Podcast o Parapsoriasis en plaques: Prehľad a liečba

Kapitoly

Úvod do dermatitídy

Iritačná kontaktná dermatitída

Akútna forma

Špeciálne prípady akútnej dermatitídy

Chronická forma a jej nástrahy

Diagnostika a liečba

Súvis s inými ochoreniami

Ako to vyzerá?

Zvláštne fenomény a svrbenie

Dva typy pľuzgierov

Pemphigus - keď sa rozpadá malta

Pemfigoid - keď zlyhajú základy

Dermatitis herpetiformis - lepok na koži

Čo je žihľavka?

Prečo to vlastne vzniká?

Akútna vs. chronická

Keď si píšete po koži

Hlbší problém menom angioedém

Diagnostika a liečba

Prečo to svrbí?

S vyrážkou a bez nej

Dôkazy na koži

Neimunologické príčiny

Imunologické reakcie

Diagnostika a zhrnutie

Přepis

Jakub: Umývaš riad bez rukavíc, drhneš kúpeľňu nejakým silným čistiacim prostriedkom a zrazu... pokožka na rukách je červená, suchá a svrbí. Poznáš to?

Tereza: Jasné, to je úplne klasický príklad toho, o čom sa dnes budeme baviť. A je to niečo, čo zažil asi každý.

Jakub: Presne tak. A za týmto bežným problémom sa skrýva naša dnešná téma. Počúvate Studyfi Podcast.

Tereza: Ahojte! Začnime teda pekne od základov. Čo to vlastne tá dermatitída je?

Jakub: Dobrá otázka. Je to nejaký ekzém, alebo je v tom rozdiel?

Tereza: Je v tom rozdiel, aj keď sa to často zamieňa. Dermatitída je všeobecný termín pre neinfekčný zápal kože. Dôležité je, že pôvod nemusí byť alergický. Môže mať rôzne príčiny a priebeh.

Jakub: A ekzém?

Tereza: Ekzém je typicky chronický a má alergický podklad. Je to vlastne hypersenzitívna reakcia imunitného systému. Ale aby to nebolo také jednoduché, existujú aj ochorenia na pomedzí, ako napríklad atopická dermatitída, kde sa miešajú alergické aj nealergické mechanizmy.

Jakub: Dobre, takže dnes sa zameriame na tú nealergickú, správne? Konkrétne na iritačnú kontaktnú dermatitídu.

Tereza: Presne tak. Jej celý názov je Dermatitis contacta irritativa, niekedy nazývaná aj toxická. A názov už napovedá, o čo ide.

Jakub: Čiže koža je podráždená alebo priam toxicky poškodená niečím zvonku?

Tereza: Bingo. Vzniká v dôsledku priameho dráždivého alebo toxického pôsobenia rôznych látok, ale aj žiarenia či tepla a chladu. A čo je kľúčové — závisí to od intenzity a koncentrácie tej látky.

Jakub: Takže to nie je alergia, ale skôr priame poškodenie. Ako sa proti tomu koža bráni?

Tereza: Hlavným hrdinom našej obrany je stratum corneum, teda rohová vrstva pokožky. Tá tvorí bariéru. Samozrejme, jej hrúbka a odolnosť nie je všade rovnaká.

Jakub: Kde je najzraniteľnejšia?

Tereza: Najcitlivejšia je tenká koža na očných viečkach, v oblasti genitálií, alebo v takzvaných intertriginóznych oblastiach, kde sa koža o seba trie. A tiež u malých detí a starších ľudí je táto bariéra slabšia.

Jakub: Poďme sa pozrieť na to, ako to vyzerá v praxi. Spomínala si, že môže prebiehať akútne alebo chronicky. Čo sa deje pri akútnej forme?

Tereza: Akútna kontaktná dermatitída, teda Dermatitis contacta acuta, je rýchla a búrlivá zápalová reakcia po krátkej expozícii nejakému silnému dráždivému faktoru.

Jakub: Napríklad keď sa polejem nejakou chemikáliou?

