Podcast o Podnikové aktíva, záväzky a dane

Kapitoly

Úvod do majetku

Dlhodobí parťáci firmy

Krátkodobí šprintéri

Koľko to stojí? Spôsoby ocenenia

Opotrebenie a strácanie hodnoty

Koniec cesty: Vyradenie majetku

Dlhujem ti, dlhuješ mi

Ako to oceniť?

DPH – Daň, čo nie je náklad

Daň z príjmov – tá naozajstná

Výpočet základu dane

Sadzby, preddavky a pohľadávky

Zhrnutie a záver

Přepis

Viktória: Pozrieš sa na svoj mobil v ruke. Jasné, má nejakú hodnotu. Ale koľko presne? A koľko bude mať o rok? A čo tá obrovská výrobná hala, ktorú si videl cestou do školy? Presne tieto otázky si kladie každá firma na svete, len v trochu väčšom meradle. A odpoveďou je účtovníctvo majetku.

Tomáš: Presne tak. A je to oveľa zaujímavejšie, než to znie. Pretože za každým číslom v účtovníctve sa skrýva reálny príbeh... príbeh o nákupe, výrobe, alebo dokonca o opotrebovaní.

Viktória: Počúvate Studyfi Podcast. Poďme teda na to, Tomáš. Čo presne je ten majetok, alebo teda aktíva, z pohľadu účtovníka?

Tomáš: V jednoduchosti, majetok sú všetky hospodárske prostriedky, ktoré firme patria a pomáhajú jej fungovať. Sú to všetky tie stroje, budovy, autá, peniaze na účte, ale aj licencie na softvér. Aby sme niečo mohli nazvať majetkom, musí to spĺňať tri kľúčové znaky.

Viktória: Tri znaky? Dobre, počúvam.

Tomáš: Po prvé, muselo to vzniknúť v minulosti – napríklad kúpou alebo výrobou. Po druhé, musí to firme priniesť budúci ekonomický úžitok. Inak povedané, pomôže jej to zarobiť peniaze. A po tretie, musíme vedieť spoľahlivo určiť jeho hodnotu v eurách.

Viktória: Rozumiem. Takže stará pokazená tlačiareň, ktorá už len zaberá miesto v sklade, vlastne nie je majetok, lebo neprinesie budúci úžitok?

Tomáš: Presne tak! Aj keď ju firma kedysi kúpila. Ak už neslúži svojmu účelu, prestáva byť aktívom v pravom zmysle slova. A toto je základ, od ktorého sa všetko odvíja.

Viktória: Majetok si najčastejšie delíme na dlhodobý a krátkodobý. Aký je v tom hlavný rozdiel?

Tomáš: Je to úplne jednoduché, hlavným kritériom je čas. Ak majetok firme slúži dlhšie ako jeden rok, je dlhodobý. Ak je to rok alebo menej, je krátkodobý. Poďme sa pozrieť na ten dlhodobý.

Viktória: Super. Čo tam všetko patrí?

Tomáš: Máme tri hlavné skupiny. Dlhodobý nehmotný majetok, hmotný a finančný. Ten nehmotný je taký, ktorý si nemôžeš chytiť. Patrí sem napríklad softvér, licencie, alebo patenty. Aby sme ho takto účtovali, musí mať hodnotu nad 2 400 eur a, samozrejme, dobu použiteľnosti nad rok.

Viktória: A čo ak firma kúpi nejaký lacnejší softvér, povedzme za 500 eur?

Tomáš: Výborná otázka! V tom prípade to nejde do majetku, ale rovno do nákladov. Firma si to zaúčtuje ako službu a nerieši žiadne odpisy. Je to jednoduchšie.

Viktória: Dáva zmysel. A čo ten hmotný majetok? To sú asi tie klasické veci ako budovy a stroje, však?

Tomáš: Áno. Ale pozor, je tam pár zaujímavostí. Pozemky, stavby a napríklad umelecké diela sú dlhodobý hmotný majetok VŽDY, bez ohľadu na cenu. Pri strojoch a autách je hranica 1 700 eur a opäť, doba použiteľnosti nad rok.

Viktória: A viete, čo sa tiež nikdy neopotrebuje a teda neodpisuje, podobne ako pozemky a umelecké diela? Svokrine rady.

Tomáš: Tak to je dobrý postreh! Ale späť k tomu finančnému majetku. Dlhodobý finančný majetok sú vlastne investície. Keď firma kúpi akcie inej firmy a plánuje si ich nechať dlhšie ako rok, je to DFM. Alebo keď niekomu poskytne dlhodobú pôžičku.

