Podcast o Pozemkové úpravy a pôdna erózia

Kapitoly

Úvod do pozemkových úprav

Kto sa na tom podieľa?

Návrat do histórie

Ako to celé začať?

Generálny plán krajiny

Nepriateľ menom erózia

Univerzálna rovnica straty pôdy

Boj proti erózii

Vietor ako erózny činiteľ

Sanácia zosuvov

Vietor ako erózny činiteľ

Opatrenia proti veternej erózii

Vetrolamy – zelení ochrancovia

Agrotechnika proti vodnej erózii

Stavebné riešenia – terasy a priekopy

Voda, ktorá sa opakuje

Kúzlo menom SCS-CN

Ako liečiť jazvy v krajine

Přepis

Adam: Takže to nie je len o presúvaní plotov a sceľovaní políčok... je to v podstate taký komplexný „reštart“ celej krajiny!

Nina: Presne tak! Je to fascinujúci nástroj, ktorý rieši všetko od vlastníckych vzťahov až po ochranu pred povodňami a eróziou. Je to oveľa viac, než si ľudia myslia.

Adam: Neuveriteľné. Vitajte pri Studyfi Podcast, priatelia. Dnes sa s Ninou pozrieme na tému, ktorá znie možno trochu sucho, ale sľubujem, že je mega dôležitá – pozemkové úpravy.

Nina: Ahojte! A Adam má pravdu, je to kľúčová téma. Tak si to poďme rozobrať. Čo si pod tým pojmom vlastne predstaviť?

Adam: Dobre, začnime od základov. Definovanie a obsah pozemkových úprav. Čo to presne je?

Nina: Predstav si to ako veľké upratovanie v krajine. Pozemkové úpravy riešia právne, technické, ekologické, ale aj spoločenské otázky. Hlavnou úlohou je usporiadať pozemkové vlastníctvo tak, aby sa pozemky dali lepšie využívať a sprístupniť.

Adam: Takže ak mám desať malých, roztrúsených políčok, pozemkové úpravy mi ich môžu spojiť do jedného veľkého a prístupného?

Nina: Presne tak, to je sceľovanie. Ale to je len časť. Zahŕňa to aj návrh nových ciest, protieróznych opatrení ako vetrolamy, alebo vodohospodárskych opatrení. Cieľom je zlepšiť nielen poľnohospodársku výrobu, ale aj životné prostredie a celkovo život na vidieku.

Adam: Znie to ako obrovský projekt. Kto všetko sú vlastne účastníci takýchto úprav?

Nina: Je ich celkom dosť. V prvom rade sú to samozrejme vlastníci pozemkov. Ale patria sem aj nájomcovia, obec, Slovenský pozemkový fond, a dokonca aj správca štátnych lesov, ak sa úpravy týkajú aj lesa.

Adam: Takže v podstate každý, koho sa to územie nejakým spôsobom týka.

Nina: Áno, presne. A čo sa týka obvodu, teda územia, kde sa to deje... spravidla sa to robí pre celé katastrálne územie, mimo zastavanej časti obce.

Adam: A sú nejaké pozemky, ktoré sa do toho nezahŕňajú?

Nina: Určite. Vyňaté môžu byť napríklad diaľnice, železnice, cintoríny alebo pozemky obrany štátu. Predsa len, nechceme presúvať cintorín, však?

Adam: To by asi nebolo úplne ideálne.

Nina: A vieš, že toto celé má hlboké historické korene? Siaha to až do čias Márie Terézie a jej urbárov.

Adam: Naozaj? Takže už vtedy riešili usporiadanie pôdy?

Nina: Áno, aj keď inak. Vtedy pôda patrila zemepánovi. Veľký zlom nastal v roku 1848 zrušením poddanstva, keď sa roľníci stali vlastníkmi pôdy. No a potom sa to začalo komplikovať.

Adam: Ako to?

Nina: Dedením a predajom sa pozemky extrémne rozbili na malé kúsky. Predstav si, že niekto mal päť synov a každému nechal kúsok poľa. Po pár generáciách z toho boli len úzke slíže.

Adam: Rozumiem, a kolektivizácia po roku 1948 to asi ešte viac zamotala, však?

Nina: Presne. Vlastníctvo síce formálne ostalo, ale reálne sa s pôdou hospodárilo vo veľkých celkoch a hranice sa ignorovali. Po roku 1991 bolo treba celý ten chaos dať dokopy, a práve na to slúžia moderné pozemkové úpravy.

