Ahojte študenti! Pripravili sme si pre vás komplexný prehľad filozofie: testové otázky a odpovede, ktoré vám pomôžu pri štúdiu a príprave na skúšky či maturitu. Táto príručka sumarizuje kľúčové filozofické pojmy, obdobia a osobnosti, ktoré sa často objavujú v testových otázkach. Ponorte sa s nami do sveta múdrosti a objavte tajomstvá filozofického myslenia.

Prehľad filozofie: Testové otázky a základné pojmy

Filozofia je rozsiahla disciplína, ktorá sa zaoberá základnými otázkami bytia, poznania, hodnôt, rozumu a existencie. Jej štúdium nám umožňuje hlbšie pochopiť seba samých i svet okolo nás.

Čo je filozofia a jej disciplíny?

Slovo „filozofia“ v doslovnom preklade znamená „milujem múdrosť“. Je to nielen láska k poznaniu, ale aj k životu ako takému. Filozofia má rôzne funkcie, napríklad poznávaciu a metodologickú.

Medzi základné filozofické disciplíny patria:

Ontológia: Veda o otázkach bytia, formách bytia a bytnosti. (FIL – 3)
Gnozeológia (Epistemológia/Noetika): Veda o pravdivosti poznania, spôsoboch, prameňoch a hraniciach poznania. (FIL – 4)
Etika: Veda o morálke a hodnotách. (FIL – 5)
Estetika: Disciplína o kráse a umení. (FIL – 6)

Proces poznania: Zmysly a rozum

Proces poznania je nedeliteľnou súčasťou zmyslov a rozumu, empírie a racionality. Človek poznáva svet prostredníctvom svojich zmyslov a schopnosti abstraktno-logického myslenia, ktoré je vlastné len ľudstvu.

Stupne poznania sú nasledovné:

Zmyslové stupne: pocit, vnem, predstava. (FIL – 4)
Rozumové stupne: pojem, súd, úsudok.

Teórie pravdy a vedecké metódy

Existujú rôzne prístupy k definícii pravdy:

Pragmatická teória pravdy: Hovorí, že pravdivé je to, čo je pre človeka prospešné, užitočné a dosahuje v praxi stanovené ciele. (FIL – 4)

Vo vedeckom poznaní sa využívajú metódy ako:

Indukcia: Postup od zvláštneho k všeobecnému. Vytvoril ju F. Bacon a patrí medzi vedecké metódy. (FIL – 3)
Dedukcia: Postup od všeobecného k menej všeobecnému, usudzovanie, odvodzovanie zvláštneho. Túto vedeckú metódu vytvoril R. Descartes. (FIL – 4)

Staroveká filozofia: Hlavné smery a myslitelia

Staroveká grécka filozofia sa zrodila v 6. storočí pred Kristom. Jej vznik charakterizuje prechod od mýtu k logu, pojmové myslenie, odklon od tradičného náboženstva a reflexia sveta.

Predsokratovská filozofia

Milétski prírodní filozofi: Hľadali pralátku (arché) sveta. Patrili sem Táles (voda), Anaximandros (apeiron) a Anaximenes (vzduch). Ich škola je najstaršou filozofickou školou v Grécku. (FIL – 3)
Herakleitos: Známym výrokom „Panta rhei“ (Všetko plynie) zdôrazňoval pohyb a vývoj. Neplatí pre neho „Spoznaj seba samého“, „Viem, že nič neviem“ a „Človek je povraz natiahnutý medzi zvieraťom a nadčlovekom“. (FIL – 2, FIL – 5)
Pytagoras: Zakladateľ filozofického smeru o čísle ako podstate vecí. S jeho menom spájame matematickú rovnicu c² = a² + b². (FIL – 1)
Leukippos a Demokritos: Rozvíjali učenie o nespočetných atómoch, ktoré sa od večnosti pohybujú v nekonečnom priestore podľa zákona tiaže. Demokritos považuje za základ všetkého existujúceho atóm, nedeliteľné častice. (FIL – 2, FIL – 4)