Viktória: Dobre, dlhodobý majetok máme. Čo ten krátkodobý? Ten, čo sa vo firme „otočí“ do jedného roka?

Tomáš: Presne. Tu sú hlavnou kategóriou zásoby. To je všetko, čo firma potrebuje na výrobu alebo čo predáva. Materiál, nedokončené výrobky, hotové výrobky na sklade, alebo tovar, ktorý nakúpila na ďalší predaj.

Viktória: Čiže keď pekárstvo kúpi múku, je to pre nich zásoba materiálu. A keď upečú rožky, stávajú sa z nich zásoby výrobkov?

Tomáš: Perfektný príklad! Presne takto to funguje. Okrem zásob sem patria aj krátkodobé pohľadávky, teda peniaze, ktoré firme niekto dlhuje a má ich zaplatiť do jedného roka. A samozrejme, krátkodobý finančný majetok.

Viktória: A to je čo? Hotovosť?

Tomáš: Áno, to sú tie najlikvidnejšie veci. Peniaze v pokladnici, peniaze na bankovom účte, stravné lístky alebo kolky. Všetko, čo je v podstate okamžite použiteľné na platenie.

Viktória: Máme teda majetok rozdelený. Ale kľúčová otázka je, ako určíme jeho hodnotu v účtovníctve? Ako viem, aké číslo si mám zapísať?

Tomáš: Závisí to od spôsobu, akým firma majetok získala. Máme na to štyri základné metódy. Najčastejšia je obstarávacia cena.

Viktória: To znie logicky. To je cena, za ktorú to kúpim, plus nejaké ďalšie náklady?

Tomáš: Presne. Ak firma kúpi stroj za 10 000 eur, ale zaplatí ešte 500 eur za dopravu a 300 eur za montáž, jeho obstarávacia cena nebude 10 000, ale 10 800 eur. A z tejto sumy ho bude neskôr aj odpisovať.

Viktória: Dobre, to je prvá metóda. A tá druhá?

Tomáš: Druhou sú vlastné náklady. Používame ich, keď si firma majetok vyrobí sama. Napríklad stavebná firma si postaví vlastnú administratívnu budovu. Spočítajú cenu materiálu, mzdy pracovníkov, réžiu a to je výsledná hodnota majetku.

Viktória: Takže si vlastne „fakturujú“ sami sebe. Čo ak niečo dostanem zadarmo? Napríklad darom?

Tomáš: Vtedy prichádza na rad tretia metóda – reálna hodnota. To je v podstate trhová cena, ktorú by ten majetok mal, keby sa v danom momente predával. Určuje ju väčšinou znalec. Používa sa pri daroch, alebo keď podnikateľ vkladá svoj osobný majetok do podnikania.

Viktória: A zostala nám posledná, štvrtá metóda.

Tomáš: Menovitá hodnota. Tá je najjednoduchšia. Používa sa pri peniazoch, ceninách a pohľadávkach. Jednoducho je to suma, ktorá je na nich napísaná. 100-eurová bankovka má menovitú hodnotu 100 eur. Žiadna veda.

Viktória: Takže majetok máme ocenený a zaradený. Ale vieme, že hlavne ten dlhodobý časom stráca hodnotu. Ako sa toto rieši v účtovníctve?

Tomáš: Tomuto procesu sa hovorí opotrebenie a v účtovníctve ho vyjadrujeme pomocou odpisov. Odpis je vlastne peňažné vyjadrenie, o koľko sa majetok za určité obdobie, napríklad rok, opotreboval. Táto suma sa potom zaúčtuje do nákladov.

Viktória: Aha, takže hodnota stroja sa cez odpisy postupne presúva do nákladov, a tým vlastne znižuje zisk firmy?

Tomáš: Presne tak. Ale je dôležité rozlišovať medzi účtovnými a daňovými odpismi. Účtovné si firma nastavuje sama podľa toho, ako reálne predpokladá, že sa majetok bude opotrebovávať. Ich cieľom je, aby účtovníctvo ukazovalo verný obraz reality.

Viktória: A daňové?

Tomáš: Tie sú presne stanovené zákonom o dani z príjmov. Ich jediným účelom je vypočítať základ dane, z ktorej firma platí daň štátu. Často sa výška účtovných a daňových odpisov líši.

Viktória: Takže firma vlastne sleduje opotrebenie dvakrát? Raz pre seba a raz pre daňový úrad? To znie komplikovane.