Adam: Dobre, takže ak by sme v našej obci chceli začať pozemkové úpravy, ako na to?

Nina: Sú dve cesty. Buď na návrh účastníka, napríklad skupiny vlastníkov, alebo z podnetu štátu. V praxi sa to podáva na okresnom úrade, na pozemkovom a lesnom odbore.

Adam: A čo sa deje potom? Len tak sa začne prekresľovať mapa?

Nina: Kdeže. Najprv je prípravné konanie. Zisťujú sa podklady, rokuje sa s obcou, s katastrom, zriadi sa prípravný výbor z miestnych ľudí...

Adam: Takže je to dosť dlhý a komplexný proces, kým sa vôbec začne niečo reálne diať.

Nina: Určite. A až po tomto všetkom úrad vydá rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav a vyberie sa firma, ktorá celý projekt vypracuje. Medzi úvodné podklady patrí napríklad nové mapovanie územia alebo aktualizácia bonity pôdy.

Adam: Keď už sa to spustí, aké sú hlavné zásady? Ako sa rozhodne, kde bude cesta a kde vetrolam?

Nina: Tomu sa hovorí všeobecné zásady funkčného usporiadania územia. Pri komplexných úpravách sa vytvára úplne nová kostra krajiny. Plánujú sa spoločné zariadenia a opatrenia.

Adam: A to sú presne tie cesty a vetrolamy, ktoré si spomínala?

Nina: Áno. Patria sem cestné komunikácie, protierózne opatrenia ako zalesňovanie či terasy, vodohospodárske opatrenia ako malé nádrže alebo revitalizácia potokov, a tiež ekologické opatrenia, napríklad biokoridory pre zver.

Adam: Spomenula si protierózne opatrenia. Erózia je asi veľký problém, však?

Nina: Obrovský. Erózia je v podstate proces rozrušovania povrchu a odnos pôdy. A pôda je neobnoviteľný zdroj. Keď ju raz stratíme, je preč na tisíce rokov.

Adam: A spôsobuje ju len voda?

Nina: Hlavne voda a vietor. Vodná erózia vzniká dopadom dažďových kvapiek a povrchovým odtokom. Môže byť plošná, keď odnáša tenkú vrstvu z celého svahu, alebo výmoľová, keď vytvára ryhy a strže.

Adam: A existuje aj nejaká „dobrá“ erózia?

Nina: Dobrá asi nie, ale hovoríme o normálnej, prirodzenej erózii, kde je tvorba pôdy v rovnováhe s jej odnosom. Problém je zrýchlená erózia, ktorú spôsobuje človek – napríklad odlesňovaním alebo nevhodným obrábaním pôdy na svahoch.

Adam: A dôsledky? Okrem straty pôdy?

Nina: Odnášajú sa živiny, zanášajú sa vodné toky a nádrže, a do vody sa dostávajú chemikálie z polí. Je to reťazová reakcia problémov.

Adam: Dá sa nejako vypočítať, koľko pôdy sa z poľa stratí?

Nina: Áno, na to existuje Univerzálna rovnica straty pôdy, alebo skrátene USLE. Je to vzorec, ktorý nám pomáha odhadnúť priemernú ročnú stratu pôdy v tonách na hektár.

Adam: Fúha, rovnica. To znie na skúšku dosť hrozivo.

Nina: Ale vôbec nie je. Predstav si ju ako recept. G, teda strata pôdy, sa rovná súčinu viacerých faktorov. Máme tam R ako dážď, K ako náchylnosť pôdy, L a S ako dĺžka a sklon svahu, C ako vplyv vegetácie a P ako vplyv protieróznych opatrení.

Adam: Takže G = R krát K krát L krát S krát C krát P. Je to tak?

Nina: Presne! Každý faktor má svoju hodnotu. Napríklad faktor C bude veľmi nízky pre hustý les, lebo ten pôdu chráni, ale vysoký pre okopaniny ako kukurica, kde je pôda odkrytá.

Adam: Chápem. Takže ak zmením plodinu alebo urobím nejaké opatrenie, zmení sa mi faktor C alebo P, a tým pádom sa zníži celková strata pôdy G.

Nina: Vidíš, je to logické! Táto rovnica nám presne ukazuje, kde je problém a ako ho môžeme riešiť.

