Podcast o Politické systémy a štátna správa

Kapitoly

Čo je to vlastne štát?

Symboly, ktoré nás spájajú

Základný zákon - Ústava

Zákonodarná moc: Kto tvorí pravidlá?

Výkonná moc: Prezident a vláda

Súdna moc: Strážca spravodlivosti

Moc zhora nadol: Vertikálna deľba

Formy štátov vo svete

Koniec Impérií

Pretrvávajúce Vzťahy

Čo je sociálna deviácia?

Ako spoločnosť reaguje

Dobrá a zlá deviácia

Zhrnutie a záver

Přepis

Tomáš: Dobre, toto som nevedel – a myslím, že to potrebuje počuť každý. Takže celá tá slávna deľba moci nie je len nejaká zložitá teória, ale v podstate poistka, aby si politici nerobili, čo chcú?

Tereza: Presne tak! Je to geniálny systém bŕzd a protiváh. Vitajte, priatelia, počúvate Studyfi Podcast a dnes si rozoberieme štát od základov.

Tomáš: Super! Tak poďme na to. Keď sa povie "štát", mnohí si predstavia len budovu parlamentu alebo prezidenta. Čo to ale naozaj je?

Tereza: V jednoduchosti, štát je politická organizácia ľudí na určitom území. Aby sme niečo mohli nazvať štátom, musí to spĺňať štyri základné znaky. Si pripravený?

Tomáš: Som jedno veľké ucho.

Tereza: Fajn. Prvým znakom je teritorialita – teda štátne územie. Je to jasne vymedzený priestor s hranicami, ktoré sa môžu meniť len ústavným zákonom.

Tomáš: Takže žiadne posúvanie hraničných kameňov v noci, keď sa nikto nepozerá.

Tereza: To by asi neprešlo. Druhým znakom je štátna moc. To je schopnosť štátu riadiť spoločnosť a určovať pravidlá správania pre občanov na danom území.

Tomáš: Okej, územie a moc. Čo je tretie?

Tereza: Štátna suverenita. To znie zložito, ale znamená to jednoducho nezávislosť. Štátna moc je najvyššia na svojom území a nie je podriadená žiadnej inej moci zvonku.

Tomáš: Aha, takže nikto nám nemôže len tak diktovať, aké zákony máme mať. A štvrtý znak?

Tereza: Štátne občianstvo. To je právny zväzok medzi tebou ako občanom a štátom. Z tohto vzťahu vyplývajú práva, ale aj povinnosti pre obe strany. Napríklad právo voliť, ale aj povinnosť platiť dane.

Tomáš: Super, to dáva zmysel. A každý správny štát má aj svoje symboly, však? Ako taký svoj brand kit.

Tereza: Presne tak, svoj brand kit! A Slovensko má štyri štátne symboly. Prvým je štátny znak – ten krásny dvojkríž na trojvrší.

Tomáš: Ten pozná každý. Červený štít, biely kríž, modré kopce. Čo ďalej?

Tereza: Potom samozrejme štátna vlajka. Biela, modrá, červená – tri pozdĺžne pruhy a na prednej polovici je umiestnený náš štátny znak. Dôležité je vedieť, že bez znaku by to bola len vlajka slovanských národov.

Tomáš: Aha! Ten znak je kľúčový. Čo je tretí symbol?

Tereza: Štátna pečať. Je okrúhla, v strede má štátny znak a okolo neho nápis "Slovenská republika". A na spodku je malý lipový lístok.

Tomáš: Lipový lístok! To je milý detail. A štvrtý je asi najpočúvanejší...

Tereza: Presne tak, štátna hymna. Sú to prvé dve slohy piesne Janka Matúšku "Nad Tatrou sa blýska". Vznikla už v roku 1844, takže má za sebou peknú históriu.

Tomáš: Dobre, máme znaky, máme symboly... ale čo to všetko drží pokope? Aké sú pravidlá hry?

Tereza: Základným a najvyšším zákonom štátu je Ústava Slovenskej republiky. Je to ako manuál pre fungovanie celého štátu. Prijali sme ju 1. septembra 1992.

Tomáš: Takže všetky ostatné zákony musia byť v súlade s ňou, správne?

Tereza: Presne tak. Ústava má viacero funkcií – právnu, politickú, ale aj stabilizačnú. Skladá sa z preambuly, ktorú všetci poznáme zo školy – "My, národ slovenský..." – a deviatich hláv.

