta bola spoločným vyhlásením Roosevelta a Churchilla. Bola to deklarácia vojnových cieľov. USA v nej ešte formálne neboli vo vojne, ale jasne sa postavili na stranu Spojencov. Zaviazali sa podporovať slobodu a ľudské práva v Európe a presadili sebaurčenie národov ako dôležitý princíp medzinárodného práva.

Matej: A bol to aj moment, kedy definitívne opustili politiku izolacionizmu?

Tereza: Presne tak. Odmietli princíp izolacionizmu a jasne ukázali, že sa stávajú svetovou veľmocou, ktorá je ochotná zasahovať do diania v Európe a vo svete.

Matej: A keď si spomenula Churchilla... bol to fascinujúci človek. Čím všetkým ovplyvnil svetové dianie?

Tereza: Winston Churchill bol absolútne kľúčovou postavou 20. storočia. Ešte pred vojnou ostro kritizoval politiku appeasementu, teda ústupkov Hitlerovi, ktorú presadzoval jeho predchodca Chamberlain.

Matej: To bol ten slávny sľub Britom, že ich nečaká nič iné, len "krv, drina, slzy a pot"?

Tereza: Áno, to je jeho slávny prejav, ktorým ich burcoval do boja proti nacizmu. Bol tiež jedným z iniciátorov spomínanej Atlantickej charty. A jeho vplyv pokračoval aj po vojne.

Matej: Myslíš ten prejav o Železnej opone?

Tereza: Presne. V roku 1946 v americkom Fultone predniesol prejav, v ktorom upozornil na dôsledky politiky Sovietskeho zväzu a na rozdelenie Európy. Tým v podstate pomenoval začiatok Studenej vojny.

Matej: Poďme sa pozrieť na Rakúsko-Uhorsko. Aké formy absolutizmu sa uplatnili v Uhorsku?

Tereza: Absolutizmus mal viacero podôb. Určite sem patrí osvietenecký absolutizmus za Márie Terézie a Jozefa II. Potom Metternichovský absolutizmus v prvej polovici 19. storočia. A po porážke revolúcie 1848/49 nastúpil takzvaný neoabsolutizmus, alebo Bachov absolutizmus.

Matej: Takže to nebolo len jedno obdobie tvrdej ruky, ale menilo sa to.

Tereza: Áno, každý mal svoje špecifiká. Osvietenecký sa snažil o reformy zhora, kým Bachov bol skôr o centralizácii a potlačení národných hnutí. Spomína sa aj kabinetný absolutizmus, čo je ďalšia forma vlády, kde panovník rozhoduje s úzkym kruhom poradcov.

Matej: A Pragmatická sankcia Karola VI. z roku 1713. To znie dôležito. Čo upravovala?

Tereza: Extrémne dôležitý dokument! Upravovala v prvom rade nástupnícky poriadok. Keďže Karol VI. nemal mužského potomka, potreboval zabezpečiť trón pre svoju dcéru, Máriu Teréziu. Tým umožnila nástupníctvo aj v ženskej vetve rodu.

Matej: Takže bez tohto dokumentu by Mária Terézia nebola vládla?

Tereza: Presne tak. A okrem toho deklarovala nedeliteľnosť habsburskej ríše. Všetky krajiny pod vládou Habsburgovcov mali zostať jednotným celkom. Bol to základný zákon monarchie až do jej zániku.

Matej: A keď už sme pri Márii Terézii, poďme na jej reformy. Urbariálny patent, čo to bolo?

Tereza: To bola jedna z jej najdôležitejších sociálnych reforiem, vydaná v roku 1767. Upravovala vzťahy medzi zemepánmi a poddanými. Stanovila maximálnu výšku poddanských povinností, teda koľko dní museli pracovať na panskom a aké dávky odovzdávať.

Matej: Snažila sa teda chrániť poddaných pred nadmerným vykorisťovaním?

