Podcast o Poľovnícka kynológia a starostlivosť o psy

Kapitoly

Jazvečíky - Malí telom, veľkí duchom

Špice - Uši vždy v strehu

Duriče a Farbiare - Hlasní a tichí detektívi

Stavače - Elegantní umelci

Čo je chovateľská stanica?

Pravidlá párenia

Tajomstvo rodokmeňa

Strata a falšovanie dokladov

Účel výstavného poriadku

Čo smie a nesmie rozhodca

Práva a povinnosti vystavovateľa

Kto to všetko organizuje?

Kto organizuje výstavy?

Výstavný výbor

Druhy výstav

Triedy psov

Klasifikácia a tituly

Záverečné súťaže

Prvé týždne so šteňaťom

Kŕmenie a základná výbava

Návšteva veterinára

Zhrnutie a záver

Přepis

Viktória: Predstav si, že ideš po parku a vidíš malého, rozkošného jazvečíka, ako sa snaží ťahať svojho majiteľa za každým holubom. Vyzerá to smiešne, však?

Peter: Áno, to je bežný pohľad. Ale čo keby som ti povedal, že ten malý psík je v skutočnosti potomok neohrozeného lovca, vyšľachteného na boj s líškami a jazvecmi v ich vlastných norách?

Viktória: Čože? Ten krátkonohý valec? Tomu sa mi nechce veriť. A presne o tomto sa budeme dnes rozprávať. Vitajte pri Studyfi Podcast.

Viktória: Dobre, Peter, tak ma presvedč. Ako môže byť jazvečík lovec?

Peter: Je to špecialista na prácu pod zemou, takzvané brlohárenie. Jeho nízke nohy a dlhé telo sú dokonalé na to, aby sa dostal do nory. A nie je len jeden typ!

Viktória: Naozaj? Ja som si myslela, že jazvečík je proste jazvečík.

Peter: Vôbec nie. Máme štandardného, to je ten najväčší. Potom trpasličieho a králičieho. A názov neklame – králičí jazvečík bol vyšľachtený tak, aby sa obratne pohyboval v králičej nore.

Viktória: To je fascinujúce! Takže každá veľkosť má svoj účel. Sú ako... špeciálne nástroje pre rôzne typy dier.

Peter: Presne tak! Sú to vlastne takí teriéri s krátkymi nohami. Veľmi odvážni a húževnatí.

Viktória: Dobre, od jazvečíkov poďme k ďalšej skupine. Čo sú zač špice?

Peter: Špice, to je piata skupina FCI. Predstav si psa s kolmo postavenými ušami a chvostom skrúteným nahor. Ako taký vlk, ale... veselší.

Viktória: To je dobrý opis. Načo sa využívajú?

Peter: U nás sú menej časté, ale používajú sa hlavne ako duriče. Tie ich vzpriamené ušnice im dávajú mimoriadne citlivý sluch. Počujú všetko.

Viktória: Takže sú to takí špióni v lese?

Peter: Tak trochu. Zaujímavé je, že na stope sú tiché. Nechcú zver vyplašiť dopredu. Začnú štekať, až keď ju uvidia. A štekajú na všetko, či je to srna alebo bažant.

Viktória: To musí byť poriadny koncert. Príklady?

Peter: Určite. Napríklad Karelský medvedí pes alebo Západosibírska lajka. Sú to extrémne húževnaté a vytrvalé psy, často sa používali aj ako ťažné zvieratá.

Viktória: Dobre, spomenul si duriče. To je samostatná skupina, však? Šiesta skupina FCI spolu s farbiarmi. Aký je medzi nimi rozdiel?

Peter: Obrovský! Predstav si duriča ako rockovú hviezdu poľovačky. Jeho hlavnou úlohou je byť hlučný! Musí zver nájsť, štekaním ju vyduriť z úkrytu a hnať smerom k poľovníkovi.

Viktória: Takže čím hlasnejší, tým lepší?