Tereza: Presne. Kyseliny, zásady, rozpúšťadlá, silné detergenty... Tieto látky poškodia kožu takmer u každého, kto s nimi príde do kontaktu. Nie je to o precitlivenosti jednotlivca.

Jakub: A čo okrem chemikálií? Sú aj iné spúšťače?

Tereza: Určite. Patria sem aj fyzikálne vplyvy. Silné UV žiarenie, teda spálenie od slnka, je vlastne dermatitis solaris. Popálenie je dermatitis combustio a omrzliny zase dermatitis congelatio.

Jakub: Takže aj moje spálenie od slnka po prvom jarnom dni je v podstate forma akútnej dermatitídy?

Tereza: Presne tak! Vitaj v klube. Klinický obraz je potom celkom jasný. Zápal je lokalizovaný presne tam, kde škodlivina pôsobila — typicky na nekrytých miestach ako tvár a ruky.

Jakub: A ako to vyzerá? Je to len červené?

Tereza: Začína to začervenaním, teda erytémom, a opuchom, edémom. Potom sa môžu tvoriť pľuzgieriky, vezikuly, ktoré praskajú a vznikajú erózie. To je to nepríjemné mokvanie.

Jakub: A potom sa to hojí?

Tereza: Áno, tvoria sa chrasty a koža sa postupne ošupuje. Ak bola látka extrémne toxická, môže dôjsť až k nekróze a hojeniu jazvou. Subjektívne to, samozrejme, páli, svrbí a bolí. Pri ťažšom poškodení môže byť aj horúčka.

Jakub: Spomínali sme oblasti, kde sa koža trie. To má aj nejaký špeciálny názov?

Tereza: Áno, to je intertrigo, alebo dermatitis intertriginosa. Vzniká na mechanickom podklade, typicky u obéznych ľudí alebo pri športovej aktivite, kde sa dve plochy kože o seba neustále trú. Vzniká tam začervenaná, macerovaná koža s mokvajúcimi eróziami.

Jakub: Znie to ako ideálne miesto pre baktérie.

Tereza: A presne to sa aj stáva. Veľmi ľahko tam nasadne sekundárna bakteriálna infekcia. Je to začarovaný kruh.

Jakub: A čo jeden veľmi známy prípad... plienková dermatitída u bábätiek? Patrí to sem tiež?

Tereza: Absolútne. To je dokonalý príklad kombinácie viacerých faktorov. Máš tam mechanické dráždenie plienkou, chemické dráždenie močom a stolicou, a to všetko v teplom a vlhkom prostredí, kde sa darí baktériám a kvasinkám.

Jakub: Takže je tam vysoké riziko superinfekcie?

Tereza: Extrémne. Prejavuje sa to ako akútny zápal so začervenaním, pľuzgierikmi a eróziami. Ak sa pridá infekcia, vidíme hnisavé pľuzgieriky, teda pustuly, alebo také golierovité ošupovanie na okrajoch, čo je typické pre kvasinky.

Jakub: Dobre, toľko k akútnym stavom. Čo ale tá chronická forma, Dermatitis contacta chronica?

Tereza: Tá je zákernejšia. Vzniká postupne, po opakovanej a dlhodobej expozícii dráždivému faktoru. Ale v takej nízkej koncentrácii, ktorá sama o sebe akútnu reakciu nevyvolá.

Jakub: Takže niečo, s čím sme v kontakte každý deň?

Tereza: Presne. Vieš si tipnúť, čo to môže byť?

Jakub: Voda, mydlo, čistiace prostriedky... prach?

Tereza: Všetko správne. Hovorí sa jej aj "dermatitída z opotrebovania" alebo "dermatitída gazdiniek". Tieto látky postupne, deň za dňom, narúšajú a poškodzujú ochrannú bariéru kože.

Jakub: Takže koža je potom náchylnejšia na všetko ostatné.

Tereza: Presne tak. Táto chronicky poškodená koža je ako otvorené dvere. Ľahko do nej preniknú mikroorganizmy a vznikne sekundárna infekcia, alebo aj alergény, a zrazu z iritačnej dermatitídy máme aj alergický ekzém.

Jakub: A ako to vyzerá? Tiež mokvanie a pľuzgiere?