Tomáš: Je to tak, ale má to svoju logiku. A pozor, krátkodobý majetok sa nikdy neodpisuje! Jeho hodnota sa prenesie do nákladov naraz, keď sa spotrebuje alebo predá.

Viktória: A čo ak hodnota majetku klesne náhle? Povedzme, že sa poškodí skladová zásoba alebo sa ukáže, že zákazník nám nezaplatí faktúru.

Tomáš: Vtedy tvoríme takzvané opravné položky. Je to nástroj na dočasné zníženie hodnoty. Ak napríklad vieme, že časť pohľadávok je riziková, vytvoríme k nim opravnú položku. Je to tiež náklad a znižuje to výsledok hospodárenia.

Viktória: Dobre, poďme to uzavrieť. Každý majetok raz vo firme skončí svoju púť. Ako sa ho firma „zbaví“ v účtovníctve?

Tomáš: Tomu hovoríme vyradenie majetku. Spôsobov je niekoľko. Firma ho môže predať, zlikvidovať, lebo je už starý a nefunkčný, darovať, alebo môže byť zničený pri škode. Každý tento prípad má iný dopad na výsledok hospodárenia.

Viktória: Predpokladám, že pri predaji môže vzniknúť zisk alebo strata.

Tomáš: Správne. Porovnáš predajnú cenu so zostatkovou účtovnou hodnotou a máš výsledok. Ale pri likvidácii alebo darovaní ide celá zostatková hodnota rovno do nákladov a znižuje zisk.

Viktória: Čiže pre firmu je vždy najlepšie majetok predať, aj keď za symbolickú cenu, než ho len tak zlikvidovať.

Tomáš: Vo väčšine prípadov áno. A toto všetko sa točí v neustálom kolobehu. Firma za peniaze nakúpi materiál, z neho vyrobí výrobky, tie predá, čím získa pohľadávky, a keď jej ich zákazníci zaplatia, má opäť peniaze. A celý cyklus sa môže začať odznova.

Viktória: ...a presne takto to funguje pri dlhodobom majetku. Ale čo tie každodenné operácie? Myslím tým faktúry, ktoré chodia hore-dole.

Tomáš: Výborný prechod, Viktória. Tým sa dostávame k srdcu obehu každej firmy — k pohľadávkam a záväzkom.

Viktória: Znie to ako z nejakej drámy. Čo to presne znamená v reči účtovníctva?

Tomáš: Je to jednoduchšie, než sa zdá. Pohľadávka je, keď niekto dlhuje peniaze tebe. Napríklad, predáš tovar a vystavíš faktúru. Tá faktúra je tvoja pohľadávka.

Viktória: Jasné. A záväzok je teda opačný prípad? Keď ja dlhujem niekomu?

Tomáš: Presne tak. Kúpiš materiál od dodávateľa a on ti pošle faktúru. To je tvoj záväzok, tvoj dlh. V súvahe sú pohľadávky aktíva a záväzky pasíva.

Viktória: A predpokladám, že ich delíme na krátkodobé a dlhodobé, podľa splatnosti do jedného roka.

Tomáš: Správne. Pri pohľadávkach je ale dôležité sledovať, či ti odberateľ vôbec zaplatí. Ak je riziko, že nie, tvoríš takzvanú opravnú položku.

Viktória: To znie ako preventívne opatrenie pred stratou.

Tomáš: Je to tak. A ak je pohľadávka naozaj nevymožiteľná, musíš ju odpísať rovno do nákladov.

Viktória: A ako určíme hodnotu takej pohľadávky alebo záväzku? Je to suma na faktúre?

Tomáš: Vo väčšine prípadov áno. Tomu hovoríme menovitá hodnota. Proste suma, ktorá je napísaná na faktúre. Žiadne kúzla.

Viktória: To sa mi páči. Kedy to je inak?

Tomáš: Iba v špeciálnych prípadoch. Napríklad, keď kúpiš celú inú firmu, preberáš jej pohľadávky a záväzky v obstarávacej alebo reálnej hodnote. Ale pre bežný život firmy stačí pamätať si menovitú hodnotu.

Viktória: Dobre, poďme na tému, ktorá mnohým nedá spávať. DPH, čiže daň z pridanej hodnoty.

Tomáš: Áno, večná téma. Dôležité je pochopiť, že DPH pre firmu nie je náklad ani výnos. Firma je len... taký vyberač daní pre štát.

Viktória: Počkaj, ako to myslíš? Veď tie peniaze predsa platím.