Peter: Presne! Hlasitosť na stope sa cení. Ale pozor, u nás je povolené duriť len diviačiu zver. A typická je pre ne práca vo svorke, aj keď dnes už pracujú skôr samostatne alebo v pároch.

Viktória: A farbiare sú teda... tichí operní speváci?

Peter: Skôr tichí detektívi. Sú to špecialisti na dohľadávanie postrelenej raticovej zveri. Ich práca začína, keď výstrel padol, ale zviera neostalo na mieste.

Viktória: A ako dajú vedieť, že ho našli? Pošlú SMSku?

Peter: Skoro. Máme dva typy. Oznamovač nájde zver, vráti sa k poľovníkovi a privedie ho k nej. A potom je tu hlásič, ktorý pri nájdenej zveri ostane a vytrvalo šteká, kým poľovník nepríde. Príkladom je Hanoverský alebo Bavorský farbiar.

Viktória: Dobre, takže máme brlohárov, hlučných duričov, tichých farbiarov... Čo ešte? Počula som o stavačoch.

Peter: Áno, siedma skupina FCI. Stavače sú pravý opak duričov. Pri love musia byť absolútne tiché. Sú to elegantní partneri poľovníka.

Viktória: Ako to funguje? Čo robia?

Peter: Ich hlavnou úlohou je

Viktória: Dobre, Peter, takže máme vybrané správne plemeno, našli sme si chovateľa... ale čo ak sa chceme chovu venovať sami? Znie to ako obrovská zodpovednosť.

Peter: Presne tak, Viktória. A prvým krokom je založenie niečoho, čo sa volá chovateľská stanica. Bez nej to nejde.

Viktória: Chovateľská stanica... to znie tak oficiálne. Je to nejaká budova?

Peter: Vôbec nie. Je to vlastne chránený názov. Tento názov sa stane trvalou a neoddeliteľnou súčasťou mena každého šteňaťa, ktoré sa u teba narodí.

Viktória: Počkaj, takže ak by sa moja chovateľská stanica volala „Zelený háj“, tak by sa pes nevolal len „Fido“, ale „Fido zo Zeleného hája“?

Peter: Presne tak! A vďaka tomu každý hneď vie, odkiaľ pes pochádza. Tento názov ti chráni a eviduje plemenná kniha a je registrovaný aj medzinárodne cez FCI.

Viktória: FCI? Čo to znamená?

Peter: To je Medzinárodná kynologická federácia. Vďaka registrácii u nich sa tvoj názov stanice nemôže použiť nikde inde na svete v členských krajinách. Je to taká ochranná známka tvojho chovu.

Viktória: A môžem si tých názvov zaregistrovať viac? Napríklad pre každé plemeno, ktoré by som chovala?

Peter: Dobrá otázka, ale nie. Chovateľ môže mať chránený len jeden názov, bez ohľadu na počet chovaných plemien. A pozor, ten názov je osobný a celoživotný. Nedá sa zmeniť.

Viktória: Znie to naozaj seriózne. Povedzme, že mám chovateľskú stanicu aj chovnú sučku. Ako prebieha samotné párenie? Asi to nie je len o tom, že nájdem pekného psa zo susedstva, že?

Peter: To teda nie. Všetko sa riadi pravidlami. Párenie sa môže uskutočniť len medzi dvoma chovnými jedincami a na základe oficiálneho dokumentu, ktorý sa volá „odporúčanie na párenie“.

Viktória: Takže na to treba papiere? Aj na rande pre psov?

Peter: V podstate áno. A zvyčajne sučka cestuje za psom. Majiteľ psa sa o ňu počas tých pár dní stará a ručí za ňu.

Viktória: A čo platba? Ako sa to rieši? Peniazmi?

Peter: Môže to byť dohodou, ideálne písomnou. Často sa to rieši tak, že majiteľ psa si za párenie nevezme peniaze, ale má právo si vybrať jedno šteňa z vrhu.

Viktória: To je zaujímavé. A čo ak sa sučka neoplodní?

Peter: V takom prípade má majiteľ suky nárok na jedno bezplatné párenie s tým istým psom pri jej ďalšom háraní. Samozrejme, ak je pes stále chovný.

