Podcast o Pozornosť a pamäť v psychológii

Kapitoly

Čo je to pozornosť?

Dva druhy pozornosti

Vlastnosti pozornosti

Prečo pozornosť kolíše?

Čo ovplyvňuje našu pozornosť?

Priekopníci výskumu pamäti

Tri fázy pamäti

Kde sa pamäť ukrýva?

Keď pamäť klame

Přepis

Lenka: Predstavte si, že sa snažíte učiť na dôležitú písomku, no myšlienky vám neustále utekajú. Pípne notifikácia... a zrazu je preč pol hodina. Práve toto je tá jedna vec, ktorá potrápi osemdesiat percent študentov – a my vám dnes ukážeme, ako to zvládnuť raz a navždy.

Lenka: Počúvate Studyfi Podcast.

Lenka: Som Lenka a je tu so mnou aj náš expert Adam. Adam, poďme na to. Čo to vlastne tá pozornosť je? Zdá sa to ako samozrejmosť, ale... asi to nie je také jednoduché.

Adam: Ahoj Lenka. Vôbec nie. Najjednoduchšie si pozornosť môžeme predstaviť ako takého vrátnika nášho vedomia. Z obrovského množstva podnetov okolo nás vyberá len tie, ktoré sú pre nás dôležité a pustí ich dnu.

Lenka: Čiže taký filter, aby sa nám z toho všetkého nezbláznila hlava?

Adam: Presne tak. Reguluje, koľko informácií môže do vedomia naraz vstúpiť. Bez nej by sme nedokázali efektívne vnímať ani sa učiť. Má dve hlavné fázy – zameranosť, čo je vlastne výber, a sústredenosť, čiže ako intenzívne sa na danú vec dokážeme zamerať.

Lenka: Keď hovoríš o výbere... niekedy si nevyberám. Napríklad, keď vonku húka sanitka, moju pozornosť to pritiahne automaticky. To je iný druh?

Adam: Áno, to je ukážkový príklad neúmyselnej, alebo mimovoľnej pozornosti. Je evolučne staršia a naviazaná na náš orientačno-pátrací reflex. Zareagujeme na silné, nové alebo nečakané podnety. Presne to využívajú napríklad reklamy.

Lenka: Takže v podstate reklamy využívajú náš jaskynný mozog?

Adam: Presne tak, ten, ktorý reaguje na všetko, čo sa hýbe, mení alebo je farebné. A potom je tu úmyselná, alebo aktívna pozornosť. Tá je evolučne mladšia a riadená našou vôľou.

Lenka: A to je tá, ktorú potrebujeme pri učení sa na písomku... a ktorá nás stojí námahu a spôsobuje únavu.

Adam: Presne. Vyžaduje si vedomé úsilie. Môže mať formu ostražitosti, keď dlhší čas sledujeme, či sa niečo nestane, napríklad ako SBS-kár, alebo formu pátrania, keď aktívne niečo hľadáme, napríklad na mape.

Lenka: Dobre, poďme sa pozrieť na jej vlastnosti. To by nám mohlo pomôcť pochopiť, prečo sa nám niekedy nedarí sústrediť.

Adam: Určite. Kľúčovou vlastnosťou je selektivita – výberovosť. Znamená to, že si vyberáme dôležité podnety a tie bezvýznamné ignorujeme. Ak to nedokážeme, máme problém sa sústrediť.

Lenka: S tým súvisí aj koncentrácia, však? Teda ako hlboko sa vieme do niečoho ponoriť.

Adam: Áno, a tu prichádza na rad ďalšia vlastnosť – distribúcia, čiže rozdelenie pozornosti. Mnohí si myslia, že multitasking je super schopnosť, ale... nie je to celkom tak.

Lenka: Ako to? Veď bežne robíme viac vecí naraz. Počúvam hudbu a píšem si poznámky...

