Podcast o Parížske mierové zmluvy a vznik Československa

Kapitoly

Nová mapa Európy

Tri kľúčové zmluvy

Menšiny a autonómia

Spoločnosť národov

Československé záruky

Zákaz vojny

Právo na sebaurčenie

Odboj v zahraničí

Kľúčové dohody

Medzinárodné uznanie a vznik štátu

Záverečné zhrnutie

Přepis

Ema: Takže oni tam v podstate sedeli a doslova kreslili úplne novú mapu Európy! To je fascinujúce.

Lukáš: Presne tak! A pre novovzniknuté Československo to bola absolútne kľúčová chvíľa. Počúvate Studyfi Podcast, ja som Lukáš...

Ema: ...a ja Ema. Lukáš, poďme na to. Kto mal pri tom kreslení hlavné slovo?

Lukáš: No, boli to víťazné mocnosti Dohody – hlavne Veľká Británia, Francúzsko a USA. Československo sa mohlo vyjadriť len k veciam, ktoré sa ho priamo týkali.

Ema: A čo porazené štáty ako Nemecko alebo Rakúsko-Uhorsko?

Lukáš: Tie nemali takmer žiadny vplyv. V podstate im predložili hotovú zmluvu a povedali: „Podpíšte.“

Ema: Dobre, takže pre nás boli najdôležitejšie ktoré zmluvy?

Lukáš: Tri. S Nemeckom to bola Versaillská zmluva, ktorá potvrdila naše historické hranice Čiech a Moravy.

Ema: To znie celkom jednoducho.

Lukáš: Áno, tam to bolo pomerne jasné. Potom s Rakúskom to bola Saintgermainská zmluva, ktorá tiež viac-menej potvrdila staré zemské hranice.

Ema: Okej, dve z troch vyzerajú priamočiaro. Kde bol teda ten háčik?

Lukáš: Ten najväčší prišiel s Maďarskom. Trianonská zmluva. Určenie hranice na juhu bolo extrémne komplikované. Vychádzalo sa z demarkačnej čiary, ktorá sledovala líniu Dunaj-Ipeľ-Uh.

Ema: Znie to skoro, akoby tú čiaru nakreslili podľa toho, kam sa zakotúľalo jablko.

Lukáš: Trochu to tak pôsobí, ale bol to výsledok zložitých rokovaní. A nezabúdajme na Poľsko, tam sa hranice tiež riešili na viackrát.

Ema: Takže keď sa všetky tieto hranice určili, zrazu sme mali v Československu obrovské národnostné menšiny, však?

Lukáš: Presne tak. Najviac Nemcov a Maďarov. Ale štát sa už vo Washinghtonskej deklarácii zaviazal, že bude chrániť ich práva.

Ema: A ako sa to vyriešilo zmluvne?

Lukáš: Na to slúžila takzvaná Malá Saintgermainská zmluva. Pozor, tá nesúvisí s tou veľkou. Riešila dve veci.

Ema: Aké?

Lukáš: Po prvé, oficiálne pripojila Podkarpatskú Rus k Československu s prísľubom autonómie. A po druhé, stanovila práva pre všetky menšiny v štáte. A táto zmluva sa stala súčasťou našej ústavy.

Ema: Super, to je dôležitý detail. Takže Československo bolo vlastne nástupníckym štátom po Rakúsko-Uhorsku, rovnako ako Maďarsko a Rakúsko.

Lukáš: Presne tak. A to formovalo jeho pozíciu v medzivojnovej Európe, o čom si povieme nabudúce.

Ema: Takže vojna sa skončila, ale všetkým bolo jasné, že sa to nesmie opakovať. To bol obrovský šok pre celý svet.

Lukáš: Presne tak. A práve preto vznikla myšlienka Spoločnosti národov. Organizácie, ktorá mala riešiť budúce spory mierovou cestou.

Ema: Znie to ako skvelý plán. Taký medzinárodný strážca mieru. Ale fungovalo to v praxi?

Lukáš: Bohužiaľ, teória bola oveľa lepšia ako realita. Nádeje sa nenaplnili a Spoločnosť národov bola v podstate bezzubá.

Ema: Aha. Takže Československo sa muselo poistiť aj inak?

Lukáš: Áno, pre nás boli oveľa dôležitejšie konkrétne, bilaterálne zmluvy. Najväčšou zárukou bola spojenecká zmluva s Francúzskom z roku 1925.

Ema: A čo hrozby od susedov? Vieme, že napríklad Maďarsko nebolo spokojné s novými hranicami.

Lukáš: Na to sme mali zmluvy s Juhosláviou a Rumunskom. Spolu sme mali garantovať bezpečnosť proti maďarskej snahe o revíziu zmlúv.

Ema: A existoval ešte nejaký globálnejší pokus o večný mier?

Lukáš: Áno! A to je super zaujímavé. Briand-Kelloggov pakt z roku 1928. Podpísalo ho 15 štátov, vrátane nás.

Ema: Briand-Kelloggov... to znie dôležito. Čo bolo jeho cieľom?

Lukáš: V podstate prvýkrát v histórii formuloval zákaz agresie. Vyhlásil vojnu za nelegálny prostriedok riešenia medzinárodných sporov.

Ema: Wow. Takže vojna bola postavená mimo zákon? Škoda, že to dlho nevydržalo.

Lukáš: To áno. Ale bol to dôležitý symbolický krok. A práve o tom, ako sa táto krehká stabilita začala rúcať, si povieme hneď teraz.