Klasické obdobie

Sofisti: Učitelia múdrosti, ktorí odvracali pohľad od prírody k človekovi. K etike pristupovali vedecky a ich výrečnosť prispela k rozvoju lingvistiky a gramatiky. Patrili sem Protagoras a Gorgias. (FIL – 5)
Sokrates: Jeho metóda sa nazýva babické umenie a predstavuje zvláštny druh rozhovoru s poučením, ktorý sa používa pri zrodení vlastnej múdrosti. Neplatí pre neho výrok „Viem, že nič neviem“ ani „Človek je povraz natiahnutý medzi zvieraťom a nadčlovekom“. (FIL – 5, FIL – 2)
Platón: Jeho filozofia sa vyznačuje dielom Ústava, náukou o ideách, delením duše na tri časti (vegetatívna, žiadostivá a rozumová), etikou o cnostiach a známym podobenstvom o jaskyni. Hľadal cnosť spravodlivosti v ľudskej duši, štáte a kozme. (FIL – 4)
Aristoteles: Tvorca logiky ako náuky o správnom myslení. Človek je podľa neho zóon politikon, teda bytosť politická a spoločenská. (FIL – 1)

Helenistické a rímske obdobie

Po Aristotelovi sa v gréckej a rímskej filozofii rozvíjali smery ako stoici, epikurejci, skeptici, eklektici a novoplatonici. (FIL – 5)

Skeptici: Pochybovači, medzi ktorých patril Pyrrhón. Zdržiavali sa posudzovania a hodnotenia vecí. (FIL – 1)
Chamurapiho zákonník: Významný zákonník, ktorý vznikol v Indii (podľa materiálov, avšak historicky vznikol v Mezopotámii). (FIL – 0)

Stredoveká filozofia a jej charakteristika

Filozofia kresťanského stredoveku je charakterizovaná podriadením filozofie teológii, vplyvom učenia cirkevných otcov (patristika) a univerzitnej vzdelanosti (scholastika). Kľúčovým bol spor o univerzáliá (všeobecné pojmy) a taktiež spor nominalizmu a realizmu. Patrili sem aj gnosticizmus a manicheizmus. (FIL – 4, FIL – 1)

Tomáš Akvinský a jeho učenie

Tomizmus: Filozofia Tomáša Akvinského sa odvoláva na Aristotela, pojednáva o duši ako o nezničiteľnej a nesmrteľnej. Stala sa oficiálnou filozofiou dominikánskeho rádu. (FIL – 4)
Oficiálne vyhlásenie: Vedu Tomáša Akvinského za hlavný smer katolíckeho myslenia v encyklike Aeterni Patris vyhlásil pápež Lev XIII. (FIL – 5)

Renesancia a novoveká filozofia: Cesta k rozumu a empírii

Renesančné myslenie

Renesančné myslenie v Európe sa vyznačovalo slobodným štúdiom antiky, individualizmom, vysokým hodnotením osobnosti jednotlivca a svetskosťou. (FIL – 3)

Giordano Bruno: Prírodný filozof a astronóm. Pripisujú sa mu myšlienky nekonečnosti univerza, dynamickej jednoty a večnosti sveta, pričom princípom ovládajúcim všetko je Boh (panteizmus – stotožňovanie Boha a prírody). Boh neriadi svet zvonku. (FIL – 4)
Renesanční myslitelia: Medzi prírodných filozofov renesancie patria Giordano Bruno, Mikuláš Kuzánsky, Bernardinus Telesius a Francis Bacon. Naopak, Niccolò Machiavelli a Thomaso Campanella tam nepatria. (FIL – 1)

Novoveký racionalizmus a empirizmus

Novoveká filozofia (prvá pol. 17. stor. – prvá pol. 19. stor.) bola poznačená empirizmom a racionalizmom.

Racionalizmus: Preferuje v procese poznania intuíciu, rozum a presvedčenie. (FIL – 0)
Empirické poznanie: Nie je založené na teórii, domnienke, špekulácii, metafyzike ani ideológii. (FIL – 0)
René Descartes: Autor tvrdenia, že o všetkom možno pochybovať, okrem toho, že ak pochybujem, vtedy myslím (nemožno pochybovať o tom, že myslím). Je taktiež tvorcom dedukcie. (FIL – 0)
John Locke: Vyjadril základný princíp senzualizmu: „Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch.“ (FIL – 1)
G. W. Leibniz: Jeho filozofia obsahuje monadológiu ako učenie o monádach, základných substanciách sveta. (FIL – 5)
B. Spinoza: Jeho filozofia obsahuje panteizmus. (FIL – 5)