Tomáš: Think of it this way... DPH, ktorú zaplatíš pri nákupe, je tvoja pohľadávka voči štátu. A DPH, ktorú zinkasuješ od zákazníkov pri predaji, je tvoj záväzok voči štátu.

Viktória: Aha! Takže na konci mesiaca sa to len zráta?

Tomáš: Presne tak. Ak si viac DPH vybrala, ako zaplatila, rozdiel odvedieš štátu. To je daňová povinnosť. Ak si viac zaplatila, štát ti rozdiel vráti. A to je nadmerný odpočet.

Viktória: Takže v lepšom prípade mi štát ešte aj zaplatí!

Tomáš: Teoreticky áno. Here's why that matters: DPH síce neovplyvňuje zisk, ale extrémne ovplyvňuje cash flow. Musíš mať peniaze na jej odvod.

Viktória: Ak DPH nie je „skutočný“ náklad, ktorá daň ním teda je?

Tomáš: To je daň z príjmov právnických osôb, alebo DPPO. Táto daň sa počíta zo zisku firmy a účtuje sa priamo do nákladov na účet 591.

Viktória: Čiže toto je tá daň, ktorú sa firmy snažia optimalizovať cez daňové výdavky, však?

Tomáš: Presne si to vystihla. Daňový výdavok je všetko, čo preukázateľne použiješ na dosiahnutie a udržanie svojich príjmov. Patria sem napríklad mzdy, odpisy majetku, reklama či cestovné náhrady.

Viktória: Rozumiem. Takže kľúčový rozdiel je, že DPH len „pretečie“ firmou, zatiaľ čo daň z príjmov priamo znižuje jej finálny zisk.

Tomáš: Perfektné zhrnutie. Jedna ovplyvňuje peniaze na účte, druhá výsledok hospodárenia.

Viktória: Super. Takže teraz, keď máme jasno v pohľadávkach, záväzkoch a daniach, ktoré sú základom každej firmy, môžeme sa pozrieť na to, ako tieto všetky čísla dávajú zmysel v komplexnejšom obraze.

Viktória: Dobre, Tomáš, a tým sa dostávame k poslednému bodu, ktorý spája účtovníctvo s realitou peňazí – daň z príjmov právnických osôb.

Tomáš: Presne tak. A tu je kľúčové si pamätať, že základ dane sa nerovná účtovnému zisku. Nikdy ho len tak neprevezmeš.

Viktória: Ako to? Myslela som, že jednoducho zdaníme to, čo firma zarobila.

Tomáš: Keby to bolo také ľahké! Výsledok hospodárenia musíme najprv upraviť. Pripočítame k nemu náklady, ktoré štát daňovo neuznáva – napríklad výdavky na reprezentáciu alebo niektoré pokuty.

Viktória: Takže drahé firemné večierky si do daňových nákladov nedáme. Chápem. A čo odpočítame?

Tomáš: Odpočítame napríklad príjmy oslobodené od dane alebo môžeme uplatniť odpočet daňovej straty z minulých rokov. Až tento upravený základ dane potom zdaníme.

Viktória: A aké sú sadzby?

Tomáš: Sú tri. Znížená 10 % pre firmy s príjmami do 100-tisíc eur, základná 21 % a potom 24 % pre tie najväčšie firmy s príjmami nad 5 miliónov.

Viktória: A daň sa platí naraz na konci roka?

Tomáš: Nie, štát nechce čakať na peniaze. Firmy platia preddavky mesačne alebo štvrťročne, podľa výšky poslednej daňovej povinnosti.

Viktória: A ešte ma zaujímajú tie pohľadávky. Čo ak mi niekto dlho nezaplatí?

Tomáš: Dobrá otázka. Ak ti niekto dlhuje viac ako rok, môžeš si časť hodnoty pohľadávky uznať ako daňový náklad cez takzvané opravné položky. Po troch rokoch si môžeš odpísať až 100 %.

Viktória: Takže, aby sme to zhrnuli... Základ dane musíme vypočítať úpravou účtovného zisku. Sadzby sú odstupňované a daň sa platí v preddavkoch, čo ovplyvňuje cash flow.

Tomáš: Perfektné zhrnutie. A to je, myslím, skvelý bod, ktorým môžeme ukončiť nielen dnešnú tému, ale aj celú našu sériu o účtovníctve.

Viktória: Veru tak. Ďakujeme vám všetkým, že ste nás počúvali! Dúfame, že vám tieto epizódy pomohli a uľahčili prípravu.

Tomáš: Presne tak. Držte sa na štátniciach a veľa šťastia! Ahojte.

Viktória: Ahojte!