Tereza: Práveže nie. Typicky vzniká na chrbtoch rúk a predlaktiach. Sú to skôr nepresne ohraničené červené ložiská so suchou kožou, ktorá sa ošupuje. Tvoria sa bolestivé praskliny, takzvané ragády. Koža je na pocit drsná, zhrubnutá, čomu hovoríme lichenifikácia.

Jakub: A subjektívne pocity?

Tereza: Hlavne svrbenie. Našťastie, celkové prejavy ako horúčka tu nebývajú. A príznaky sa pekne zmiernia, keď sa človek vyhne iritantu. Napríklad na dovolenke.

Jakub: Dovolenka ako liek, to beriem!

Jakub: Dobre, poďme to uzavrieť. Ako lekár zistí, či ide o iritačnú dermatitídu, a nie napríklad alergiu? A hlavne, čo s tým?

Tereza: Vo väčšine prípadov naozaj stačí anamnéza a klinický obraz. Pacient ti povie, s čím pracuje, a ty vidíš typické zmeny na koži. Ak je podozrenie aj na alergiu, robia sa epikutánne testy, ale s tou konkrétnou dráždivou látkou.

Jakub: A liečba? Predpokladám, že krok číslo jedna je...?

Tereza: ...prerušiť kontakt s dráždivou látkou! To je absolútny základ. Bez toho sa nepohneme.

Jakub: Logické. A čo na zmiernenie príznakov?

Tereza: Lokálne sa používajú kortikosteroidné krémy a masti na potlačenie zápalu. V akútnej fáze pomáhajú chladivé púdre a krémy. Ak je prítomná superinfekcia, samozrejme, nasadzujeme lokálne antibiotiká alebo antimykotiká.

Jakub: A pri tej chronickej, zhrubnutej koži?

Tereza: Tam okrem kortikosteroidov pomáhajú aj masti s obsahom kyseliny salicylovej, ktorá pomáha odlúčiť tú zhrubnutú hyperkeratózu a zjemniť kožu.

Jakub: Super, myslím, že v tom máme oveľa jasnejšie. Základom je teda chrániť si kožnú bariéru a dávať pozor na to, s čím prichádzame do kontaktu.

Tereza: Presne tak. Prevencia a používanie ochranných pomôcok, ako sú rukavice, je často tá najlepšia liečba.

Jakub: Takže poďme ďalej. Spomínala si lichenoidné poruchy. Čo presne je ten najznámejší z nich, lichen planus?

Tereza: Presne tak. Lichen planus je celkom bežné zápalové ochorenie. Dôležité je, že nie je infekčné, takže sa ho nemusíte báť chytiť. Postihuje kožu, sliznice, niekedy aj vlasy a nechty.

Jakub: A je to len tak... samo od seba, alebo to súvisí s niečím iným?

Tereza: To je skvelá otázka. Často je to idiopatické, čo znamená, že nevieme presnú príčinu. Ale vieme, že je to autoimunitné ochorenie. A čo je zaujímavé, často sa spája s inými chorobami.

Jakub: Naozaj? S akými napríklad?

Tereza: Hlavne s hepatitídou typu C. Pacienti s lichen planus majú až päťkrát vyššiu pravdepodobnosť, že budú pozitívne testovaní na HCV. A naopak, ak má niekto HCV, má vyššie riziko vzniku lichenu.

Jakub: Páni, to je dosť výrazná súvislosť. Ešte niečo?

Tereza: Áno, spája sa aj s vitiligom alebo ulceróznou kolitídou. V podstate imunitný systém je v pohotovosti a niekedy útočí na viacerých frontoch naraz.

Jakub: Dobre, poďme ku klinickému obrazu. Ako spoznám, že to, čo vidím na koži, je práve lichen planus?

Tereza: Máme na to super mnemotechnickú pomôcku. Hovorí sa jej 6 P! Ide o ploché, polygonálne, papulárne, purpurové, pruritus... teda svrbiace vyrážky.

Jakub: Šesť P... To znie ako z nejakej marketingovej kampane.