Francúzska osvietenská filozofia

Osvietenstvo kládlo dôraz na silu individuálneho ľudského rozumu, slobodu, toleranciu, humanitu a vedu. Jeho predstaviteľmi boli aj encyklopedisti a materialisti ako d'Alembert, Diderot, La Mettrie a Holbach. Úlohou vedy bolo zničiť klamy náboženstva. Hypotéza Boha bola prekážkou vedeckého poznania. (FIL – 0)

J. J. Rousseau: Jeho myšlienka, že človek vychádza z rúk prírody dobrý a až spoločnosť ho kazí, bola rozvinutá v diele Emil alebo o výchove. (FIL – 1)
Thomas Hobbes: Vyslovil názor, že mravnosť nie je človeku vrodená, ale získaná, a pred vznikom štátu vládla vojna všetkých proti všetkým, preto je potrebné vytvoriť absolútnu a neobmedzenú moc. (FIL – 1)

Nemecký klasický idealizmus a jeho myslitelia

Nemecký klasický idealizmus vo filozofii tvorili myslitelia ako J. G. Fichte, F. W. J. Schelling, G. W. F. Hegel a J. G. Herder. Naopak, J. Bentham a A. Schopenhauer tam nepatria. (FIL – 1)

Immanuel Kant: Kategirický imperatív je všeobecný mravný zákon, ktorý znie: „Konaj tak, aby maxima tvojej vôle mohla vždy zároveň platiť ako princíp všeobecného zákonodarstva.“ Funguje aj bez princípu slobody. (FIL – 3)
J. G. Fichte: Jeho idealizmus je praktickým idealizmom. Počiatkom filozofie je čin – myslenie seba samého. (FIL – 0)
G. W. F. Hegel: Dejiny ako vývoj ducha v čase interpretoval Hegel. Jeho filozofia obsahuje dielo Základy filozofie práva, dialektickú metódu vývoja dejín, kde cieľom vývoja svetového ducha je štátna spoločnosť. Svetové dejiny sú napredovaním v uvedomovaní si slobody, pričom bytie ducha je živým procesom skutočného života. Poznáme tri nevyhnutné momenty bytia: téza – antitéza – syntéza. (FIL – 1, FIL – 4)

19. a 20. storočie: Moderné filozofické smery

Pozitivizmus a jeho dedičstvo

Charakteristickými znakmi filozofického pozitivizmu sú skúmanie len evidentného, nahrádzanie metafyziky vedou, obchádzanie náboženských otázok, logika a exaktnosť. Nepýta sa na podstatu a príčinu faktov, ale vychádza z daných faktov. (FIL – 4)

Auguste Comte: „Otcom“ pozitivistickej filozofie v 19. storočí. (FIL – 4)
Anglickí pozitivisti: Medzi veľkých anglických pozitivistov 19. storočia patria J. Bentham a J. S. Mill. (FIL – 1)

Marxistická filozofia

K. Marx a F. Engels: Hlavní predstavitelia marxistickej filozofie. Za základ spoločenského života pokladali materiálnu výrobu, ekonomickú základňu, výrobné vzťahy, hospodársku štruktúru a materiálny život spoločnosti. (FIL – 1, FIL – 5)
Delenie: Marxistická filozofia sa delí na dve fázy: dialektický materializmus a historický materializmus. (FIL – 1)
Dialektický materializmus: Charakterizuje ho materiálny základ spoločenského života, ideologická nadstavba, spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov a ekonomická základňa. (FIL – 4)

Filozofia existencie a vôle

Arthur Schopenhauer: Fenomén vôle ako podstatu všetkých javov vo svete. (FIL – 0)
Friedrich Nietzsche: S jeho osobou sa spája nihilizmus, voluntarizmus, kritika kresťanskej morálky, idea nadčloveka, morálka pánov a morálka otrokov a vôľa k moci. Je autorom myšlienky „Človek je povraz natiahnutý medzi zvieraťom a nadčlovekom – povraz nad priepasťou“. (FIL – 4)
Existencializmus: Vznikol vo Francúzsku a Nemecku. Skúma existenciu človeka, zameriava sa na individualitu a subjektívne prežívanie jednotlivca, skúma „hraničné situácie“ ako smrť, utrpenie, vina. Predstavuje existenciu ako slobodu bytia tu a teraz. Patria sem K. Jaspers, G. Marcel, A. Camus. (FIL – 1, FIL – 4)