Viktória: Dobre, párenie bolo úspešné a narodia sa šteniatka. Čo ďalej? Spomínali sme, že potrebujú oficiálne mená s názvom stanice.

Peter: Presne. A k tomu potrebujú aj preukaz o pôvode psa, alebo rodokmeň. To je kľúčový dokument. Je to vlastne verejná listina.

Viktória: Čo všetko v takom rodokmeni je?

Peter: Je tam meno psa, jeho popis, ale hlavne jeho pôvod preukázaný minimálne tromi generáciami čistokrvných predkov. Sú tam aj výsledky z výstav, skúšok, zdravotné záznamy a samozrejme údaje o chovateľovi a majiteľovi.

Viktória: Wow, to je v podstate psí občiansky preukaz a životopis v jednom.

Peter: Dá sa to tak povedať. A je extrémne dôležité, že pre každého psa sa vystavuje len jeden originál. Pri predaji ho musíš odovzdať novému majiteľovi.

Viktória: Čo ak sa taký dôležitý dokument stratí? Predsa len, je to len papier.

Peter: Stratu musíš okamžite nahlásiť plemennej knihe. Oni to zverejnia a môžu ti vydať duplikát. Je to ochrana pred zneužitím.

Viktória: A čo sa stane s rodokmeňom, keď pes uhynie?

Peter: To je smutná povinnosť, ale do desiatich dní ho musíš poslať plemennej knihe na znehodnotenie. Tým sa zabráni podvodom.

Viktória: Akým podvodom?

Peter: No, niekto by sa mohol pokúsiť použiť rodokmeň uhynutého psa pre iné šteňa, ktoré napríklad nemá preukaz o pôvode. Falšovanie alebo akékoľvek neoprávnené zmeny v rodokmeni sa považujú za hrubé porušenie chovateľskej disciplíny a sú za to vážne postihy.

Viktória: Rozumiem. Takže celý ten systém je postavený na dôvere a prísnej evidencii, aby sa zachovala čistota plemena a transparentnosť.

Peter: Presne si to vystihla. Kynológia je koníček, ale má svoje pevné a dôležité pravidlá. A to všetko pre dobro psov. A s tým súvisí aj označovanie, ale o tom si povieme nabudúce.

Viktória: Takže, keď už vieme, prečo sú výstavy dôležité pre chov, poďme sa pozrieť na tú menej zábavnú, ale o to dôležitejšiu časť – pravidlá a poriadok.

Peter: Presne tak. Bez pravidiel by to bol chaos, nie výstava. A základom všetkého je Výstavný poriadok, ktorý vychádza z medzinárodných pravidiel FCI.

Viktória: FCI? To je tá Medzinárodná kynologická federácia, však?

Peter: Áno. A náš slovenský poriadok zaručuje, aby všetky výstavy na Slovensku mali jednotný a dôstojný ráz. Je to v podstate manuál pre usporiadateľov, rozhodcov aj vystavovateľov.

Viktória: Takže každý, kto sa zúčastní, by si ho mal naštudovať?

Peter: Určite. Garantuje ti nielen práva, ale určuje aj povinnosti. A nevedomosť, ako sa hovorí, neospravedlňuje.

Viktória: Dobre, to dáva zmysel. Začnime teda tými najdôležitejšími – rozhodcami. Čo všetko musia spĺňať?

Peter: Majú toho naozaj dosť. V prvom rade, rozhodca nesmie posúdiť psa, ktorého sám vlastní, alebo ktorý patrí jeho najbližšej rodine.

Viktória: Takže žiadna protekcia pre vlastného miláčika.

Peter: Presne tak. Tiež nesmie prísť na výstavu v sprievode vystavovateľov, ktorých plemená bude posudzovať. Je to o zachovaní maximálnej objektivity.

Viktória: A čo priamo v kruhu? Čo sa tam od neho očakáva?

Peter: Musí sa správať korektne a dodržiavať časový limit. Je dôležité, aby nahlas zhodnotil triedu a vysvetlil, prečo udelil konkrétne ocenenia. A samozrejme, žiadny alkohol.