Adam: Áno, ale výsledok nikdy nebude bezchybný, pokiaľ jedna z tých činností nie je úplne zautomatizovaná. Skúste si napríklad pravou nohou krúžiť proti smeru hodinových ručičiek a zároveň si pravou rukou písať do vzduchu písmeno A.

Lenka: Okej, okej, to je nemožné! Cítim, ako sa mi prehrieva mozog.

Adam: Presne. Rozdelenie pozornosti funguje, ale vždy za nejakú cenu. Preto je lepšie sústrediť sa na jednu vec. Ďalšou vlastnosťou je kapacita, čiže koľko podnetov vieme naraz postrehnúť. U detí sú to 2-3 prvky, u dospelých 5-6.

Lenka: A čo stabilita? Prečo nevydržím pozerať na jednu stranu v knihe hodinu bez toho, aby mi myšlienky odleteli?

Adam: Pretože pozornosť je od prírody nestála, je pohyblivá. Potrebuje zmenu. Monotónnosť ju zabíja. Naopak, rozmanitosť ju zvyšuje. Preto sa odporúča striedať činnosti pri učení.

Lenka: Aha! Takže to kolísanie je normálne. V psychológii sa to volá fluktuácia, správne?

Adam: Presne. Pekný príklad je Urbantschitschov pokus. Keď do veľmi tichej miestnosti umiestnil tikajúce hodinky, ľudia po chvíli ten tikot prestali vnímať. Zvuk tam stále bol, ale ich pozornosť ho odfiltrovala.

Lenka: To poznám. Keď bývam pri rušnej ceste, po čase ten hluk prestanem vnímať. Ale čo je potom roztržitosť?

Adam: Roztržitosť môže byť dvojaká. Buď je to nestálosť úmyselnej pozornosti – presne to skákanie z jednej veci na druhú. Ale paradoxne, môže to byť aj prejav extrémne hlbokého sústredenia, keď sme tak ponorení do jednej veci, že nevnímame nič okolo.

Lenka: Ako ten príslovečný roztržitý profesor.

Adam: Presne tak.

Lenka: Takže, ak to zhrniem, na našu pozornosť vplýva strašne veľa vecí. Čo sú tie najdôležitejšie, ktoré by si študenti mali zapamätať?

Adam: Sú to vnútorné a vonkajšie činitele. Z vonkajších je to napríklad sila a novosť podnetu. To je tá húkajúca sanitka. Ale oveľa dôležitejšie sú tie vnútorné.

Lenka: Čiže môj aktuálny stav?

Adam: Áno. Tvoj telesný stav – či si hladná alebo unavená. Tvoje emócie a nálady. A hlavne – tvoje záujmy a motivácia. Ak ťa niečo baví alebo vieš, prečo sa to učíš, tvoja pozornosť bude oveľa silnejšia.

Lenka: To dáva zmysel. Keď sa učím niečo, čo ma naozaj zaujíma, ide to skoro samo. Takže kľúčom je nájsť si v tom učive to „svoje“ a dobre sa o seba starať.

Adam: Presne tak. Pozornosť nie je nejaká oddelená superschopnosť. Je prepojená s motiváciou, pamäťou a celou tvojou osobnosťou. A to je presne to, čo vám pomôže pri tej písomke, ktorú sme spomínali na začiatku.

Lenka: Skvelé. Myslím, že teraz už oveľa lepšie rozumieme, ako tento náš vnútorný „vrátnik“ funguje. A čo je dôležitejšie, vieme, ako sa s ním dohodnúť. Po krátkej pauze sa pozrieme na ďalšiu kľúčovú oblasť... pamäť.

Lenka: Takže, prebrali sme koncentráciu a rôzne techniky učenia. Ale je tu ešte jeden posledný, úplne kľúčový kúsok skladačky, bez ktorého by to celé nefungovalo.

