Podcast o Postdemokracia: Teórie a dôsledky

Kapitoly

Čo je to postdemokracia?

Politika ako marketingový produkt

Obrátená totalita a zmiznutie ľudu

Colin Crouch a vyprázdnená demokracia

Prázdna schránka demokracie

Príčiny a obrana

Zhrnutie a záver

Přepis

Michal: Predstav si študentku, volajme ju Lenka. Blížia sa voľby a všetci okolo nej riešia, koho voliť. Ale Lenka len mávne rukou. Prečo? Lebo má pocit, že je to celé len divadlo. Že nech vyhrá ktokoľvek, aj tak budú o všetkom rozhodovať veľké firmy a lobisti v zákulisí. Jej hlas? Ten je podľa nej len štatistika v drahom marketingovom prieskume.

Nina: Presne tento pocit frustrácie a cynizmu je jadrom toho, o čom sa dnes budeme baviť. A nie je to len pocit, je to teória, ktorá sa volá postdemokracia. Toto je Studyfi Podcast.

Michal: Dobre, Nina, takže postdemokracia. Znie to dosť pesimisticky. Hovoríme o konci demokracie, ako ju poznáme?

Nina: Je to skôr otázka jej transformácie. Formálne všetko funguje – máme voľby, parlament, strany. Ale obsah sa vyprázdňuje. Už v 30. rokoch povedal Joseph Goebbels niečo, z čoho mrazí: „Vždy bude jedným z najlepších vtipov demokracie, že poskytla svojim smrteľným nepriateľom prostriedky, ktorými potom bola zničená.“

Michal: To je dosť temné. A teoretici postdemokracie v podstate tvrdia, že sa to deje, len oveľa sofistikovanejšie?

Nina: Presne tak. Nejde o prevrat, ale o pomalé presúvanie moci z rúk občanov do rúk ekonomických elít.

Michal: Kto s týmto nápadom prišiel ako prvý? Viem, že to nie je úplne nová myšlienka.

Nina: Jeden z prvých bol český právny filozof Ota Weinberger. Už v 90. rokoch si všimol, že sa politický marketing čoraz viac podobá na ten obchodný. Politici sú predávajúci, my sme konzumenti a ich sľuby sú tovar zabalený do poloprávd.

Michal: Takže si už nevyberáme program, ale skôr značku? Ako keby sme si vyberali medzi dvoma druhmi šampónu?

Nina: Presne tak! A výsledkom je, že občania sú frustrovaní a strácajú o politiku záujem. Úspech kandidáta nezávisí od jeho schopností, ale od šikovnosti jeho marketingového tímu.

Michal: Dobre, to dáva zmysel. Spomínali sa aj iní filozofi. Čo taký Sheldon Wolin?

Nina: Wolin to nazval ešte drsnejšie – „obrátená totalita“. Tvrdí, že demokracia sa zmenila na systém, kde sme my, občania, len pasívni diváci. Sledujeme politické divadlo, ale reálne rozhodnutia sa robia mimo nášho dosahu.

Michal: A Jacques Rancière? Ten vraj hovoril o depolitizácii.

Nina: Áno. Podľa neho mizne ten hlavný aktér – ľud, alebo „démos“. Politika už nie je o spore a hľadaní vôle ľudu. Stáva sa z nej len technológia správy, v podstate manažment spoločnosti. Moc sa presúva od ľudí k trhom, korporáciám a technokratom.

Michal: Najznámejšie meno spojené s postdemokraciou je ale asi Colin Crouch, však?

Nina: Určite. Jeho kniha „Post-Democracy“ z roku 2004 to celé zadefinovala. Hovorí o vyprázdnenosti demokracie. Formálne inštitúcie ostávajú, ale sú to len prázdne schránky.

Michal: Čo sú teda podľa neho hlavné znaky?

Nina: Po prvé, rastúca nerovnosť. Zatiaľ čo najbohatší majú obrovský vplyv, stredná a nižšia trieda ho strácajú. Po druhé, redukcia sociálneho štátu. A po tretie, obrovské prepojenie politiky a biznisu.

Michal: Takže verejná debata je len to divadlo, o ktorom sme hovorili?

Nina: Presne. Crouch to opisuje ako úzko kontrolované predstavenie, ktoré riadia mediálni experti. My ako občania sme pasívni, apatickí a reagujeme len na signály. Skutočná politika sa odohráva v zákulisí, medzi vládami a lobistami.

Michal: Dobre, a tým sa dostávame k nášmu poslednému, ale asi najdôležitejšiemu bodu... postdemokracii. Znie to trochu ako zo sci-fi filmu.

Nina: Trochu áno, ale je to reálny koncept. Predstav si demokraciu ako budovu. V postdemokracii fasáda stále stojí – máme voľby, parlament, všetko vyzerá v poriadku. Ale vo vnútri... tam už rozhoduje malá skupina elít a korporácií.

Michal: Takže je to taká demokracia "naoko"? Zvonku huj a vnútri fuj?

Nina: Presne tak. Občania majú pocit, že ich hlas nič neznamená, lebo reálna moc je inde.

Michal: A čo to spôsobuje?

Nina: Sú za tým hlavne ekonomická globalizácia, oslabenie štátu a tiež komerčné médiá, ktoré nás skôr unavia a vedú k apatii, než informujú.

Michal: A existuje nejaká obrana proti tomuto úpadku?

Nina: Hovorí sa o takzvanej "militantnej demokracii", ktorá sa aktívne bráni. Ale je to veľmi tenká hranica. Kde sa končí ochrana demokracie a začína obmedzovanie slobody?

Michal: Uf, to je kľúčová otázka na záver. Nina, veľmi ti ďakujem za skvelé postrehy nielen k tejto téme, ale za celú dnešnú diskusiu. Bolo to naozaj podnetné.

Nina: Aj ja ďakujem za pozvanie, Michal.

Michal: A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť. Dúfame, že ste si z toho odniesli veľa. Počujeme sa opäť pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu!