Podcast o Politika Európskej únie a medzinárodné vzťahy

Kapitoly

Úvod do normatívnej moci

Teoretické ukotvenie

Akčný plán v praxi

Principiálny pragmatizmus

Obchod: Cieľ alebo nástroj?

Zhrnutie pre študentov

Přepis

Jakub: ...takže Európska únia sa v podstate snaží byť taký globálny influencer pre dobré veci? Žiadne fotky z dovoleniek, ale posty o demokracii a právnom štáte?

Sofia: Presne tak! To je skvelé prirovnanie, Jakub. Nie je to o vojenskej sile, ale o sile myšlienok a noriem. O tom, že sa snaží formovať svet podľa svojich hodnôt.

Jakub: Fascinujúce. A presne o tomto sa dnes budeme baviť. Vitajte pri ďalšej epizóde Studyfi Podcast, kde si dnes so Sofiou posvietime na Akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu.

Sofia: Ahojte! A pokúsime sa zistiť, či je EÚ naozaj taký “superhrdina hodnôt”, alebo je to celé trochu zložitejšie.

Jakub: Dobre, poďme na to od základov. Odkiaľ sa vzala táto myšlienka, že EÚ je nejaký špeciálny, hodnotový hráč na svetovej scéne? To znie dosť... ambiciózne.

Sofia: Určite to je ambiciózne. Celé to stojí na koncepte, ktorý politológ Ian Manners nazval „Normative Power Europe“, teda normatívna moc Európy. Predstav si to tak, že EÚ sa nesnaží dobývať územia, ale šíriť normy.

Jakub: Aké normy máš na mysli? Akože “jedzte viac zeleniny”?

Sofia: Skoro. Skôr normy ako ľudské práva, demokracia, právny štát, mierové riešenie konfliktov a rešpekt k medzinárodnému právu. Sú to piliere, na ktorých stojí identita samotnej Únie.

Jakub: Rozumiem. Takže to nie je len o ekonomike. Dopĺňa to aj koncept, ktorý sa volá „Civilian Power Europe“, však? Že EÚ používa skôr diplomaciu a ekonomiku než tanky.

Sofia: Presne tak. François Duchêne s tým prišiel už dávno. EÚ bojuje skôr obchodnými dohodami a diplomatickými nótami než vojenskou silou. Jej sila je v jej trhu a v príťažlivosti jej modelu.

Jakub: Dobre, teóriu máme. Ale ako sa toto všetko premieta do praxe? Spomínali sme Akčný plán pre ľudské práva a demokraciu. Čo to presne je?

Sofia: Je to v podstate manuál. Strategický dokument, ktorý hovorí: “Dobre, toto sú naše hodnoty, a takto ich budeme presadzovať vo svete.” Obsahuje konkrétne úlohy pre všetky inštitúcie – pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, Komisiu, Radu aj členské štáty.

Jakub: Takže taký to-do list pre EÚ. A čo je na tom zozname? Aké sú hlavné body?

Sofia: Sú tam veci ako podpora občianskej spoločnosti a obrancov ľudských práv vo svete, riešenie konfliktov a kríz, ale aj zabezpečenie, aby naše vlastné politiky – napríklad obchodná alebo migračná – neboli v rozpore s našimi hodnotami. A to je, úprimne, tá najťažšia časť.

Jakub: Tomu verím. Takže, aké nástroje má EÚ reálne v ruke, aby niekoho presvedčila dodržiavať ľudské práva?

Sofia: Je ich viacero. Máme politický dialóg a diplomaciu, čo je prvá línia. Potom sú tu finančné nástroje na podporu mimovládnych organizácií. Máme tiež sankcie voči jednotlivcom alebo režimom, ktoré porušujú ľudské práva.

Jakub: A často počúvame aj o takzvaných ľudskoprávnych doložkách...

Sofia: Áno, to je kľúčové! V podstate v obchodných dohodách s inými krajinami je klauzula, ktorá hovorí, že ak partner prestane rešpektovať základné ľudské práva, EÚ môže pozastaviť výhody plynúce z dohody. Je to taká ekonomická páka.

Jakub: To znie všetko super, ale... svet nie je čiernobiely. Čo ak má EÚ obrovský ekonomický záujem obchodovať s krajinou, ktorá, povedzme si na rovinu, na ľudské práva kašle?

