Test na Pramene práva a ich klasifikácia

Otázka 1: Dworkinova teoretická zásluha spočíva v odlíšení právnych princípov od noriem.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Americký filozof Dworkin odlišil právne princípy od noriem, pričom princípy môžu vo vnútri spoločného systému navzájom odporovať, zatiaľ čo právne normy musia byť súladné.

Otázka 2: Podľa študijných materiálov, v akých ohľadoch možno uvažovať o pojme prameň práva v právnej vede?

A. Ako o činiteľoch (samostatných úradníkoch / inštitúciách), ktoré sú oprávnené vytvárať právo.

B. Ako o produktoch, ktoré sú výsledkom zákonodarnej činnosti týchto činiteľov.

C. Ako o interpretačných materiáloch, ktoré súvisia a dopĺňajú obsah samotných právnych noriem.

D. Ako o výlučne písomných dokumentoch s absolútnou právnou silou, bez možnosti zmeny.

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že o prameňoch práva možno uvažovať ako o činiteľoch (úradníkoch/inštitúciách) oprávnených vytvárať právo, ako o produktoch zákonodarnej činnosti a ako o interpretačných materiáloch, ktoré dopĺňajú obsah právnych noriem. Štvrtá možnosť nie je v materiáloch definovaná ako všeobecný pohľad na pojem prameň práva.

Otázka 3: Medzi najvýznamnejšie faktory vplývajúce na tvorbu formálnych prameňov práva patrí aj priamy a individuálny vplyv každého občana prostredníctvom jeho osobných preferencií.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Medzi najvýznamnejšie faktory vplývajúce na tvorbu (zmenu) formálnych prameňov práva sú uvedené štátna politika, spoločenské faktory, spoločenské tradície a zvyklosti, technologická úroveň spoločnosti, ekonomická situácia, kultúrna vyspelosť, náboženské vplyvy, autorita vplyvu medzinárodného spoločenstva, koexistencia s inými štátmi, úroveň evolúcie ľudskej spoločnosti a rôzne iné faktory vplývajúce na obsah práva. Individuálny a priamy vplyv každého občana prostredníctvom jeho osobných preferencií nie je explicitne uvedený ako jeden z týchto najvýznamnejších faktorov.

Otázka 4: Ktoré z nasledujúcich tvrdení o zmluvách ako prameňoch práva sú správne?

A. Medzinárodné normatívne zmluvy sa za vopred stanovených predpokladov stávajú aj súčasťou vnútroštátneho práva.

B. Vnútroštátne zmluvy, ako napríklad kolektívne zmluvy, sa od normatívnych právnych aktov odlišujú spôsobom vzniku, obsahom a subjektmi.

C. Vnútroštátne zmluvy slúžia na úpravu vzťahov, ktoré si vyžadujú osobitý prístup, napríklad vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

D. Medzinárodné zmluvy, podľa Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, sú výlučne dohody uzavreté medzi štátmi písomnou formou a riadia sa vnútroštátnym právom.

Vysvetlenie: Opcia 0 je správna, pretože študijné materiály uvádzajú, že medzinárodné normatívne zmluvy sa za vopred stanovených predpokladov stávajú aj súčasťou právneho poriadku jednotlivých štátov. Opcia 1 je správna, keďže materiály explicitne uvádzajú, že vnútroštátne zmluvy sa od NPA odlišujú spôsobom vzniku, obsahom a subjektmi. Opcia 2 je správna, pretože vnútroštátne zmluvy majú úlohu upravovať oblasti, ktoré si vyžadujú osobitý prístup, ako je vzťah zamestnávateľ – zamestnanec. Opcia 3 je nesprávna, pretože medzinárodné zmluvy, hoci sú uzavreté medzi štátmi písomnou formou, sa spravujú medzinárodným právom (MP), nie vnútroštátnym právom.

Otázka 5: Uvažovať o nezrušiteľnosti právnych princípov nie je v rozpore s pozitivistickým myslením.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Uvažovať o nezrušiteľnosti akéhokoľvek právneho pravidla je v rozpore tak s pozitivistickým myslením, ako aj s normativistickou právnou filozofiou.