Tereza: Áno, aj keď hlavným motívom bolo, aby poddaní boli schopní platiť dane štátu. Ale v konečnom dôsledku to zlepšilo ich postavenie. Bola to snaha o zjednotenie a sprehľadnenie systému v celej ríši.

Matej: Prejdime k našej najznámejšej historickej postave. Ľudovít Štúr. Čím sa zapísal do dejín?

Tereza: Och, Štúr je kapitola sama o sebe! Bol neuveriteľne aktívny. Samozrejme, kodifikoval spisovnú slovenčinu. Ale bol aj politikom. Zúčastnil sa zasadania uhorského snemu v Bratislave, kde presadzoval zrušenie poddanstva a ponechanie materinskej reči na školách.

Matej: A bol aj na tom slávnom výlete na Devín, však?

Tereza: Áno! Bol účastníkom pamätného výletu na Devín, kde študenti prijali symbolické slovanské mená – on si vybral meno Velislav. A v revolučnom roku 1848 bol aj účastníkom Slovanského zjazdu v Prahe, kde sa riešila budúcnosť slovanských národov v monarchii.

Matej: A kto boli vlastne Štúrovci ako skupina?

Tereza: Boli to príslušníci mladej generácie, ktorí sa sformovali okolo Štúra. Boli to romantici, ale aj politickí realisti. Tvorili prúd slovenského národného obrodenia v polovici 19. storočia. Odmietali feudalizmus a presadzovali ústavnosť a zastupiteľstvo ľudu.

Matej: Takže nešlo im len o jazyk, ale o komplexnú modernizáciu slovenskej spoločnosti.

Tereza: Presne tak. Propagovali slovanskú vzájomnosť, ale zároveň aj moderné podnikanie, zakladanie spolkov, poisťovní, nedeľných škôl... Chceli povzniesť národ po všetkých stránkach. A po revolúcii tvorili jadro politického prúdu, ktorý poznáme ako Stará škola.

Matej: Poďme k vzniku Československa. Kto bol členom ústredného orgánu zahraničného odboja, Československej národnej rady v roku 1916?

Tereza: Tu sú tri kľúčové mená, ktoré si treba zapamätať. Boli to Tomáš Garrigue Masaryk, Milan Rastislav Štefánik a Edvard Beneš. Oni tvorili mozgové centrum celého zahraničného odboja, ktorý viedol k vzniku ČSR.

Matej: Šrobár, Vajanský, Hlinka... tí boli dôležití v domácom odboji, ale nie v tomto parížskom centre, však?

Tereza: Presne si to vystihol. Títo politici pôsobili na Slovensku a v Uhorsku, ale Československú národnú radu v Paríži viedla táto trojica.

Matej: A čo Vianočná dohoda z decembra 1943? To už sme v druhej svetovej vojne. Kto ju uzavrel?

Tereza: Vianočná dohoda bola kľúčovým dokumentom druhého, teda protifašistického odboja na Slovensku. Zjednotila komunistický a občiansko-demokratický prúd odboja. Za komunistov to boli napríklad Gustáv Husák, Laco Novomeský a Karol Šmidke. Za občiansky blok Ján Ursíny a Jozef Lettrich.

Matej: A čo bolo jej hlavným cieľom?

Tereza: Vytvorenie spoločného orgánu, Slovenskej národnej rady, ktorá mala pripraviť povstanie. A hlavne, dohodli sa na základných princípoch povojnového Československa.

Matej: Aké to boli princípy?

Tereza: Že spoločný štát Čechov a Slovákov bude budovaný na princípe "rovný s rovným". Teda odmietali centralistický model prvej republiky. Zároveň sa orientovali na spoluprácu so Sovietskym zväzom a chceli demokratické usporiadanie republiky.

Matej: Teraz nás čaká pár rýchlych otázok na letopočty. Pripravená?

Tereza: Sem s nimi! To je presne to, čo študenti milujú.

