Podcast o Pop Art, Nový Realizmus a Op Art

Pop Art, Nový Realizmus, Op Art: Umenie 20. Storočia

Podcast

Pop-art a Op-art: Umenie z polievky a optických klamov0:00 / 4:18
0:001:00 zostáva
MatejVäčšina ľudí si myslí, že umenie musí byť o hlbokých emóciách, prírode alebo historických udalostiach. Ale čo keby som vám povedal, že jedno z najdôležitejších umeleckých diel 20. storočia je vlastne koláž s lízatkom?
TerezaPresne tak. Všetci hovoria, že umenie patrí do galérie, no zrazu sa ocitlo v regáloch supermarketov a v komiksových bublinách.
Kapitoly

Pop-art a Op-art: Umenie z polievky a optických klamov

Délka: 4 minut

Kapitoly

Umenie z regálu supermarketu

Polievky, komiksy a bazény

Keď sa vám z umenia zatočí hlava

Zrkadlo našej doby

Európska odpoveď na pop-art

Umenie, z ktorého sa točí hlava

Zhrnutie a záver

Přepis

Matej: Väčšina ľudí si myslí, že umenie musí byť o hlbokých emóciách, prírode alebo historických udalostiach. Ale čo keby som vám povedal, že jedno z najdôležitejších umeleckých diel 20. storočia je vlastne koláž s lízatkom?

Tereza: Presne tak. Všetci hovoria, že umenie patrí do galérie, no zrazu sa ocitlo v regáloch supermarketov a v komiksových bublinách.

Matej: Znie to šialene. Toto je Studyfi Podcast a dnes sa pozrieme na smery, ktoré obrátili umenie naruby — pop-art a op-art. Takže, Tereza, poďme na to. Čo je to ten pop-art?

Tereza: Predstav si Ameriku a Britániu v 50. rokoch. Všade reklamy, televízia, celebrity a plné obchody. Umelci sa na to pozreli a povedali si: „Toto je naša realita. Prečo by sme ju mali ignorovať?“

Matej: Takže namiesto zátišia s ovocím začali maľovať plechovky s polievkou?

Tereza: Presne! Používali motívy z masovej kultúry – komiksy, filmové hviezdy, produkty. Všetko s jasnými, žiarivými farbami a často s dávkou irónie. Zrazu vysoké umenie a každodenný život neboli dva oddelené svety.

Matej: A kto boli hlavní hráči? Predpokladám, že Andy Warhol je meno, ktoré každý pozná.

Tereza: Samozrejme. Warhol a jeho slávne obrazy Marilyn Monroe alebo plechoviek Campbellovej polievky sú ikonické. On ten motív opakoval znova a znova, ako tovar na výrobnej linke. Kritizoval tým konzumnú spoločnosť.

Matej: A okrem neho?

Tereza: Bol tu Roy Lichtenstein, ktorý zväčšoval komiksové okienka do obrovských rozmerov, aj s tými typickými bodkami. A v Británii Richard Hamilton, ktorý vytvoril tú spomínanú koláž s lízatkom. V podstate sa vysmieval z ideálu dokonalého moderného života.

Matej: Dobre, pop-artu rozumiem. Ale čo je op-art? Znie to ako niečo pre optika.

Tereza: A nie si ďaleko od pravdy! Op-art, alebo optické umenie, je o vizuálnych hrách a ilúziách. Tu nejde o emócie ani o príbeh. Cieľom je oklamať tvoje oko.

Matej: Ako presne?

Tereza: Pomocou čierno-bielych vzorov, geometrických tvarov a precíznych, skoro až matematických kompozícií. Keď sa na tie obrazy pozeráš, máš pocit, že sa hýbu, vlnia alebo vibrujú. Hlavným majstrom bol Victor Vasarely.

Matej: Takže ak to zhrniem: pop-art bol o tom, čo vidíme okolo seba v spoločnosti, a op-art o tom, ako to vlastne vidíme?

Tereza: To si vystihol dokonale. Tieto smery ukázali, že umenie nemusí byť len vážne a duchovné. Môže byť kritické, hravé a intelektuálne provokatívne. Je to zrkadlo modernej doby – plnej reklám, médií a vedeckých experimentov.

Matej: Super! Takže odteraz, keď uvidím komiks alebo geometrický vzor, budem v tom hľadať umenie.

Tereza: Presne o to ide!

Matej: Takže od amerického pop-artu sa presúvame do Európy. Čo sa dialo tam?

Tereza: Vo Francúzsku vznikol Nový realizmus. Bola to taká európska paralela, ale oveľa kritickejšia. Umelci ako Yves Klein alebo Arman nepoužívali len obrazy vecí, ale veci samotné.

Matej: Počkaj, akože... reálny odpad?

Tereza: Presne! Používali poškodené predmety, súčiastky, čokoľvek. Vytvárali asambláže, ktoré ironicky komentovali konzumnú spoločnosť.

Matej: A od odpadu k optickým ilúziám. To je celkom skok.

Tereza: To teda je! Vitaj vo svete op-artu. Jeho priekopníkom bol Victor Vasarely. Jeho slávne dielo Zebry je dokonalý príklad.

Matej: Tie čierno-biele pásy, ktoré akoby sa hýbali?

Tereza: Áno! Žiadne tiene, len čistá geometria a hra s naším vnímaním. Cieľom je vyvolať fyzickú reakciu oka, pocit vibrácie.

Matej: Takže ak sa mi z toho točí hlava, je to vlastne umelecký zážitok?

Tereza: Presne tak! Je to umenie, ktoré doslova cvičí s tvojimi zmyslami.

Matej: Super! Takže dnes sme prešli od farebného pop-artu, cez kritický Nový realizmus až po hypnotický op-art. Tieto smery ukázali, že umenie môže byť naozaj čokoľvek.

Tereza: A to je na tom to skvelé. Umenie druhej polovice 20. storočia búralo všetky pravidlá.

Matej: Tereza, ďakujem ti za skvelý prehľad. A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť a tešíme sa na vás pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu.

Tereza: Majte sa pekne!