Viktória: Super. A teraz sa na to pozrime z mojej strany. Čo ak chcem prísť so svojím psom? Aké mám práva a povinnosti ja ako vystavovateľ?

Peter: Tu je kľúčová príprava. Tvojou povinnosťou je poslať včas čitateľne vyplnenú prihlášku, zaplatiť poplatok a priložiť všetky potrebné doklady.

Viktória: Čiže ak ho chcem dať do triedy šampiónov, musím to dokázať papierom?

Peter: Presne. Ak doklad chýba, pes bude automaticky zaradený do triedy otvorenej. A dodatočne sa to už na výstave zmeniť nedá.

Viktória: A moje práva? Na čo mám nárok, keď už som tam?

Peter: Máš právo na to, aby bol tvoj pes korektne posúdený. Dostaneš originál posudku, prípadne diplom a stužku. A samozrejme, môžeš podať protest, ak sa ti zdá, že bol porušený poriadok.

Viktória: A ešte niečo dôležité?

Peter: Áno. Si plne zodpovedná za všetky škody, ktoré tvoj pes spôsobí. A psy, ktoré sú agresívne, musia mať náhubok. Bezpečnosť je na prvom mieste.

Viktória: Chápem. Je za tým celá veda. Ale kto vlastne zabezpečuje, aby všetko klapalo? Aké sú povinnosti usporiadateľa?

Peter: Tí majú najviac práce. Musia zabezpečiť vhodný priestor, dostatočne veľké kruhy, vydať katalóg so všetkými prihlásenými psami a zaistiť veterinárnu a zdravotnícku službu.

Viktória: Takže sú vlastne zodpovední za celý ten... cirkus?

Peter: V dobrom slova zmysle áno. Tiež musia odmietnuť prihlášky, ktoré prídu po uzávierke, a zabezpečiť všetky tlačivá a ceny pre rozhodcov. A veľmi dôležitá vec – na výstave je zakázaný predaj šteniat.

Viktória: To je dobré vedieť. Takže pravidlá chránia nielen psov a vystavovateľov, ale aj celkovú úroveň a etiku podujatia.

Peter: Presne si to vystihla. Je to komplexný systém, ktorý keď funguje, zaručí skvelý zážitok pre všetkých.

Viktória: Výborne. Takže pravidlá máme v malíčku. Ale čo tie rôzne triedy, do ktorých sa psy prihlasujú, a tituly, ktoré môžu získať? O tom si povieme viac nabudúce.

Viktória: Dobre, takže prípravu máme za sebou. Ale kto vlastne tieto obrovské akcie organizuje? Nemôžem si len tak povedať, že si urobím vlastnú výstavu na záhrade, však?

Peter: To veru nemôžeš, aj keď by to bola určite zaujímavá výstava. Organizácia je prísne daná. Robí to buď priamo Slovenská kynologická jednota, teda SKJ, alebo jej členské organizácie a chovateľské kluby.

Viktória: Takže žiadni súkromníci alebo nejaké náhodné firmy?

Peter: Presne tak. Súkromné osoby alebo nekynologické organizácie nemajú šancu. SKJ by takú výstavu nikdy neschválila a nezaradila by ju do svojho oficiálneho kalendára.

Viktória: A ten kalendár je dôležitý, predpokladám.

Peter: Absolútne kľúčový. Ak výstava nie je v kalendári SKJ, akékoľvek ocenenia z nej sú ti prakticky na nič. Neuznajú sa. Think of it this way... je to ako keby si hrala ligu, ktorá nie je uznaná futbalovým zväzom.

Viktória: Rozumiem. A plánuje sa to asi dlho dopredu, však?

Peter: O áno. Žiadosti na medzinárodné výstavy sa posielajú už do konca augusta predchádzajúceho roka. Ostatné veľké výstavy do konca novembra. SKJ potom k prvému januáru zostaví kompletný kalendár na celý rok.