Tomáš: A dá sa meniť? Alebo je vytesaná do kameňa?

Tereza: Dá sa meniť, ale nie je to jednoduché. Na zmenu alebo doplnenie Ústavy je potrebný súhlas až trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov v parlamente. To je oveľa viac ako pri bežných zákonoch.

Tomáš: To je tá poistka, o ktorej sme hovorili na začiatku, však? Aby si každá nová vláda nemohla meniť základné pravidlá, ako sa jej zachce.

Tereza: Presne. Zabezpečuje to stabilitu a predvídateľnosť právneho systému.

Tomáš: Poďme teraz na tú slávnu deľbu moci. Začnime tou, ktorá tvorí zákony – legislatívou.

Tereza: Výborne. Zákonodarná moc na Slovensku patrí parlamentu, ktorý sa oficiálne volá Národná rada Slovenskej republiky, alebo skrátene NR SR.

Tomáš: A prečo sa hovorí, že je jednokomorový? Počul som, že napríklad v Česku alebo USA majú dve komory.

Tereza: Áno, to je dôležitý rozdiel. Dvojkomorový systém, ako v Česku Poslanecká snemovňa a Senát, má slúžiť ako ďalšia kontrola. Zákon prejde jednou komorou a potom ho musí schváliť ešte tá druhá. U nás máme len jednu "komoru", teda NR SR.

Tomáš: A koľko ľudí v nej sedí?

Tereza: V Národnej rade sedí 150 poslancov, ktorých si my, občania, volíme na štyri roky. Na čele parlamentu je predseda, aktuálne je to Peter Pellegrini, hoci po zvolení za prezidenta ho nahradí niekto iný.

Tomáš: Moment, tu si ma zmiatla. Predseda NR SR je Raši, nie? Pellegrini je prezident.

Tereza: Máš pravdu, ďakujem za opravu! Áno, jasné. Prezident je Peter Pellegrini a predseda NR SR je Richard Raši. Vidíš, ako je dôležité sledovať aktuálnu politiku!

Tomáš: Presne! A ako vlastne poslanci schvaľujú zákony? Musia sa všetci zhodnúť?

Tereza: Našťastie nie všetci. Na prijatie bežného zákona stačí súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Ale pri dôležitých veciach, ako je zmena Ústavy, je potrebná už spomínaná trojpätinová väčšina všetkých 150 poslancov.

Tomáš: A môže parlament kontrolovať vládu?

Tereza: Určite, to je jedna z jeho hlavných úloh. Napríklad schvaľuje programové vyhlásenie vlády a kontroluje jej činnosť. Existuje nástroj zvaný interpelácia – poslanec si môže predvolať ministra priamo do parlamentu a verejne sa ho pýtať na jeho prácu.

Tomáš: Dobre, zákony máme. Kto ich ale uvádza do praxe? To je tá výkonná moc, exekutíva?

Tereza: Presne tak. U nás ju tvoria hlavne prezident a vláda s ministerstvami.

Tomáš: Začnime hlavou štátu. Aká je úloha prezidenta, okrem toho, že reprezentuje krajinu?

Tereza: Prezident, u nás aktuálne Peter Pellegrini, má viacero dôležitých právomocí. Smerom k parlamentu podpisuje zákony. Ale pozor, má aj právo takzvaného suspenzívneho veta.

Tomáš: Čo to znamená?

Tereza: Znamená to, že ak sa mu nejaký zákon nepáči, môže ho do 15 dní vrátiť parlamentu na opätovné prerokovanie. Parlament ho môže prelomiť, ale musí zaň zahlasovať znova, a to nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov.

Tomáš: Takže taká brzda. A čo voči vláde?

Tereza: Voči vláde má kľúčovú právomoc – vymenúva a odvoláva predsedu vlády a na jeho návrh aj ostatných ministrov. Je tiež hlavným veliteľom ozbrojených síl.

Tomáš: A smerom k súdom?

Tereza: Tam môže napríklad udeľovať amnestiu alebo zmierňovať tresty.

Tomáš: Okej, poďme na vládu. To je ten najvyšší orgán výkonnej moci, však?

Tereza: Áno. Skladá sa z predsedu vlády, ktorým je aktuálne Robert Fico, podpredsedov a ministrov. Každý minister riadi svoj rezort, teda ministerstvo.

Tomáš: A aké sú jej hlavné úlohy?

