Podcast o Peter Jilemnický: O dvoch bratoch a socialistický realizmus

Kapitoly

Mýtus o socialistickom realizme

Jilemnického Kompas v nás

Dve rodiny, dva svety

Majetok nadovšetko

Vyvrcholenie konfliktu

Socialistický realizmus

Zhrnutie a záver

Přepis

Michal: Väčšina študentov si myslí, že socialistický realizmus bol hlavným prúdom slovenskej medzivojnovej literatúry. Ale v skutočnosti sa stal povinnou metódou až po druhej svetovej vojne.

Viktória: Vážne? To je celkom zvrat. Takže v medzivojnovom období to ešte nebola tá hlavná, nanútená téma?

Michal: Presne tak. Boli to len prvé náznaky. A skvelým príkladom je Peter Jilemnický.

Viktória: Počúvate Studyfi Podcast. Tak sa teda poďme pozrieť na autora, ktorý tento smer okúsil medzi prvými.

Michal: Presne. Jeho známa psychologická novela „O dvoch bratoch, z ktorých prvý druhého vôbec nepoznal“ je súčasťou súboru noviel „Kompas v nás“.

Viktória: Kompas v nás... to znie hlboko. Čo spájalo tieto novely?

Michal: Všetky hľadali odpoveď na to, za akých podmienok sa rodí ľudské šťastie. Či už je to vnútorné oslobodenie sa od majetku, alebo naopak láska a domov.

Viktória: A to všetko zasadil do chudobného kysuckého kraja krátko po prvej svetovej vojne, však?

Michal: Áno. A práve toto dielo je jedným z prvých ovplyvnených socialistickým realizmom, ale ešte slobodne, nie tak, ako to neskôr diktovala komunistická strana.

Viktória: Rozumiem. Takže je to vlastne ukážka toho smeru v jeho úplných začiatkoch. Skvelé, poďme ďalej.

Michal: Presne tak. A táto novela je toho dokonalým príkladom. Ukazuje, ako sa spoločenské a ekonomické tlaky premietajú do tých najzákladnejších vzťahov — do rodiny.

Viktória: Čiže tu už nehovoríme len o jednotlivcovi, ale o strete dvoch svetov v rámci jednej rodiny?

Michal: Áno, presne. Na jednej strane máme Vendela Haviara. To je typický zaostalý roľník, pre ktorého je pôda a majetok všetkým. Je sebecký, lakomý a neprajný.

Viktória: A jeho žena Tereza je asi podobná, však?

Michal: Ešte horšia! Je nesmierne pracovitá, to áno, ale zároveň extrémne egoistická. Panicky sa bojí, že ju niekto nahradí, hlavne keď sa na scéne objaví jej švagriná.

Viktória: A kto stojí na opačnej strane?

Michal: Vendelov brat Jozef. On je ten "nový človek". Odišiel z dediny, pracoval v meste ako murár a nasiakol myšlienkami komunizmu. Je nesebecký, pracovitý a vidí tú zaostalosť, z ktorej utiekol. S ním prichádza jeho žena Hana a ich dve deti.

Viktória: Dobre, takže Jozef sa s rodinou vráti domov, lebo stratí prácu. Predpokladám, že zvítanie nebolo veľmi srdečné. Asi neotvárali šampanské.

Michal: To ani zďaleka. Vendel s Terezou ich doslova nenávidia. Vidia v nich hrozbu. Boja sa, že Jozef si bude nárokovať svoj podiel na majetku. A tu sa dostávame k hlavnej myšlienke diela...

Viktória: Že majetok je koreňom všetkého zla?

Michal: Presne tak. Tá túžba vlastniť ich úplne zničí ako ľudí. Ubytujú brata s rodinou v humne! A to je len začiatok. Tereza nedovolí Hane ani len variť a deťom sa spolu hrať. Stavia medzi nimi neviditeľný múr.

Viktória: To je strašné. Znie to ako nejaká reality show o zlých svokrách, ale toto je oveľa temnejšie.

Michal: Oveľa. A vrcholom je, keď im ochorie dcérka Bertinka. Z lakomstva ju nevezmú k lekárovi, ale len k akejsi liečiteľke, aby ušetrili. A dieťa, samozrejme, zomrie.

Viktória: To je neuveriteľne kruté. Takže tá posadnutosť majetkom ich stála vlastné dieťa.

Michal: Áno. Ale ani to Vendela nezastaví. Jeho chamtivosť nemá hraníc. Keď je väčšina dediny na jarmoku, pokúsi sa podpáliť vlastný dom, aby získal peniaze z poistky.

Viktória: Čože?! Veď v tom dome bol jeho brat!

Michal: Presne tak. Jozef mu v tom zabráni a Vendel sa ho v zúrivosti pokúsi zabiť. V tej chvíli je už jasné, že niet cesty späť. Jozef s rodinou konečne odchádza.

Viktória: Takže odchádzajú s nádejou na lepší život, preč od tej toxicity...

Michal: Presne. Kým Vendel zostáva otrokom svojho majetku, Jozef odchádza slobodný, aj keď je chudobný. A to je to kľúčové posolstvo. Skutočné oslobodenie nie je v bohatstve, ale v oslobodení sa od neho.

Viktória: A presne tento typ hrdinu – ten obyčajný, pracujúci človek – nás privádza k poslednej téme. K socialistickému realizmu. Čo to vlastne bolo, Michal?

Michal: Bola to v podstate oficiálna umelecká doktrína. Vznikla v Sovietskom zväze po revolúcii a jej zakladateľom bol Maxim Gorkij. Cieľom nebolo umenie, ale výchova a agitácia.

Viktória: Agitácia? Takže presviedčanie ľudí? A ako to robili?

Michal: Cez úplne schematické príbehy. Hrdina bol vždy robotník alebo roľník, ktorý sa z pasívneho človeka stal uvedomelým bojovníkom za komunizmus. Čierno-biele videnie.

Viktória: Čiže... ak si bol komunista, bol si superhrdina, a ak nie, bol si zloduch?

Michal: V podstate áno. To sa volá straníckosť. Príbeh sa vždy hodnotil z pohľadu komunistickej strany. Aj jazyk bol veľmi jednoduchý, ľudový, aby mu každý rozumel.

Viktória: Takže umelecká hodnota išla bokom, hlavná bola propaganda.

Michal: Presne tak. Išlo o to získať si masy.

Viktória: Wow. Takže toto bola naozaj búrlivá doba v literatúre. Michal, ďakujem ti veľmi pekne za skvelý prehľad a za tvoj čas.

Michal: Aj ja ďakujem za pozvanie. A ďakujeme aj vám, milí poslucháči, že ste boli s nami.

Viktória: Veríme, že ste si to užili rovnako ako my. Počujeme sa pri ďalšej epizóde podcastu Studyfi. Majte sa krásne!