Adam: Dobre, poďme na tie riešenia. Aké sú najčastejšie protierózne opatrenia?

Nina: Rozdeľujeme ich na organizačné a agrotechnické. Medzi organizačné patrí napríklad správne umiestnenie plodín – na strmé svahy dáme trávu, nie kukuricu. Alebo pásové pestovanie, kde sa striedajú pásy rôznych plodín.

Adam: A agrotechnické? To je spôsob obrábania?

Nina: Presne. Napríklad orba po vrstevnici, teda naprieč svahom, nie zhora nadol. To vytvorí malé hrádzky, ktoré brzdia vodu. Alebo bezorbové technológie, kde sa pôda neprevráti pluhom a na povrchu ostávajú zvyšky rastlín, ktoré ju chránia.

Adam: Super. A čo keď už máme väčší problém, napríklad ryhy v poli?

Nina: Tam už nastupujú technické opatrenia. Napríklad protierózne priekopy, ktoré zachytávajú a odvádzajú vodu. Alebo vsakovacie priekopy, ktoré vodu zadržia a nechajú ju vsiaknuť do pôdy.

Adam: A tie veľké schody na svahoch, čo vídame vo vinohradoch... to sú terasy?

Nina: Áno, to je stupňovité terasovanie. Je to veľmi účinné, ale aj drahé opatrenie. Vytvára sa séria vodorovných plôch predelených svahmi, čo úplne zastaví povrchový odtok.

Adam: Hovorili sme hlavne o vodnej erózii. Ale čo vietor? Ten tiež dokáže narobiť škody?

Nina: A ako! Veterná erózia je veľký problém najmä na rovinách s ľahkými, piesočnatými pôdami a bez akejkoľvek vegetácie. Vieš si predstaviť tie prachové búrky?

Adam: Jasné. Takže vietor jednoducho odfúkne najjemnejšie a najúrodnejšie častice pôdy.

Nina: Presne. A proti tomu bojujeme hlavne vetrolamami. To sú pásy stromov a krov, ktoré znižujú rýchlosť vetra a chránia tak pôdu. Okrem toho sa používa aj správne obrábanie pôdy či pestovanie ochranných plodín.

Adam: Znie to, že pozemkové úpravy sú naozaj taký komplexný liek pre krajinu. Riešia minulosť, formujú prítomnosť a chránia budúcnosť.

Nina: Krásne si to zhrnul. Je to naozaj o vytváraní harmonickej a funkčnej krajiny pre nás všetkých. A hlavne, je to absolútne kľúčové pre udržateľnosť.

Adam: Super. Myslím, že sme túto tému rozobrali naozaj podrobne. A teraz sa poďme pozrieť na ďalšiu otázku...

Adam: Takže sme prebrali, ako voda dokáže erodovať pôdu postupne. Ale čo keď sa svah jednoducho... vzdá a zosunie sa naraz?

Nina: To je presne ten dramatický scenár, ktorému sa snažíme vyhnúť. Hovoríme o zosuvoch. Vznikajú, keď sa naruší stabilita svahu.

Adam: A čo ju naruší? Len tak z ničoho nič?

Nina: Málokedy. Väčšinou je na vine voda. Predstav si rozmočenú zeminu na nejakej nepriepustnej vrstve, napríklad na íle. Je to ako šmykľavka.

Adam: Jasné, blato na klzkom povrchu. Chápem.

Nina: Presne. Alebo voda môže podomlieť pätu svahu, prehĺbiť koryto rieky pod ním, alebo sa svah jednoducho preťaží... napríklad mokrým porastom.

Adam: Takže cieľom sanácie je svah nejakým spôsobom „opraviť“. Ako?

Nina: Máme tri hlavné cesty. Buď zvýšime trenie, znížime hmotnosť toho, čo sa chce šmýkať, alebo svah jednoducho podoprieme opornými múrmi.

Adam: A keď je na vine voda?

Nina: Vtedy je kľúčové odvodnenie. Používame napríklad obvodové záchytné kanály nad svahom alebo drenážne systémy priamo v ňom. Menej vody znamená väčšiu stabilitu.

Adam: A funguje aj vegetácia?

Nina: Určite! Vegetačné spevnenie je skvelé. Najlepšie sú listnaté stromy s hlbokými, rozvetvenými koreňmi. Tie pôdu doslova „prešijú“ a svojou transpiráciou ju aj vysušujú.