Tereza: Vláda hlavne riadi štát. Predkladá parlamentu návrhy zákonov, navrhuje štátny rozpočet a vydáva vlastné nariadenia a vyhlášky. Je to v podstate motor štátu.

Tomáš: Máme legislatívu, ktorá tvorí pravidlá. Máme exekutívu, ktorá ich vykonáva. Chýba nám tretia do partie – súdna moc.

Tereza: Presne. Úlohou súdnej moci je kontrolovať, či sa zákony dodržiavajú, a vykladať ich. Súdy rozhodujú o vine a treste, riešia spory a chránia práva občanov.

Tomáš: Takže súdy kontrolujú aj ostatné dve zložky moci?

Tereza: Áno, je to dôležitá súčasť systému bŕzd a protiváh. Napríklad Ústavný súd môže rozhodnúť, že nejaký zákon prijatý parlamentom je v rozpore s Ústavou, a tým ho zrušiť.

Tomáš: A aké súdy na Slovensku máme?

Tereza: Sústavu tvoria okresné súdy, potom krajské súdy a na vrchole je Najvyšší súd Slovenskej republiky. Okrem toho máme špecializované súdy, ako napríklad spomínaný Ústavný súd alebo Špecializovaný trestný súd.

Tomáš: Zvládli sme horizontálnu deľbu moci. Ale počul som aj o vertikálnej. To je čo?

Tereza: Skvelá otázka! Vertikálna deľba rieši vzťah medzi ústrednou vládou a nižšími úrovňami – regionálnou a miestnou samosprávou.

Tomáš: Aha, takže to sú tie VÚC-ky a obce?

Tereza: Presne. Regionálnu úroveň predstavujú Vyššie územné celky, alebo samosprávne kraje. Na ich čele stojí predseda, ľudovo nazývaný župan alebo županka.

Tomáš: A čo riešia kraje?

Tereza: Majú na starosti napríklad stredné školy, cesty druhej a tretej triedy, nemocnice alebo domovy dôchodcov. Sú to veci, ktoré presahujú jednu obec, ale dajú sa lepšie riadiť na regionálnej úrovni ako z Bratislavy.

Tomáš: Logické. A pod nimi sú mestá a obce.

Tereza: Áno, to je tá miestna vláda. Na čele stojí primátor alebo starosta a o veciach rozhoduje mestské alebo obecné zastupiteľstvo. Riešia veci najbližšie k občanom – základné a materské školy, miestne dane, odvoz odpadu, údržbu chodníkov...

Tomáš: Takže tu je pre našich poslucháčov malá domáca úloha: zistite si, kto je primátorom alebo starostom vášho mesta či obce a kto je županom vášho kraja! Je dôležité vedieť, kto rozhoduje o veciach, ktoré sa vás priamo dotýkajú.

Tereza: Výborný nápad! Je to skvelý spôsob, ako prepojiť teóriu s praxou.

Tomáš: Prebrali sme Slovensko. Ale nie všetky štáty fungujú rovnako. Aké sú hlavné typy štátov vo svete?

Tereza: Môžeme ich deliť podľa viacerých kritérií. Napríklad podľa toho, kto vládne, rozlišujeme demokraciu, kde sa na moci podieľajú občania, a nedemokratické formy ako autokracia, kde vládne len úzka skupina ľudí.

Tomáš: A podľa hlavy štátu?

Tereza: Tam máme dve hlavné formy: monarchiu a republiku. V monarchii je hlavou štátu monarcha – kráľ, cisár, emir – a funkciu dedí. Dnes sú to väčšinou konštitučné monarchie, kde má panovník moc obmedzenú ústavou, ako napríklad vo Veľkej Británii.

Tomáš: A republika?

Tereza: V republike je hlava štátu, teda prezident, volená na určité obdobie. Slovensko je parlamentná republika, čo znamená, že vedúce postavenie má parlament. V prezidentskej republike, ako sú USA, má silnejšie postavenie prezident, ktorý je zároveň aj na čele výkonnej moci.

Tomáš: Existuje ešte jedno delenie, podľa usporiadania územia...

Tereza: Presne tak. Buď je štát unitárny, ako Slovensko, kde platí jedna ústava a jedny zákony pre celé územie. Alebo je to zložený štát, najčastejšie federácia, ako napríklad Nemecko alebo USA.

Tomáš: A tam má každá tá časť – štát alebo spolková krajina – vlastnú ústavu a zákony, popri tých celoštátnych?

Tereza: Presne tak. Majú oveľa väčšiu autonómiu. Je to fascinujúci svet rôznych usporiadaní.