Matej: Kedy bol vydaný Októbrový diplom?

Tereza: Októbrový diplom bol vydaný v roku 1860. Bol to pokus cisára Františka Jozefa I. o zmenu po období neoabsolutizmu a sľuboval obnovenie ústavnosti.

Matej: A naňho nadviazala Februárová ústava...

Tereza: Áno, hneď v nasledujúcom roku, 1861. Niekedy sa volá aj Schmerlingova ústava. Realizovala princípy Októbrového diplomu, ale bola dosť centralistická, čo sa nepáčilo hlavne Uhrom.

Matej: A kedy prišlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu?

Tereza: To je jeden z najdôležitejších dátumov – rok 1867. Monarchia sa premenila na dualistický štát, Rakúsko-Uhorsko.

Matej: A hneď po vyrovnaní prišiel pre Uhorsko ďalší dôležitý zákon, však?

Tereza: Áno, v roku 1868 bol prijatý národnostný zákon, ktorý bol bohužiaľ pre nemaďarské národy veľmi nepriaznivý. Zakotvil ideu jednotného a nedeliteľného "uhorského národa", čím v podstate popieral existenciu ostatných národov v krajine.

Matej: Uf. To muselo naštartovať ďalšiu vlnu maďarizácie. Tak a máme tu poslednú otázku na dnes, ktorá nás vráti až na úplný začiatok.

Tereza: Som samé ucho.

Matej: Akými udalosťami sa začalo a skončilo obdobie praveku?

Tereza: Začiatok je jednoduchý - pravek sa začal vyčleňovaním ľudského rodu zo živočíšnej ríše, teda vznikom prvých hominidov. A koniec? Ten je spojený so vznikom prvých štátnych útvarov a hlavne s vynálezom písma. Tým sa končí prehistória a začína história, alebo starovek.

Matej: Skvelé! Takže dejepis nie je len o dátumoch, ale hlavne o súvislostiach. Vďaka, Tereza, toto bolo super objasňujúce.

Tereza: Rada som pomohla. A ako vidíte, všetko so všetkým súvisí. To je na tej detektívke to najlepšie.

Matej: Určite. A my sa na ďalšie historické pátranie tešíme v ďalšej časti.

Matej: Takže tieto zdanlivo malé detaily v zmluvách mohli v skutočnosti zmeniť osud celých krajín. To je fascinujúce. A keď už hovoríme o osudoch krajín, poďme na niečo, čo sa zdá byť jasné. Povedzme anglickí králi...

Tereza: Vieš kam tým mieriš. A je to skvelý príklad toho, ako dejiny nie sú vždy tým, čím sa zdajú byť.

Matej: Dobre, tak schválne. Dynastia Plantagenetovcov. Spájame si ich s Anglickom, však? Richard Levie srdce, Veľká listina slobôd...

Tereza: Presne. A teraz prichádza tá zábavná časť. Oni vlastne vôbec neboli Angličania. Boli to Francúzi.

Matej: Počkať, čože? Francúzsky rod, ktorý vládol v Anglicku? Ako sa to stalo?

Tereza: Jednoducho. Získali anglický trón sobášom v polovici 12. storočia. Ale ich srdce a pôvod ostali vo Francúzsku. A to, ako si vieš predstaviť, spôsobovalo obrovské problémy.

Matej: Chápem. Francúzsky kráľ vládne Anglicku, ale zároveň má majetky vo Francúzsku... To muselo viesť ku konfliktom.

Tereza: A aj viedlo! Vzťahy medzi Anglickom a Francúzskom sa extrémne vyostrili. A áno, práve z tohto rodu pochádzal Richard Levie srdce, symbol statočného rytiera. A tiež jeho brat Ján, ktorý bol donútený podpísať slávnu Magna Chartu, teda Veľkú listinu slobôd.

