Podcast o Politické systémy a štátne zriadenia

Kapitoly

Koľko je štátov?

Demokracia verzus Diktatúra

Republika alebo Monarchia?

Ako sú štáty usporiadané

Závislé a nezávislé územia

Přepis

Natália: …počkať, takže to, že je na svete presne 194 štátov, vlastne nie je úplne pevne dané číslo? To je neuveriteľné!

Jakub: Presne tak, Natália. Je to pomerne často sa meniaci údaj, ale áno, v súčasnosti sa držíme čísla 194. Vitajte pri Studyfi Podcast.

Natália: Dobre, tak poďme na to od základov. Čo presne definuje štát, aby sme v tom mali jasno?

Jakub: Jasné. Štát je v podstate politická jednotka. Vytvorí ju spoločenstvo ľudí na určitom území a riadi ju štátna moc. A táto moc funguje cez politický systém.

Natália: Okej, politický systém. To je to, kde sa dostávame k demokracii a, ehm, tým menej príjemným možnostiam?

Jakub: Presne. Na jednej strane máme parlamentnú demokraciu, ktorá sa považuje za najdokonalejší systém. Sú tam viaceré politické strany, parlament, vláda… Ako napríklad na Slovensku, v Nemecku či vo Veľkej Británii.

Natália: A na druhej strane je diktatúra.

Jakub: Áno. Tam vládne jedna strana alebo jeden človek. Príkladom je Kuba, Čína alebo Severná Kórea. Existujú rôzne typy — vojenská, fašistická alebo komunistická.

Natália: Dobre, a čo typy vlády? Často počujeme o republike a monarchii.

Jakub: Presne. Republika má na čele voleného prezidenta. V prezidentskej republike, ako USA alebo Francúzsko, má prezident veľkú moc. V parlamentnej, ako Taliansko či Maďarsko, má skôr reprezentačnú úlohu.

Natália: A čo monarchie? To znie tak rozprávkovo.

Jakub: V konštitučnej monarchii, ako je Nórsko alebo Španielsko, je panovník hlavne symbol. Reálnu moc má vláda a parlament.

Natália: Takže kráľovské povinnosti bez tej najväčšej zodpovednosti? To neznie zle!

Jakub: Asi tak. Ale potom sú tu absolutistické monarchie, ako Saudská Arábia alebo Vatikán, kde má panovník takmer neobmedzenú moc. A ešte poznáme teokraciu, kde sa vládne v mene Boha, napríklad Irán.

Natália: A ako sa štáty delia podľa vnútorného usporiadania?

Jakub: Sú tri základné typy. Prvý je unitárny štát, riadený z jedného centra. To je prípad Slovenska, Česka alebo Francúzska.

Natália: A ten druhý?

Jakub: To je federácia. Skladá sa z viacerých štátov alebo republík, ktoré majú určitú autonómiu, ale spoločnú obranu či menu. Typickým príkladom sú USA, Nemecko alebo Rusko.

Natália: A existuje aj konfederácia, však?

Jakub: Áno, to je voľnejší zväzok suverénnych štátov. Dnes je to už rarita, ale za konfederáciu sa oficiálne považuje Švajčiarsko.

Natália: Super, posledná otázka. Ako je to so závislosťou? Nie všetky územia sú úplne nezávislé štáty, však?

Jakub: Presne tak. Máme nezávislé štáty ako my. Potom domíniá, čo sú nezávislé štáty v rámci Commonwealthu, ako Kanada či Austrália, kde je formálnou hlavou britský panovník.

Natália: A potom sú tu tie malé ostrovčeky na mape...

Jakub: To sú závislé územia. Zvyšky z koloniálnych čias, napríklad Grónsko patrí Dánsku, Gibraltár Veľkej Británii. A niektoré sú čiastočne závislé, ako Portoriko od USA. Takže tá mapa je pestrejšia, než sa zdá.

Natália: Páni, ďakujem, Jakub. Zhrnuli sme to skvele. A vám ďakujeme, že ste počúvali. Dopočutia nabudúce!