Tereza: Presne! Sú to malé, pár milimetrové fialovohnedé vyrážky, ktoré sa na svetle lesknú. Typicky ich nájdeme na zápästiach, predlaktiach, členkoch, ale môžu byť kdekoľvek.

Jakub: Spomínala si nejaký špeciálny znak, však?

Tereza: Áno, takzvané Wickhamove strie. Je to taká biela sieťovitá kresba na povrchu vyrážok. A tiež sa môže objaviť na sliznici v ústach. Vyzerá to ako jemná biela čipka.

Jakub: A čo sa stane, ak si to človek poškriabe? Bude to horšie?

Tereza: Určite. Tomu sa hovorí Koebnerov fenomén. Tam, kde kožu podráždiš alebo poškriabeš, môžu sa vysiať nové vyrážky. Telo si v podstate povie:

Jakub: Takže imunitný systém vie byť naozaj prehnane aktívny. Ale čo sa stane, keď sa namiesto vonkajších hrozieb zameria priamo na štruktúru našej vlastnej kože?

Tereza: Presne tak, Jakub. A vtedy sa dostávame k veľmi nepríjemnej skupine ochorení, ktoré voláme bulózne dermatózy. Sú to v podstate chronické autoimunitné choroby, kde si telo vytvára protilátky proti vlastným kožným bunkám.

Jakub: Bulózne... to znie ako... bubliny? Alebo teda pľuzgiere?

Tereza: Presne tak, ide o pľuzgiere, odborne buly. A kľúčové je, že môžu vznikať dvoma základnými spôsobmi. Predstav si vrstvy kože ako tehlovú stenu. Pri prvom spôsobe, akantolýze, sa rozpadá malta medzi jednotlivými tehlami. Pľuzgier vzniká priamo vnútri epidermy.

Jakub: Chápem. A ten druhý spôsob?

Tereza: Ten druhý, epidermolýza, je ako keby sa celá tehlová stena odlepila od svojich základov. Pľuzgier vzniká pod celou vrchnou vrstvou kože, teda subepidermálne. A to určuje, ako ochorenie vyzerá a ako sa lieči.

Jakub: Dobre, poďme na ten prvý typ. Keď sa rozpadá tá „malta“ medzi bunkami.

Tereza: To je skupina ochorení zvaná Pemphigus. Imunitný systém tu útočí na proteíny zvané dezmogleíny, ktoré sú súčasťou dezmozómov – to sú tie naše medzibunkové spoje, tá naša malta.

Jakub: A najčastejší je Pemphigus vulgaris, však?

Tereza: Áno. Typicky postihuje ľudí okolo päťdesiatky. Často to začína v ústach, kde sa tvoria bolestivé erózie, ktoré sa zle hoja. Až neskôr sa na koži objavia mäkké, tenkostenné pľuzgiere, ktoré ľahko praskajú a zanechávajú veľké, mokvajúce plochy.

Jakub: To znie... bolestivo. Ako sa to diagnostikuje?

Tereza: Okrem klinického obrazu je kľúčový takzvaný Nikolského fenomén. Keď zatlačíš na kožu vedľa pľuzgiera, vrchná vrstva sa dá ľahko zošuchnúť. Potvrdí sa to biopsiou a imunofluorescenciou, ktorá nám ukáže tie protilátky priamo v koži.

Jakub: A liečba? Predpokladám, že musíme tlmiť ten imunitný systém.

Tereza: Presne. Základom sú vysoké dávky kortikosteroidov na potlačenie zápalu, často v kombinácii s imunosupresívami ako azatioprim. V ťažkých prípadoch sa používa aj biologická liečba.

Jakub: Dobre, to bol teda Pemphigus. A čo tá druhá skupina, keď sa oddeľuje celá epiderma od základov?

Tereza: To sú pemfigoidné dermatózy. Najznámejší je bulózny pemfigoid, ktorý, naopak, postihuje skôr starších ľudí, typicky po sedemdesiatke. Tu protilátky útočia na štruktúry bazálnej membrány, teda na tie „základy“.

Jakub: Takže pľuzgiere budú asi iné, však?