Sofia: A tu si trafil klinec po hlavičke. Presne pre túto dilemu zaviedla Európska globálna stratégia z roku 2016 koncept nazvaný „principled pragmatism“ alebo princípový pragmatizmus.

Jakub: Princípový pragmatizmus... to znie ako oxymoron. Ako byť verný a zároveň flexibilný.

Sofia: A presne o to ide! Znamená to, že EÚ sa snaží zostať verná svojim hodnotám, ale zároveň musí byť realista. Musí brať do úvahy mocenské vzťahy, bezpečnostné hrozby a vlastné strategické záujmy.

Jakub: Takže nie je ani čistý idealista, ani cynický realista. Je niekde medzi tým.

Sofia: Presne. Snaží sa nájsť rovnováhu. Chce chrániť svoje hodnoty, ale zároveň si uvedomuje, že na presadenie týchto hodnôt potrebuje vplyv, ktorý často závisí od ekonomických a strategických partnerstiev.

Jakub: Poďme sa na to pozrieť bližšie cez obchod. Je obchod pre EÚ primárne nástrojom na šírenie hodnôt, alebo je to len o peniazoch a raste?

Sofia: Je to oboje a presne v tom je ten konflikt. Na jednej strane, ako hovoria autori ako Sophie Meunier a Chad Damro, obchodná politika a obrovský vnútorný trh sú hlavnými nástrojmi vonkajšej moci EÚ. Hovorí sa tomu „Market Power Europe“.

Jakub: Sila trhu. Logické. Ak chcete predávať na našom obrovskom trhu, musíte hrať podľa našich pravidiel, vrátane tých o životnom prostredí či pracovných podmienkach.

Sofia: Presne. To je tá normatívna stránka. Ale na druhej strane je obchod sám o sebe cieľom. Podporuje náš hospodársky rast, konkurencieschopnosť, vytvára pracovné miesta. A niekedy je obrovský tlak na to, aby sa tieto ekonomické záujmy uprednostnili.

Jakub: Takže tu máme dilemu: chceme prístup na trh a lacné suroviny, ale zároveň chceme chrániť ľudské práva a podporovať demokraciu. Čo zvyčajne vyhrá?

Sofia: To je tá otázka za milión. Neexistuje jednoduchá odpoveď. Niekedy EÚ zavedie sankcie a je veľmi principiálna. Inokedy prižmúri oko, pretože potrebuje zabezpečiť dodávateľské reťazce alebo strategické partnerstvo. A práve táto nekonzistentnosť je najväčším terčom kritiky.

Jakub: Dobre, Sofia, čas letí. Poďme to zhrnúť pre študentov, ktorí sa na túto tému pripravujú na skúšku. Aké sú kľúčové body, ktoré si musia zapamätať?

Sofia: Určite. Po prvé: EÚ sa definuje ako normatívna moc, ktorá presadzuje hodnoty ako ľudské práva, demokracia a právny štát. Nie je to vojenská, ale civilná moc.

Jakub: Po druhé: hlavným nástrojom na to je Akčný plán pre ľudské práva a demokraciu, ktorý obsahuje konkrétne úlohy a ciele.

Sofia: Presne. Po tretie, EÚ používa mix nástrojov – diplomaciu, sankcie, finančnú podporu a hlavne ľudskoprávne doložky v obchodných dohodách.

Jakub: Po štvrté: V praxi to naráža na realitu. EÚ sa snaží uplatňovať takzvaný princípový pragmatizmus – teda balansovať medzi hodnotami a strategickými záujmami.

Sofia: A posledný, najdôležitejší bod: najväčšou výzvou nie je nedostatok hodnôt, ale koherencia. Teda zabezpečiť, aby jej vlastné politiky, najmä obchodné, nešli proti ľudskoprávnym cieľom. Problémom je nekonzistentná implementácia.

Jakub: Perfektný súhrn. Takže, ak sa vás na skúške spýtajú, čo môže EÚ urobiť pre udržanie ľudských práv v centre pozornosti, odpoveď nie je jednoduché “viac sa snažiť”, ale skôr “byť koherentnejšia a dôslednejšia”.

Sofia: Presne tak. Je to neustály zápas medzi ideálmi a realitou. Ale už len to, že sa ten zápas odohráva, je dôležité.

Jakub: Skvelé. Ďakujem ti veľmi pekne, Sofia, za ďalšie skvelé vysvetlenie. A vám, milí poslucháči, ďakujeme, že ste boli s nami. Počujeme sa pri ďalšej epizóde Studyfi Podcast.