Ema: Takže všetky tie medzivojnové zmluvy a snahy o mier... nakoniec to aj tak neviedlo k stabilite. Čo ma privádza k našej poslednej téme. Ako vlastne v tomto chaotickom svete vzniklo Československo z pohľadu medzinárodného práva?

Lukáš: Výborná otázka na záver! Celé to umožnila jedna kľúčová vec... priaznivá geopolitická situácia po prvej svetovej vojne. A hlavne nový inštitút v medzinárodnom práve – právo národa na sebaurčenie.

Ema: To znie dosť revolučne na tú dobu.

Lukáš: Absolútne. Podstatou bolo zosúladiť etnické hranice s hranicami štátov. Zrazu mohli národy, ktoré boli súčasťou veľkých ríš, povedať: „Hej, aj my chceme vlastný štát!“. Bol to jeden z hlavných nástrojov na prekreslenie mapy Európy.

Ema: Ale to muselo narážať na obrovský odpor existujúcich štátov, nie?

Lukáš: Presne tak. Narazilo to na princíp suverenity a územnej celistvosti. Rakúsko-Uhorsko sa určite nechcelo len tak dobrovoľne rozpadnúť. Ale vojna všetko zmenila.

Ema: Kto teda presadil túto myšlienku pre nás? Predpokladám, že to nešlo samo.

Lukáš: Vôbec nie. Bola to hlavne práca zahraničného odboja na čele s Masarykom, Benešom a Štefánikom. Ich stratégia bola jasná – musíme presvedčiť mocnosti Dohody, že samostatný československý štát je v ich záujme.

Ema: A ako ich presviedčali? Nejakou prezentáciou v PowerPointe?

Lukáš: Skoro. Masaryk v roku 1914 napísal memorandum pre britskú vládu. Navrhoval obnovenie českého štátu s pripojením severného Uhorska. A teraz pozor, ako konštitučnú monarchiu!

Ema: Čože? Takže sme mohli mať kráľa?

Lukáš: Mohli sme! Tento návrh ale nemal žiadny ohlas, tak to skúsil znova v roku 1915 s memorandom „Independent Bohemia“, kde už bola tá vízia jasnejšia.

Ema: Okej, ale stále to bola len ich vízia. Potrebovali ukázať, že to ľudia naozaj chcú.

Lukáš: A presne preto sa obrátili na krajanov v USA. Z toho vzišli dve extrémne dôležité dohody. Najprv Clevelandská dohoda z roku 1915.

Ema: Čo bolo jej podstatou?

Lukáš: Spojenie českého a slovenského národa vo federatívnom zväzku. A kľúčové slovo je tu „federácia“. Slovensko malo mať úplnú autonómiu – vlastný snem, vlastnú správu, slovenčinu ako štátny jazyk.

Ema: Takže autonómia bola v pláne od začiatku. A tá druhá?

Lukáš: Tou bola slávnejšia Pittsburská dohoda z mája 1918. Tú už podpísal aj Masaryk a opäť kládla obrovský dôraz na samostatné postavenie Slovenska s vlastným snemom, súdmi a administratívou. Štát mal byť republika.

Ema: S týmito dohodami v ruke už mali asi silnejšiu pozíciu, však?

Lukáš: Jednoznačne. Bol to dôkaz jednoty. A potom prišlo to najdôležitejšie – medzinárodné uznanie. V lete 1918 uznalo Československú národnú radu ako budúcu vládu Francúzsko, Veľká Británia a nakoniec aj USA.

Ema: Takže sme mali vládu skôr, ako sme mali štát.

Lukáš: Presne tak! Táto dočasná exilová vláda – Masaryk, Beneš a Štefánik – potom 18. októbra vydala Washingtonskú deklaráciu, ktorou vyhlásila nezávislosť. Právnym titulom bolo práve to právo na sebaurčenie.

Ema: A čo ten slávny „československý národ“?

Lukáš: To bola v podstate právna fikcia. Uznávala, že sme dva blízke, ale samostatné národy. Ale pomohlo to argumentačne presadiť jeden spoločný štát. Tu je ale dôležité povedať, že samotný akt vzniku štátu sa neodohral v Paríži či vo Washingtone.

Ema: Ale 28. októbra v Prahe.

Lukáš: Presne! Zásluhu na tom mal domáci odboj a Národný výbor československý. Keď ten vyhlásil štát, exilová vláda zanikla a moc prebrali nové, domáce orgány. Bol to taký dvojitý proces – zvnútra aj zvonku.

Ema: Páni. Keď sa na to tak pozrieme, bol to vlastne zázrak diplomacie, práva a správneho načasovania. Lukáš, ďakujem ti, že si nám dnes priblížil nielen medzivojnové obdobie, ale aj samotný právny zrod Československa.

Lukáš: Ja ďakujem za pozvanie, Ema. Bolo mi potešením.

Ema: Takže, čo je kľúčový odkaz pre našich poslucháčov? Z môjho pohľadu to, že medzinárodné právo nie je len nudný text, ale živý nástroj, ktorý dokáže doslova vytvárať a meniť štáty.

Lukáš: Súhlasím. A tiež to, že veľké zmeny si vyžadujú víziu, odvahu a obrovské nasadenie, ako ukázali naši zakladatelia. Nič nevznikne samo od seba.

Ema: Perfektné zhrnutie. Tak priatelia, to bol pre dnešok posledný diel Studyfi Podcastu. Dúfame, že ste sa naučili niečo nové a že vás história a právo budú baviť aj naďalej. Majte sa krásne!

Lukáš: Dopočutia!