Tereza: Presne! Sú to veľké, napäté, pevné buly, často na začervenanej koži. Neprasknú tak ľahko ako pri pemphigu. A Nikolského fenomén je tu negatívny. Koža sa nezošuchne.

Jakub: To je celkom logické. A spúšťačom môžu byť aj lieky?

Tereza: Áno, niekedy to môžu vyvolať lieky ako niektoré antibiotiká či diuretiká, ale väčšinou je príčina neznáma. Liečba je podobná – kortikosteroidy a imunosupresíva, ale často stačia nižšie dávky.

Jakub: Existuje ešte nejaké ochorenie, ktoré by sme mali spomenúť?

Tereza: Určite áno. Dermatitis herpetiformis, alebo Duhringova choroba. Je to fascinujúce, pretože je priamo spojená s citlivosťou na lepok, podobne ako celiakia.

Jakub: Počkaj, takže to, čo zjem, mi môže spôsobiť pľuzgiere na koži?

Tereza: V tomto prípade áno. U geneticky predisponovaných jedincov lepok vyvolá tvorbu protilátok triedy IgA. Tieto protilátky sa potom ukladajú v koži a po kontakte s lepkom aktivujú zápalovú reakciu, ktorá vedie k tvorbe drobných, herpetiformných, teda zoskupených pľuzgierikov.

Jakub: A tie asi poriadne svrbia, však?

Tereza: Extrémne. Pruritus, čiže svrbenie, je dominantný príznak. Pacienti si tie pľuzgieriky často rozškriabu skôr, než si ich lekár stihne všimnúť. Typicky sa vyskytujú na lakťoch, kolenách a vo vlasovej časti hlavy.

Jakub: Takže liečba je... bezlepková diéta?

Tereza: To je absolútny základ a je doživotná. Na rýchle potlačenie príznakov sa používa liek zvaný dapson. Ale bez diéty sa ochorenie vždy vráti. Je to dokonalý príklad prepojenia čreva a kože.

Jakub: Wow, takže pľuzgiere na koži môžu mať naozaj rôznorodé príčiny, od útoku na bunkové spoje až po reakciu na lepok. Je to naozaj zložité. Ale čo sa stane, keď sa zapáli nie len kúsok, ale rovno celý povrch kože naraz?

Jakub: Takže to sme prebrali. Ale čo keď sa na koži objaví niečo, čo príde a zase zmizne? Mám na mysli žihľavku.

Tereza: Presne tak. Urtikária, alebo po našom žihľavka, je presne o tom. Jej kľúčové vlastnosti sú dve: extrémne svrbí a je prchavá. To znamená, že jeden pupenec, odborne nazývaný pomfus, by mal zmiznúť do 24 hodín bez stopy.

Jakub: Takže ak to tam mám dlhšie, nie je to klasická žihľavka?

Tereza: Presne. Môže sa objaviť nový výsev hneď vedľa, takže sa zdá, že to pretrváva, ale ten pôvodný pupenec by mal byť preč. Je to ako taký kožný duch... zjaví sa a zmizne.

Jakub: Dobré prirovnanie. A čo ho vyvoláva? Je to vždy alergia?

Tereza: To je častý omyl. Alergia je len jedna z možností. V skutočnosti je spúšťačov obrovské množstvo. Od potravín, liekov, jedu hmyzu, až po fyzikálne vplyvy ako chlad, teplo alebo dokonca tlak.

Jakub: Tlak? Akože keď sa opriem o stenu?

Tereza: V podstate áno. Ale základný mechanizmus je rovnaký. Žírne bunky v koži, mastocyty, sa aktivujú a uvoľnia histamín. Ten rozšíri cievy, čo spôsobí začervenanie, a zvýši ich priepustnosť, čo vedie k opuchu – tomu pupencu. A histamín tiež dráždi nervové zakončenia, čo spôsobuje to šialené svrbenie.

Jakub: Takže to môže byť jednorazová záležitosť, alebo sa to môže vracať?

Tereza: Áno, a podľa toho to aj delíme. Ak výsevy trvajú menej ako šesť týždňov, hovoríme o akútnej urtikárii. Tá je často spontánna, napríklad po nejakom jedle alebo lieku.