Adam: Takže stromy sú ako prírodné klince a sušiče zároveň!

Nina: Presne tak! Oveľa lepšie ako ihličnany v tomto prípade.

Adam: Dobre, zosuvom rozumiem. Ale čo vietor? Ten predsa nenosí toľko sily ako tečúca voda, či?

Nina: To by si sa čudoval. Veterná erózia je vlastne presun pôdy spôsobený kinetickou energiou vetra. Vietor pôdu rozruší, častice odnesie a inde ich zase uloží.

Adam: Takže taký pôdny zlodej.

Nina: V podstate áno. A keď tie unášané častice narážajú do skál, dochádza ku korázii – k obrusovaniu. Je to ako prírodné pieskovanie.

Adam: A aký silný musí byť vietor, aby začal kradnúť pôdu?

Nina: Tá kritická rýchlosť je prekvapivo nízka. Stačí vietor okolo 2 až 3 metre za sekundu, a menšie častice sa už začínajú hýbať.

Adam: To nie je žiadna víchrica. To je bežný veterný deň.

Nina: Presne. A samozrejme, odolnosť pôdy závisí od jej textúry, štruktúry, vlhkosti a toho, či je pokrytá rastlinami.

Adam: A ako sa tie častice pohybujú? Len tak letia vzduchom?

Nina: Pohybujú sa tromi spôsobmi. Tie najväčšie, od pol milimetra do dvoch, sa kotúľajú – to je volovácia. Je to ako gúľať loptičky po zemi.

Adam: Dobre, to dáva zmysel.

Nina: Stredne veľké častice, asi do pol milimetra, robia krátke skoky – to voláme saltácia. A tie úplne najmenšie, pod desatinu milimetra, sa proste vznášajú. To je efflácia.

Adam: Kotúľanie, skákanie a lietanie. Znie to ako olympiáda pre pôdne častice.

Nina: Krásne prirovnanie! A výsledkom tejto „olympiády“ môžu byť čeriny, duny alebo barchany, ktoré poznáme napríklad z púští.

Adam: Fajn, takže vieme, že vietor je prefíkaný zlodej. Ako mu v tej krádeži zabránime? Ako chránime polia?

Nina: Základ je jednoduchý – nenechať pôdu holú a nechránenú. Ak je pôda pokrytá rastlinstvom alebo aspoň rastlinnými zvyškami, vietor má oveľa menšiu šancu.

Adam: Takže správne obrábanie pôdy. Čo to znamená v praxi?

Nina: Tých opatrení je viacero a delíme ich na prevádzkové, alebo agrotechnické, a potom lesnícko-technické.

Adam: Začnime tými agrotechnickými. Čo môže urobiť farmár priamo na poli?

Nina: Napríklad môže pestovať plodiny v pásoch. Strieda pás plodiny, ktorá pôdu chráni málo, s pásom, ktorý ju chráni veľmi dobre, napríklad s ďatelinotrávou.

Adam: Aha, takže ten odolný pás funguje ako taký malý štít pre ten zraniteľnejší.

Nina: Presne tak. Ďalej môže na poli nechávať strnisko aj mimo vegetačného obdobia. To funguje ako taká ochranná deka. Moderné je aj siatie priamo do strniska, takzvané bezorbové technológie.

Adam: Čiže neorať pole na hladko, ale nechať tam nejaké „fúzy“ z minulej úrody.

Nina: Presne tak, tie „fúzy“ sú extrémne dôležité. A dokonca aj tvar pozemkov má vplyv. Ideálny je obdĺžnik, ktorého dlhšia strana je kolmo na smer prevládajúceho vetra.

Adam: Wow, to je už naozaj premyslené plánovanie! To mi nikdy nenapadlo.

Adam: Dobre a čo tie lesnícko-technické opatrenia? To znie ako niečo väčšie.

Nina: Áno, tu sa bavíme o najdôležitejšom opatrení proti veternej erózii – a tým sú vetrolamy.

Adam: Čiže jednoducho pásy stromov.

Nina: Presne tak. Ale nie je to len tak hocijaký pás stromov. Ich hlavnou úlohou je znižovať rýchlosť vetra, a tým pádom obmedziť odnos ornice, znížiť vyparovanie vody z pôdy a dokonca pomáhajú aj rovnomernému ukladaniu snehu v zime.