Matej: Takže hranice a národnosť panovníkov boli... flexibilnejšie, než si dnes predstavujeme. To ma privádza k oveľa väčšiemu chaosu v hraniciach – k veľkému sťahovaniu národov.

Tereza: Áno! To bolo obdobie, kedy sa mapa Európy kreslila prakticky odznova. Hovoríme o 4. a 5. storočí. A celé to spustil jeden obávaný národ.

Matej: Huni, však?

Tereza: Presne tak. Predstav si to ako domino. Huni sa valili z východu a pred sebou tlačili ostatné kmene. Napríklad Ostrogóti sa im museli podriadiť. Iné kmene, ako Vandali, utekali, čo im sily stačili.

Matej: A kam až utiekli Vandali? Viem, že ich cesta bola dosť... epická.

Tereza: To je slabé slovo! Prešli celou Európou, preplavili sa do Afriky, dobyli Kartágo a založili si tam vlastné kráľovstvo. Úplne neuveriteľné. Medzitým Karpatskú kotlinu ovládli spomínaní Huni a na Britské ostrovy začali prúdiť Anglovia, Sasi a Juti.

Matej: Čiže z tohto chaosu sa pomaly začali formovať základy štátov, ktoré poznáme dnes. Keď preskočíme pár storočí, povedzme do 9. storočia, tá mapa už vyzerá trochu inak, však?

Tereza: Presne. Už to nie je len chaos. Máme tu veľké a silné ríše. Samozrejme, na východe je stále mocná Byzantská ríša. Ale v strede Európy vznikajú nové útvary.

Matej: A to je obdobie, ktoré je dôležité aj pre nás, Slovákov.

Tereza: Absolútne. Na mape 9. storočia nájdeme našu Veľkú Moravu. Ale okolo nej sú ďalší veľkí hráči. Východofranská a Západofranská ríša, predchodcovia Nemecka a Francúzska. A na juhovýchode rastie Bulharská ríša a na východe Kyjevská Rus.

Matej: Takže z chaosu sťahovania národov sa zrodil základ stredovekej Európy. To je skvelý pohľad. No a práve o tých Franských ríšach a ich vplyve na nás si povieme viac...

Matej: A sme vo finále! Na záver si dáme taký historický rýchlokurz na tému dejiny štátov.

Tereza: Poďme na to. Začnime dvoma kľúčovými slovenskými dokumentmi: Memorandum národa slovenského z roku 1861 a Deklarácia Slovenskej národnej rady z roku 1944.

Matej: Oba mali za cieľ posilniť postavenie Slovákov, však?

Tereza: Presne tak. Memorandum žiadalo napríklad Hornouhorské slovenské okolie či slovenské školy. Bola to prosba o uznanie národa.

Matej: Ale Deklarácia SNR počas Povstania už bola o niečom inom.

Tereza: To bola! SNR v nej vyhlásila, že preberá na Slovensku všetku moc – zákonodarnú, výkonnú aj vojenskú. Stala sa oficiálnym centrom odboja.

Matej: Super, poďme teraz na iný kontinent. Čína a jej cesta od cisárstva ku komunizmu.

Tereza: To bol poriadny chaos... Najmä občianska vojna medzi komunistami a Kuomintangom. Zaujímavé je, že predtým v prvej občianskej vojne spolupracovali.

Matej: A ako sa z toho dostali k moci komunisti?

Tereza: Po slávnom Dlhom pochode sa preskupili a nakoniec v roku 1949 Mao Ce-tung vyhlásil Čínsku ľudovú republiku.

Matej: Takže ponaučenie je, že cesta k vlastnému štátu či novému režimu je málokedy jednoduchá. Či už ide o dokumenty alebo vojny.

Tereza: To si vystihol dokonale. A to je na dnes od nás naozaj všetko.

Matej: Ďakujeme, že ste s nami študovali. Toto bol Studyfi Podcast a my sa na vás tešíme nabudúce!