Filozofia jazyka a vedomia

Obrat k jazyku: V 20. storočí, inšpirovaný exaktnou logikou a jazykovou syntaxou, podnietil filozofické spory identifikované ako jazykové nepresnosti. Podnietil ho fakt, že jazyk má dôležitú úlohu v ľudskom poznaní. (FIL – 4)
Fenomenológia: Skúma to, čo sa javí, čo sa ukazuje zmyslom. Predstavuje prísne vecný a nepredpojatý spôsob myslenia a metodicky presný spôsob myslenia. Jej predstaviteľom je E. Husserl. (FIL – 4)
Hermeneutika: Filozofický výklad, vysvetlenie a interpretácia textov. (FIL – 0)
Martin Heidegger: Patrí k nemeckej klasickej idealistickej filozofii, nie je materialistom. (FIL – 0)
Konštruktivizmus: Nepredstavuje metódu interpretácie filozofických textov, ale skôr filozofiu činu. (FIL – 0)

Ďalšie moderné smery

Pragmatizmus: Ako filozofický smer vznikol v USA (nie v Európe). Predstavitelia sú W. James a J. Dewey. Medzi kritériá pravdy v pragmatizme patrí užitočnosť a funkčnosť. (FIL – 2, FIL – 1)
Utilitarizmus: Filozoficko-etický smer, ktorý vzniká na prelome 18. a 19. storočia v Anglicku. (FIL – 1)
Filozofická antropológia: Zosobňujú ju M. Scheler, H. Plessner a A. Gehlen. (FIL – 2)
Pluralizmus a relativizmus: Črty filozofie postmoderny (20. storočia). (FIL – 2)
Transcendentálno: Filozofický termín, ktorý označuje to, čo sa nachádza za hranicami vedomia a poznania. (FIL – 0)
Elán vital: Znamená životnú aktivitu a energiu. Podľa H. Bergsona je to základ všetkého života a objavuje sa vo filozofii 20. storočia. Interpretuje sa ako prúd životného diania. (FIL – 4)
Podvedomie: Problematikou podvedomia sa prvý začal zaoberať S. Freud. (FIL – 1)

Často kladené otázky (FAQ) k prehľadu filozofie

Čo je to kauzálny rad vo filozofii?

V kauzálnom rade je príčina zároveň účinkom voči predchádzajúcej príčine, niekedy áno. Neplatí, že nikdy nie alebo že sa takýto prípad vyskytol len raz. (FIL – 0)

Aké sú charakteristické znaky starogréckej filozofie a kultúry?

Špecifickosť starogréckej filozofie a kultúry charakterizujú pojmy ako logos (všetko ovládajúci rozum ako prafenomén sveta), kosmos (súhrn usporiadania celku sveta) a erós (oddanosť kráse v spojitosti s mravným dobrom). (FIL – 3)

Ktorí myslitelia nepatria do nemeckého klasického idealizmu?

Do nemeckého klasického idealizmu nepatria J. Bentham a A. Schopenhauer, pretože títo filozofi boli predstaviteľmi utilitarizmu a filozofie vôle, nie idealizmu. (FIL – 1)

Čo znamená pojem nihilizmus vo filozofii?

Nihilizmus vyjadruje popieranie všetkých hodnôt. Nevyjadruje však spochybňovanie možnosti poznania, dôležitosť rozumu alebo zmyslov ako jediného zdroja poznania, ani fenomén vôle či javovú stránku sveta. (FIL – 3)

Čo je novokantovstvo a aké školy ho rozvíjali?

Novokantovstvo sa ako filozofický smer vyvíja koncom 19. a začiatkom 20. storočia a hlása kritický návrat ku Kantovi. Rozvíjalo sa v dvoch školách: marburskej a badenskej. (FIL – 3)

Dúfame, že vám tento rozsiahly prehľad filozofie a odpovede na testové otázky pomohli lepšie sa zorientovať v tejto fascinujúcej oblasti. Veľa šťastia pri štúdiu a skúškach!