Adam: Takže taký multifunkčný nástroj.

Nina: Absolútne. A nie je vetrolam ako vetrolam. Delíme ich na nepriepustné, polopriepustné a priepustné.

Adam: A ktorý je najlepší? Tipujem, že ten nepriepustný. Proste stena zo stromov.

Nina: To je častá chyba. V skutočnosti majú najlepšiu účinnosť tie polopriepustné.

Adam: Naozaj? Prečo?

Nina: Pretože nepriepustný vetrolam vietor len zastaví a ten potom vytvára za ním víry, ktoré môžu byť ešte škodlivejšie. Ale polopriepustný vetrolam vietor pekne spomalí, „prečeše“ ho a upokojí na oveľa väčšej ploche.

Adam: Fascinujúce. A aká veľká je tá plocha? Ako ďaleko za vetrolamom to funguje?

Nina: Je to dosť pôsobivé. Účinok vetrolamu siaha na náveternú stranu asi na 10 až 15-násobok jeho výšky. Ale na záveternej strane, teda za ním, je to až 30 až 40-násobok jeho výšky!

Adam: Takže 10 metrov vysoký vetrolam chráni pás široký až 400 metrov? To je obrovské.

Nina: Presne. Preto sú hlavné vetrolamy vždy navrhované kolmo na smer prevládajúceho vetra, aby mali maximálny efekt.

Adam: Vrátim sa ešte k vode. Okrem veľkých stavieb ako sú hrádze, existujú aj podobné agrotechnické opatrenia proti vodnej erózii, ako sme spomínali pri vetre?

Nina: Samozrejme. Princíp je podobný – znížiť povrchový odtok, zvýšiť vsakovanie vody a chrániť pôdny povrch. A opäť, kľúčová je správna organizácia.

Adam: Čo si mám pod tým predstaviť? Že nepestujem zemiaky na strmom kopci?

Nina: V podstate si to trafil. Hovoríme tomu polohové umiestnenie kultúr. Logicky, lesy a sady patria na najvyššie polohy a strmé svahy. Lúky a orná pôda na miernejšie svahy, a v údoliach zase krmoviny a zelenina.

Adam: Proste dať správnu plodinu na správne miesto.

Nina: Presne. Potom sú tu protierózne osevné postupy. To je vlastne striedanie plodín s rôznym ochranným účinkom. Na svahoch by mali prevládať tie s vysokým účinkom, ako napríklad spomínané ďatelinotrávne porasty.

Adam: A čo také okopaniny ako zemiaky alebo kukurica? Tie asi pôdu veľmi nechránia.

Nina: Veru nie. Preto by sa mali pestovať len na svahoch so sklonom do 5 percent. Pri väčších sklonoch sa musia siať do ochrannej plodiny alebo do strniska.

Adam: Takže zase tie ochranné „fúzy“. A čo to pásové pestovanie, to funguje aj proti vode?

Nina: Áno, princíp je rovnaký. Striedajú sa pásy plodín s malým ochranným účinkom s tými odolnými. Dôležité je, aby pásy kopírovali vrstevnice.

Adam: Čiže idú vodorovne po svahu, nie zhora nadol.

Nina: Presne tak! Orba po vrstevnici je úplný základ. Voda sa potom nemá po čom rútiť dolu svahom. Zostáva v brázdach a vsakuje.

Adam: Dobre, ale čo keď je svah naozaj strmý a bežná agrotechnika nestačí? Vtedy prichádzajú na rad bagre?

Nina: V podstate áno. Hovoríme o stavebno-technických opatreniach. Patria sem napríklad protierózne odvodňovacie priekopy alebo stupňovité terasovanie.

Adam: Priekopy... tie majú vodu zachytiť a odviesť preč, však?

Nina: Áno, ale máme rôzne typy. Záchytné priekopy chránia pozemok pred vodou, ktorá priteká zhora. A potom máme vsakovacie priekopy, alebo prielohy, ktoré majú takmer nulový sklon.

Adam: Nulový sklon? To potom voda neodteká, nie?

Nina: Presne o to ide! Cieľom vsakovacej priekopy je vodu zadržať, aby mala čas vsiaknuť do pôdy a doplniť zásoby podzemnej vody. Sú to plytké, zatrávnené priekopy.

Adam: Takže jedny vodu odvádzajú a druhé ju zadržiavajú. To je super. A čo to terasovanie?