Jakub: A keď je to dlhšie?

Tereza: Ak to trvá viac ako šesť týždňov, ide o chronickú urtikáriu. A tá už môže byť spontánna alebo indukovateľná, teda vyvolaná konkrétnym podnetom. Hľadanie príčiny je tam často poriadna detektívka.

Jakub: Počkaj, spomínala si tie fyzikálne vplyvy. To znie zaujímavo. Ako to funguje?

Tereza: Existuje viacero foriem. Napríklad dermografická urtikária – keď sa poškrabeš alebo si prejdeš po koži nechtom, do pár minút sa ti tam objaví červený, opuchnutý pás. Doslova si môžeš písať po koži.

Jakub: To chcem skúsiť! Alebo radšej nie. Čo ešte existuje?

Tereza: Máme chladovú, tepelnú, solárnu po slnku, a dokonca aj akvagénnu, ktorá vzniká po kontakte s vodou bez ohľadu na jej teplotu.

Jakub: Dobre, a čo je potom angioedém? Znie to ako väčší a horší brat žihľavky.

Tereza: Je to v podstate to isté, len sa to odohráva hlbšie v koži a v podkoží. Preto je to skôr bolestivý opuch než svrbivý pupenec. Často sprevádza žihľavku, ale môže sa objaviť aj samostatne.

Jakub: Kde sa typicky objavuje?

Tereza: Najmä tam, kde je redšie podkožné tkanivo – na očných viečkach, perách, alebo genitáliách. A tu je to nebezpečné – ak opuchne jazyk alebo hrtan, môže to ohroziť dýchanie a je to akútny stav.

Jakub: Ako sa teda zistí, čo to spôsobuje?

Tereza: Základ je anamnéza. Potom robíme rôzne testy. Pri podozrení na alergiu kožné testy, pri fyzikálnych urtikáriách provokačné testy – napríklad test s kockou ľadu na predlaktí pri podozrení na chladovú urtikáriu.

Jakub: A liečba? Predpokladám, že lieky na alergiu?

Tereza: Presne, základom sú antihistaminiká. Cieľom je ale nájsť a odstrániť vyvolávajúci faktor. Pri ťažkých chronických formách sa používajú aj kortikosteroidy alebo moderná biologická liečba. Kľúčové je ale naozaj pátrať po príčine.

Jakub: Rozumiem. Je to teda oveľa komplexnejší problém, ako sa na prvý pohľad zdá. Od týchto kožných prejavov sa teraz poďme pozrieť na niečo, čo postihuje vlasy a nechty.

Jakub: Dobre, takže poďme od bolesti k niečomu, čo je možno menej dramatické, ale o to otravnejšie... svrbenie. Čo to vlastne je?

Tereza: Dobrá otázka. Svrbenie, alebo odborne pruritus, je vlastne pocit, ktorý nás núti sa poškriabať. Je to, podobne ako bolesť, varovný signál tela. Hovorí nám: "Hej, niečo dráždivé je na koži, zbav sa toho!"

Jakub: Takže to je ten dôvod, prečo nás štípanec od komára tak svrbí? Telo chce, aby sme ho odstránili?

Tereza: Presne tak. Vzniká to podráždením voľných nervových zakončení v pokožke. Spúšťačom je celá zmes chemikálií, takzvaných mediátorov. Najznámejší je asi histamín, ale sú tam aj rôzne proteázy, prostaglandíny či substancia P.

Jakub: Znie to ako nejaký koktail na zbláznenie.

Tereza: Presne taký to je. Dôležité je rozdeliť svrbenie na dva základné typy. Prvý je „pruritus cum materia“, teda svrbenie, ktoré sprevádza nejakú kožnú chorobu.

Jakub: To sú asi tie bežné veci, však? Ekzémy, žihľavka, svrab alebo aj uštipnutie hmyzom.

Tereza: Áno, a patrí sem aj suchá koža u starších ľudí. Ale potom je tu ten druhý, zákernejší typ: „pruritus sine materia“. To je svrbenie bez viditeľnej príčiny na koži.