Viktória: A kto za tým všetkým stojí? Musí to byť tím ľudí.

Peter: Správne. Každá výstava má svoj takzvaný výstavný výbor. Je to skupina ľudí, ktorú schváli organizátor a ktorá je zodpovedná za úplne všetko – od prípravy až po záverečné upratovanie.

Viktória: Aké funkcie tam sú?

Peter: Zvyčajne je tam riaditeľ, tajomník, ekonóm, vedúci výstavnej kancelárie... proste manažment akcie. Dôležité je, že sú to čestné a dobrovoľné funkcie. Títo ľudia za to nedostávajú plat.

Viktória: Robia to z lásky ku psom?

Peter: Presne tak. Z lásky ku psom a možno aj k tomu adrenalínu a organizovanému chaosu. Samozrejme, ak výstava zarobí, môžu dostať nejakú odmenu.

Viktória: Dobre, poďme k samotným výstavám. Sú všetky rovnaké?

Peter: Vôbec nie. Existuje celá hierarchia. Začína sa na oblastných a klubových výstavách. Tie sú menšie, často pre jedno alebo pár plemien.

Viktória: A potom to stúpa?

Peter: Áno. Potom sú špeciálne a celoštátne výstavy, kde už môžeš získať titul CAC. Nasledujú národné výstavy, kde sa už bojuje o titul Víťaz Slovenska. A úplne na vrchole sú medzinárodné výstavy pod záštitou FCI, kde sa udeľuje prestížny CACIB.

Viktória: Keď prídem na výstavu, ako sú psy rozdelení? Podľa veľkosti?

Peter: Nie podľa veľkosti, ale hlavne podľa veku. Máme triedu šteniat, dorastu a mladých. To je celkom jasné, od troch mesiacov do osemnástich.

Viktória: A pre dospelých?

Peter: Tam je to už pestrejšie. Je tam stredná trieda a otvorená trieda pre psov od 15 mesiacov. Potom špeciálne triedy – pracovná pre psy so skúškami, trieda šampiónov pre tých, čo už majú tituly, a samozrejme, trieda veteránov pre psích dôchodcov nad osem rokov.

Viktória: Dobre, mám psa v správnej triede. Čo teraz? Aké hodnotenie môže dostať?

Peter: V triedach od mladých vyššie dostáva pes známku. Najlepšia je „výborná“, to je modrá stužka. Potom „veľmi dobrá“, „dobrá“ a tak ďalej. Podobne ako v škole. Ale pozor, známku „výborná“ dostane len pes, ktorý sa naozaj blíži ideálu plemena.

Viktória: A keď dostane „výborná“, vyhráva automaticky?

Peter: Ešte nie. To je len začiatok. Z tých výborných sa vyberá poradie. Prví štyria. A ten najlepší môže získať titul, napríklad CAJC pre mladých alebo CAC pre dospelých. To sú čakateľstvá na šampióna.

Viktória: Znie to ako poriadna pyramída. Získaš CAC a potom čo?

Peter: Presne tak. Psy s titulmi CAC, CAJC a CACIB z jedného plemena sa potom stretnú v súboji o titul Víťaz plemena, známy ako BOB – Best of Breed. A to je len začiatok veľkého finále.

Viktória: Takže existuje ešte niečo viac ako Víťaz plemena?

Peter: Áno, to najlepšie prichádza na konci dňa. Všetci víťazi plemien zo jednej skupiny FCI súťažia o titul Víťaz skupiny, čiže BOG – Best of Group.

Viktória: A na úplný záver?

Peter: Na úplný záver všetci víťazi skupín nastúpia proti sebe. A ten najlepší z najlepších získa titul Víťaz výstavy — Best in Show. To je tá najvyššia méta, akú môžeš na výstave dosiahnuť.

Viktória: Páni, to musí byť neskutočný pocit! A okrem toho sú aj nejaké iné, možno zábavnejšie súťaže?