Nina: Stupňovité terasovanie je riešenie pre naozaj strmé svahy, zvyčajne nad 10 až 15 percent. Vytvoríš tak vlastne sústavu rovných plôch – terás – a strmých svahov medzi nimi.

Adam: Ako ryžové políčka, ktoré poznáme z Ázie.

Nina: Presne ten princíp. Znížiš sklon terénu, spomalíš odtok a zabrániš erózii. Umožní ti to hospodáriť aj tam, kde by to inak nebolo možné.

Adam: Takže od jednoduchého nechania strniska na poli až po budovanie celých terás... tá škála opatrení je naozaj široká.

Nina: Určite. A najlepšie je, keď sa tieto opatrenia kombinujú. Správny mix agrotechniky a technických stavieb dokáže ochrániť pôdu veľmi efektívne.

Adam: To je skvelý prehľad. Takže teraz vieme, aké nástroje máme v našom protieróznom kufríku. Nabudúce by sme sa mohli pozrieť na to, ako sa všetky tieto veci plánujú v krajine v rámci pozemkových úprav.

Adam: ...a tým sa dostávame na záver našej diskusie o pôde. Ale voda v krajine nie je len o erózii. Čo ak jej je zrazu príliš veľa? To nás plynulo privádza k našej poslednej téme, hydrológii.

Nina: Presne tak! Ideme na veľké finále! A začneme niečím, čo je kľúčové pre akékoľvek úpravy v krajine – návrhovým prietokom.

Adam: Návrhový prietok... to znie ako niečo, z čoho by som na písomke prepadol.

Nina: Vôbec nie! Predstav si to ako maximálnu vlnu, na ktorú musí byť napríklad pole alebo stavba pripravená. Je to kulminačný prietok, ktorý sa štatisticky objaví raz za N rokov.

Adam: Takže to „N“ je ako stávka na istotu? Napríklad, že chcem byť pripravený na sto rokov dopredu?

Nina: Áno! Pre historické centrum mesta sa navrhuje práve na storočnú vodu, takže N je 100. Ale pre lúku alebo les stačí pripravenosť na vodu, čo príde raz za rok či dva. Nemusíme všade stavať Noemovu archu.

Adam: Dobre, to dáva zmysel. A ako to vypočítame? Existuje nejaká metóda?

Nina: Samozrejme. Jedna z najznámejších je metóda SCS-CN. Je skvelá na výpočet odtoku z menších, poľnohospodársky využívaných povodí.

Adam: A čo to CN znamená?

Nina: Je to empirický parameter, ktorý nám povie, aké odtokové vlastnosti má dané povodie. Zohľadňuje typ pôdy, jej využitie a dokonca aj to, ako bola predtým vlhká. Je to ako hodnotiť špongiu – niektorá nasaje veľa vody, iná skoro nič.

Adam: Takže piesok bude mať iné CN číslo ako ťažká ílovitá pôda.

Nina: Presne. Pôdy delíme do skupín A až D, od tých s najlepšou schopnosťou vsakovať až po tie, kde voda takmer hneď odteká po povrchu.

Adam: A čo sa stane, keď taký sústredený odtok vytvorí v krajine... no, jazvu? Mám na mysli strže.

Nina: To je skvelý postreh. Strže sú presne to – hlboké ryhy spôsobené vodou. Ich sanácia, alebo liečenie, je veľmi dôležitá.

Adam: Ako sa to robí? Jednoducho ich zasypeme zeminou?

Nina: Pri menších áno, to sa volá jednorazová úprava. Ale pri väčších sa to musí robiť postupne. Najprv sa musí ochrániť zhlavie strže, teda jej začiatok, aby sa ďalej nepredlžovala. Potom sa stabilizuje dno a nakoniec sa spevnia svahy, napríklad zatrávnením.

Adam: Takže je to komplexný proces. Super! Tým sme dnes prebrali naozaj všetko. Od návrhových prietokov, cez metódu SCS-CN až po sanáciu strží.

Nina: Presne tak. Dúfam, že to bolo pre našich poslucháčov užitočné a možno aj trochu zábavné.

Adam: Určite bolo! Ďakujem ti, Nina, za skvelé vysvetlenia. A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť pri dnešnej epizóde Studyfi Podcastu. Majte sa krásne!

Nina: Dopočutia!