Test na Poruchy autistického spektra a behaviorálna analýza

Otázka 1: Zaznamenávanie údajov o trvaní správania vždy vyžaduje rozdelenie pozorovacieho obdobia na krátke časové intervaly.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Postup zaznamenávania údajov o trvaní správania zahŕňa definovanie správania, určenie času začiatku a konca správania a zdokumentovanie celkového trvania. Rozdelenie pozorovacieho obdobia na krátke časové intervaly je charakteristické pre nekontinuálne/prerušované meranie, konkrétne pre zaznamenávanie celého alebo čiastočného intervalu, nie pre meranie trvania.

Otázka 2: Ktoré z nasledujúcich tvrdení presne opisujú zaznamenávanie celého intervalu správania podľa študijných materiálov?

A. Je vhodné na meranie diskrétnych správaní, ktoré majú jasný začiatok a koniec.

B. Pozorovateľ zaznamená výskyt správania, iba ak sa vyskytlo počas celého pozorovacieho intervalu.

C. Používa sa, keď sa snažíte zvýšiť výskyt cieľového správania.

D. Tento typ merania nadhodnocuje výskyt správania, aby sa zabezpečilo, že sa na ňom bude pracovať.

Vysvetlenie: Zaznamenávanie celého intervalu sa používa na meranie kontinuálneho správania a pozorovateľ zaznamená výskyt správania, len ak sa vyskytlo počas celého intervalu. Je vhodné ho použiť, keď sa snažíme zvýšiť výskyt správania. Naopak, zaznamenávanie celého intervalu podhodnocuje správanie, nie nadhodnocuje, a je určené pre kontinuálne správanie, nie pre diskrétne správanie s jasným začiatkom a koncom, na čo sa hodí frekvencia/početnosť.

Otázka 3: Poznanie funkcie správania je kľúčové pre efektívne prispôsobenie intervencií.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Pochopenie príčiny problémového správania je nevyhnutné na jeho riešenie. Funkcia správania, a nie topografia, nám umožňuje efektívne prispôsobiť intervencie.

Otázka 4: Ktorý z nasledujúcich scenárov najlepšie ilustruje únikovú funkciu správania?

A. Dieťa začne plakať, keď je požiadané o upratanie hračiek, a následne mu učiteľ dovolí prejsť na inú aktivitu bez dokončenia upratovania.

B. Žiak počas tichej práce neustále poklepkáva perom o stôl, čím si vytvára zvukový podnet.

C. Dieťa rozpráva vtipy počas vyučovania, aby si získalo smiech a pozornosť svojich rovesníkov.

D. Žiak vezme hračku inému dieťaťu, pretože sa s ňou chce sám hrať.

Vysvetlenie: Úniková funkcia správania sa vzťahuje na správanie, ktorého cieľom je vyhnúť sa zadaniu, ľuďom alebo miestu. V scenári, kde dieťa plačom uniká z úlohy upratovania hračiek, ide o snahu vyhnúť sa určitej situácii alebo úlohe, čo presne zodpovedá definícii únikovej funkcie ('únik (od zadania, ľudí, miesta)'). Ostatné možnosti ilustrujú senzorickú (poklepkávanie perom), pozornosť (rozprávanie vtipov) a hmatateľnú (získanie hračky) funkciu správania.

Otázka 5: Topografia problémového správania vždy jasne určuje jeho funkciu.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Topografia správania nám nehovorí o tom, prečo sa ho dieťa dopúšťa. Preto by bolo nesprávne reagovať na správanie len na základe jeho formy. To isté správanie môže mať v rôznych situáciách rôzne funkcie, a preto si vyžaduje rôzne intervenčné stratégie.