Podcast o Pozemkové reformy v Československu a Slovenskom štáte

Kapitoly

Úvod do reformy

Tri kľúčové zákony

Reforma počas Slovenského štátu

Přepis

Tomáš: Dobre, takže toto som vôbec netušil – a myslím, že toto si musí vypočuť každý. Počúvate Studyfi Podcast. Viki, poďme na to. Pozemkové reformy po roku 1918. Prečo boli vlastne tak dôležité?

Viktória: Bola to obrovská vec! Väčšina ľudí vtedy pracovala v poľnohospodárstve a pôda bola extrémne nerovnomerne rozdelená. Cieľom bolo upokojiť sociálnu situáciu a dať pôdu malým roľníkom.

Tomáš: Takže v podstate zobrať bohatým a dať chudobným?

Viktória: Zjednodušene áno. Ale hlavne išlo o pôdu nemeckých, maďarských a cirkevných veľkostatkárov. Politici chceli posilniť domácich poľnohospodárov a zmierniť revolučné nálady na vidieku.

Tomáš: A ako to urobili? Museli na to byť nejaké zákony, nie?

Viktória: Presne tak. Boli tri kľúčové. Prvý bol Záborový zákon. Ten hovoril, že štát môže zabrať pôdu, ak mal niekto viac ako 150 hektárov poľnohospodárskej pôdy, alebo 250 hektárov akejkoľvek pôdy.

Tomáš: Počkaj, akejkoľvek? Takže ak mal niekto obrovský les na hubárčenie, aj ten mu mohli vziať?

Viktória: Presne tak! Potom bol Prídelový zákon, ktorý určil, komu sa táto pôda pridelí – hlavne bezzemkom a malým roľníkom. A nakoniec Náhradový zákon, ktorý riešil odškodnenie.

Tomáš: Dobre, to znie celkom logicky. Ale čo sa dialo počas Slovenského štátu? Tam to asi bolo iné.

Viktória: Bolo to podstatne temnejšie. Reforma sa zamerala na zabratie pôdy nekresťanom a neslovákom, čo v praxi znamenalo hlavne židovským občanom.

Tomáš: Čiže už nešlo o sociálnu spravodlivosť?

Viktória: Vôbec nie. Vrcholom bol takzvaný Židovský kódex. Ten umožňoval nútené odnímanie majetku, takzvaný obligatórny výkup. Týkalo sa to všetkých židovských poľnohospodárskych nehnuteľností.

Tomáš: Takže zhrnuté: v medzivojnovom období išlo o sociálne a ekonomické ciele, no počas vojny sa reforma stala nástrojom perzekúcie.

Viktória: Presne si to vystihol. Dva úplne odlišné prístupy s úplne inými cieľmi. To je na dnes všetko, počujeme sa nabudúce.