Peter: Jasné! Sú tu súťaže ako Najkrajší pár, kde súťaží pes a sučka rovnakého plemena, alebo Najlepšia chovateľská skupina. A veľmi populárny je Junior Handling, kde nesúťaží pes, ale dieťa alebo tínedžer v tom, ako psa dokáže predviesť. Je to skvelá škola pre budúcich vystavovateľov.

Viktória: Super, takže na svoje si príde naozaj každý. Celá táto organizácia znie neuveriteľne komplexne. A to sme sa ešte ani nedostali k ľuďom, ktorí to všetko hodnotia – k rozhodcom.

Viktória: ...a presne takto sa pripravíte na skúšky. Ale poďme na našu poslednú, a pre mnohých asi najzábavnejšiu tému – starostlivosť o psa!

Peter: Áno, konečne niečo chlpaté! Takže, zaobstarali ste si šteňa. Čo teraz? Prvá a najdôležitejšia vec – prvé týždne musí stráviť s vami v byte.

Viktória: Aj keď bude neskôr bývať vonku na dvore?

Peter: Presne tak. Má to dva hlavné dôvody. Po prvé, jeho imunita je ešte slabá a ťažko zvláda zimu či horúčavy. A po druhé, a toto je kľúčové, medzi 8. a 12. týždňom si vytvára trvalé puto.

Viktória: Takže musí byť s nami, aby si na nás zvyklo a cítilo sa bezpečne. Chápem. Ale čo ak potom bude mať problém ostať samo doma?

Peter: Dobrá poznámka. Všetko s mierou. Postupne ho treba učiť, že byť sám neznamená nebezpečenstvo a že sa vždy vrátite.

Viktória: Super. A čo jedlo? Stačia len granule?

Peter: Granule sú základ, ale mäsitá strava je tiež dôležitá. V mäsiarstvach zoženiete balíky pre psy. Či dávať surové mäso, na to sú rôzne názory. Ja osobne odporúčam ho uvariť, napríklad s cestovinou a pridať aj trochu zeleniny pre vitamíny.

Viktória: A samozrejme voda.

Peter: Vždy čerstvá! Meniť každý deň, v lete aj častejšie. A pozor, po prechádzke nikdy nedávajte ľadovú vodu, pes by mohol ochorieť.

Viktória: Dobre, takže máme stravu. Čo taká základná výbava? Potrebuje šteňa hneď luxusný pelech?

Peter: Vôbec nie. Šteňa spí aj 16 hodín denne, ale zo začiatku rado všetko trhá. Postačí stará deka. Potom dve misky – na vodu a jedlo, ideálne z kovu alebo plastu.

Viktória: Obojok a vodítko sú asi samozrejmosť.

Peter: Áno, pre šteňa niečo ľahké a mäkké. A nezabudnite na náhubok. Aj ten najmilší pes ho bude potrebovať v autobuse alebo u veterinára. A samozrejme, nejaké hračky, aby si malo kde vybiť energiu!

Viktória: Spomenul si veterinára. Ako je to s očkovaním?

Peter: Je kľúčové nájsť si "rodinného" veterinára, ktorý psíka pozná. Prvé očkovanie sa robí už v 6. až 8. týždni života. Chráni ho to proti chorobám ako psinka alebo parvoviróza.

Viktória: A potom sa to opakuje?

Peter: Presne tak. Očkovací kalendár je celkom nabitý – ďalšie očkovania sú v 9., 12. a 15. týždni, vrátane besnoty. Veterinár vám dá presný plán.

Viktória: Takže, ak si to zhrnieme, starostlivosť o psa je hlavne o láske, trpezlivosti a dobrej príprave. Od správneho začiatku v byte, cez vyváženú stravu, až po pravidelné návštevy veterinára.

Peter: Presne tak. Je to záväzok, ale tá radosť, ktorú vám pes prinesie, za to určite stojí.

Viktória: Súhlasím. A týmto sme sa dostali na úplný koniec dnešnej epizódy Studyfi Podcastu. Ďakujeme, že ste nás počúvali!

Peter: Veríme, že ste sa naučili niečo nové a užitočné. Majte sa krásne a dopočutia nabudúce!