Jakub: Počkať, takže ma svrbí celé telo, ale kožu mám úplne čistú?

Tereza: Presne. A to môže byť signálom nejakého vnútorného ochorenia. Napríklad problémov s obličkami, pečeňou, štítnou žľazou alebo dokonca... a to je dôležité... aj zhubných nádorov, ako je Hodgkinov lymfóm.

Jakub: Fíha. A ako lekár zistí, že sa niekto chronicky škriabe, ak to sám neprizná?

Tereza: No, telo zanecháva stopy. Hľadáme exkoriácie, čo sú vlastne škrabance. Sú to také lineárne, rovnobežné ryhy od nechtov, často s chrastičkami.

Jakub: A je ešte niečo špecifické?

Tereza: Áno, taká zaujímavosť. U ľudí s atopickou dermatitídou, ktorí sa neustále škriabu, môžeme vidieť až vyleštené nechty. Majú taký vysoký lesk.

Jakub: Takže manikúra zadarmo. Aj keď asi dosť bolestivá.

Tereza: Dá sa to tak povedať. Takže vidíme, že obyčajné svrbenie môže mať naozaj rôzne príčiny. Poďme sa teraz pozrieť na ďalší prejav...

Jakub: A ako poslednú tému tu dnes máme niečo, s čím sa stretol asi každý – kožné reakcie na lieky. Človek si vezme tabletku a zrazu je celý červený.

Tereza: Presne tak, Jakub. A čo je dôležité, nemusí ísť len o lieky. Problém môžu spôsobiť aj výživové doplnky alebo dokonca UV žiarenie v kombinácii s liekom.

Jakub: Takže, aké sú hlavné príčiny? Je to vždy alergia?

Tereza: Vôbec nie. Delíme ich na dve veľké skupiny. Prvá sú neimunologické príčiny. Sem patrí napríklad predávkovanie, keď telo nestíha liek odbúravať.

Jakub: Rozumiem. A čo ešte?

Tereza: Alebo fototoxická reakcia. To je, keď si natrieš nejakú masť a na slnku ti koža škaredo sčervená. Telo nereaguje na liek, ale na produkt, ktorý vznikol pôsobením UV žiarenia.

Jakub: Aha, takže to nie je chyba lieku, ale kombinácie.

Tereza: V podstate áno. A potom je tu napríklad Jarisch-Herxheimerova reakcia, kedy po nasadení antibiotík masívne hynú baktérie, uvoľnia toxíny a telo zareaguje horúčkou a vyrážkou.

Jakub: Dobre, a tá druhá skupina sú teda tie pravé alergie?

Tereza: Presne. To sú imunologické reakcie, kde už zasahuje náš imunitný systém. Máme štyri typy. Najznámejší je asi prvý typ – anafylaktická reakcia. To je tá akútna, rýchla reakcia, ako je urtikária alebo až anafylaktický šok.

Jakub: To znie nebezpečne.

Tereza: To aj je. Ale zaujímavý je aj štvrtý, oneskorený typ. Reakcia, napríklad ekzém, sa objaví až po 24 či 48 hodinách. Takže potom pátraš, čo si robil dva dni dozadu.

Jakub: A ako lekár zistí, ktorý liek to spôsobil?

Tereza: Základom je anamnéza. Potom nasleduje eliminačný test – jednoducho vysadíme podozrivý liek. Ak príznaky zmiznú, máme vinníka. Liečba je potom jednoduchá – nahradiť liek iným a podať antihistaminiká či kortikoidy.

Jakub: Výborne. Takže, aby sme to zhrnuli, dnes sme prebrali naozaj širokú škálu tém. Od základov dermatológie, cez kožné infekcie až po tieto liekové reakcie.

Tereza: Dúfam, že to bolo pre našich poslucháčov užitočné a že si z toho odniesli to najdôležitejšie. A hlavne, aby sa nebáli navštíviť lekára, keď si nebudú istí.

Jakub: Presne tak. Tereza, veľmi pekne ti ďakujem, že si si našla čas. A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť a tešíme sa na vás pri ďalšom dieli Studyfi Podcastu. Dopočutia!

Tereza: Dopočutia.