Test na Počítačové simulácie v strojárstve

Počítačové simulácie v strojárstve: Rozbor a využitie

Otázka 1 z 50%

Analytický prístup pri tvorbe matematických modelov sa zakladá na experimentálnej analýze správania sa systému navonok a neskúma vnútornú štruktúru objektu.

Test: Simulácia, Modelovanie systémov, Metóda konečných prvkov, Simulácia tvárnenia a lisovania, Simulácia tvarovania a odlievania plastov a kovov, Simulácia zvárania a tepelných procesov

20 otázok

Otázka 1: Analytický prístup pri tvorbe matematických modelov sa zakladá na experimentálnej analýze správania sa systému navonok a neskúma vnútornú štruktúru objektu.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Analytický prístup sa zakladá na fyzikálno-matematickej analýze procesov v systéme, vychádza zo štruktúry systému a z podstaty prírodných javov a zákonitostí. Prístup, ktorý sa zakladá na experimentálnej analýze správania sa systému navonok a neskúma vnútornú štruktúru, je empirický prístup.

Otázka 2: Ktoré tvrdenie správne charakterizuje prístup pri modelovaní diskrétnych systémov?

A. Zameriava sa na detailný priebeh všetkých stavových zmien v reálnom čase.

B. Zanedbáva priebeh modelovanej činnosti a modeluje len jej dôsledky v momente ukončenia aktivity.

C. Používa výhradne diferenciálne rovnice na popis zmien stavu systému v čase.

D. Hlavnou úlohou je vyjadriť mieru rastu (deriváciu) hodnoty v danom čase.

Vysvetlenie: Pri modelovaní diskrétnych systémov sa zanedbáva priebeh modelovanej činnosti a modelujú sa len jej dôsledky, ktoré sa realizujú ako zmeny stavu systému v momente ukončenia aktivity. Časové rozlišovanie jednotlivých stavových zmien v priebehu aktivity sa zanedbáva a tieto súhrnne vykonané až na jej konci. Používanie diferenciálnych rovníc a vyjadrenie miery rastu sú typické pre modelovanie spojitých systémov.

Otázka 3: Nelinearita okrajových podmienok sa v metóde konečných prvkov (MKP) môže prejaviť v prípade, ak sa mení povaha kontaktu medzi komponentami.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Nelinearita okrajových podmienok sa prejavuje vtedy, keď sa mení povaha kontaktu medzi komponentami. Môže sa tiež vyskytnúť, ak má model nastavené kinematické obmedzenia (stupne voľnosti).

Otázka 4: Ktoré z nasledujúcich oblastí využitia patria medzi tie, kde sa Metóda konečných prvkov (MKP) uplatňuje podľa študijných materiálov?

A. Úlohy prenosu tepla (stacionárne a nestacionárne)

B. Prúdenie tekutín (CFD)

C. Elektrické a elektrostatické výpočty

D. Mikrobiologické analýzy

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov sa MKP uplatňuje v oblastiach ako štrukturálne úlohy, úlohy prenosu tepla, prúdenie tekutín (CFD), elektrické a elektrostatické výpočty, magnetizmus a elektromagnetizmus, akustika a žiarenie. Mikrobiologické analýzy nie sú uvedené ako oblasť použitia MKP.

Otázka 5: Určenie kritických miest na modeli, ako sú stenčenie alebo zvlnenie, patrí medzi kroky preprocesingu pri simulácii plošného tvárnenia.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Určenie kritických miest na modeli (stenčenie, porušenie, zvlnenie, tvorba preložiek) je podľa študijných materiálov súčasťou postprocesingu, nie preprocesingu. Preprocesing zahŕňa kroky ako tvorba geometrie, sieťovanie, priradenie materiálu a definovanie okrajových podmienok.