Adam: A to je, samozrejme, pamäť. Je to základná vlastnosť, ktorá nám umožňuje ukladať a neskôr si vybavovať informácie. Bez nej by sme sa každý deň učili chodiť a rozprávať odznova.

Lenka: To znie celkom neprakticky. Poďme sa na to pozrieť bližšie. Ako to vlastne všetko funguje?

Adam: Je to fascinujúca oblasť. Už v 19. storočí priekopník Hermann Ebbinghaus skúmal, ako zabúdame. Zistil, že najviac informácií strácame krátko po tom, čo sme sa ich naučili.

Lenka: To je tá známa krivka zabúdania, však? Tá, ktorá nás straší pred skúškami.

Adam: Presne tá. Potom prišiel napríklad George Miller, ktorý zistil, že naša krátkodobá pamäť je dosť obmedzená. Udrží naraz len asi sedem informácií.

Lenka: Takže preto je také ťažké zapamätať si dlhé telefónne číslo po jednom vypočutí?

Adam: Presne tak. Jednoducho sa nám tam nezmestí.

Lenka: Dobre, takže ako ten proces ukladania informácií prebieha? Má nejaké fázy?

Adam: Má tri základné. Predstav si to ako prácu s počítačom. Prvá fáza je kódovanie – to je ako keď dávaš súboru názov a klikáš na 'Uložiť'.

Lenka: Rozumiem, premieňam informáciu do formy, ktorú si mozog zapamätá.

Adam: Áno. Potom nasleduje uchovávanie. Súbor jednoducho leží na harddisku a čaká. No a posledná fáza je vybavovanie – keď ten súbor potrebuješ, tak ho nájdeš a otvoríš.

Lenka: A to vybavovanie môže byť asi rôzne ťažké, že?

Adam: Určite. Najľahšie je znovupoznanie, napríklad v teste s možnosťami. Najťažšia je reprodukcia, keď musíš povedať báseň naspamäť.

Lenka: A čo tie rôzne typy pamäti? Krátkodobá, dlhodobá... je na to v mozgu nejaké špeciálne miesto?

Adam: Áno, sú za to zodpovedné rôzne časti. Krátkodobá pamäť je spojená hlavne s prefrontálnymi lalokmi. Ale ak chceš niečo uložiť nadlho, kľúčovú rolu hrá hippocampus.

Lenka: To je taký náš mozgový harddisk pre dlhodobé spomienky!

Adam: Presne tak! A potom máme ešte explicitnú pamäť na fakty a udalosti a implicitnú na zručnosti, ako je bicyklovanie alebo písanie. Tam ani nepremýšľaš, ako to robíš.

Lenka: Stáva sa, že si pamäť z nás robí dobrý deň? Že nás nejako klame?

Adam: Bohužiaľ áno. Existujú rôzne poruchy, od amnézie, čo je strata pamäti na určitý úsek, až po takzvané paramnézie. To sú pamäťové klamy.

Lenka: Myslíš niečo ako déjà vu? Ten pocit, že sme niečo už zažili?

Adam: Presne to je ilúzia už videného. Je to fascinujúce, ako dokáže byť náš mozog kreatívny. Ale pre študentov je skôr dôležité vedieť, ako pamäti pomôcť, nie ako ju zmiasť.

Lenka: To je pravda. Takže, poďme si to na záver zhrnúť. Dnes sme sa pozreli na to, ako funguje naša pamäť – od kódovania informácií, cez ich ukladanie až po vybavovanie.

Adam: Povedali sme si, že kľúčom je informácie nielen memorovať, ale hlavne im rozumieť a aktívne si ich opakovať, aby sa z krátkodobej pamäti presunuli do tej dlhodobej.

Lenka: Dúfame, že vám naše tipy pomôžu nielen pri učení, ale aj v bežnom živote. Ďakujeme, že ste počúvali Studyfi Podcast.

Adam: A nezabudnite, vedieť, ako sa učiť, je vaša superschopnosť. Majte sa pekne!