Tomáš: Absolútne. Prebrali sme toho naozaj veľa, od znakov štátu až po federácie. Kľúčový poznatok pre mňa je, že ten systém deľby moci je naozaj premyslený tak, aby chránil občanov. Dúfam, že to tak bolo zrozumiteľné aj pre vás, ktorí nás počúvate.

Tereza: Verím, že áno. A nabudúce sa môžeme pozrieť bližšie na to, ako sa občania môžu zapájať do riadenia štátu. Porozprávame sa o voľbách a referende.

Tomáš: Takže to nás pekne privádza k ďalšej obrovskej zmene po druhej svetovej vojne. K dekolonizácii.

Tereza: Presne tak! Vojna vyčerpala staré európske mocnosti ako Britániu a Francúzsko. Už jednoducho nemali silu ani prostriedky na udržanie svojich obrovských impérií.

Tomáš: Čiže kolónie si povedali, že teraz je ten správny čas na samostatnosť?

Tereza: Áno, vlna hnutí za nezávislosť sa prehnala Áziou a Afrikou. Ale čo je zaujímavé, neznamenalo to vždy úplné pretrhnutie väzieb.

Tomáš: Ako to myslíš? Nechceli byť úplne slobodní od svojich bývalých vládcov?

Tereza: Chceli, ale mnohé väzby pretrvali. Či už ekonomické, kultúrne, alebo dokonca politické.

Tomáš: Daj nejaký príklad, nech si to vieme lepšie predstaviť.

Tereza: Jasné. Pozrime sa na Austráliu. Je to úplne nezávislý štát, no dodnes je ich formálnou hlavou štátu britský panovník, aktuálne kráľ Karol III.

Tomáš: Takže je to ako taký vzťah na diaľku, kde si stále nechávajú status "je to komplikované"?

Tereza: Presne tak sa to dá povedať! Je to súčasť Commonwealthu, teda Spoločenstva národov, ktoré združuje bývalé britské kolónie. Ukazuje to, že dekolonizácia nebola len o jednom ostrom strihu.

Tomáš: Super, to je skvelé objasnenie. A tieto nové, nezávislé štáty potom čelili obrovským výzvam. Poďme sa pozrieť na to, aké boli ich prvé kroky.

Tomáš: Takže normy máme za sebou. Ale čo sa stane, keď ich niekto poruší? To ma vždy zaujímalo.

Tereza: A tým sa dostávame k našej poslednej dnešnej téme — sociálnej deviácii. Je to presne to. Správanie, ktoré spoločnosť vidí ako porušenie noriem.

Tomáš: Čiže napríklad krádež alebo niečo podobné?

Tereza: Presne tak. Ale tu je ten háčik — deviácia je relatívna. To, čo je deviáciou dnes, v minulosti nemuselo byť, a naopak.

Tomáš: Daj nejaký príklad.

Tereza: Kedysi bolo nosenie nohavíc ženami obrovská deviácia. Dnes je to úplne normálne.

Tomáš: Jasné. A ako sa s tým spoločnosť vyrovnáva? S tými deviáciami?

Tereza: Pomocou sociálnej kontroly. To znie prísne, ale ide o bežné veci. Máme neformálnu kontrolu, ako je výsmech či ohováranie, a potom formálnu — napríklad polícia a súdy.

Tomáš: Takže v podstate je každá deviácia zlá, však?

Tereza: Práveže nie! A toto je super dôležité. Existuje aj pozitívna deviácia. Je to správanie, ktoré síce porušuje normy, ale s cieľom dosiahnuť pozitívnu zmenu.

Tomáš: Wow, to je zaujímavé. Ako napríklad?

Tereza: Skvelý príklad je Rosa Parks. Tým, že si v autobuse nepresadla, porušila vtedajšiu rasistickú normu. Jej čin ale podnietil obrovskú zmenu k lepšiemu.

Tomáš: Takže, aby sme to zhrnuli... deviácia nie je len o zločine, ale môže byť aj motorom pre spoločenský pokrok. Úžasné.

Tereza: Presne tak. Občas potrebujeme ľudí, ktorí idú proti prúdu, aby sme sa ako spoločnosť pohli vpred.

Tomáš: Perfektné zakončenie. Tak, a to je pre dnešok zo Studyfi Podcastu všetko. Ďakujeme vám za pozornosť.

Tereza: Majte sa krásne a dopočutia nabudúce!