Podcast o Oceňovanie majetku v slovenskom účtovníctve

Kapitoly

Kedy a prečo oceňujeme

Obstarávacia cena a vlastné náklady

Menovitá a reálna hodnota

Na čo si dať pozor

Štyri druhy cien

Kedy ktorú použiť?

Peniaze a dary

Čo nepatrí do ceny finančného majetku

Zhrnutie a rozlúčka

Přepis

Lucia: Predstavte si študenta Jakuba. Práve si založil malý e-shop s vlastnými potlačami na tričká. Kúpi si nový tlačiarenský lis za 500 eur a k tomu aj dopravu za 50. Potom si vytvorí prvé tričko. Akú hodnotu má ten lis v jeho účtovníctve? A akú hodnotu má to prvé tričko, ktoré si sám vyrobil? Sú to rovnaké sumy?

Šimon: A presne tu sa začína kúzlo účtovníctva. Odpoveď je, že nie, nie sú. A práve o týchto rozdieloch sa dnes budeme baviť. Toto je Studyfi Podcast.

Lucia: Dobre, Šimon, poďme na to. Takže nestačí len vedieť, čo mám vo firme, ale musím tomu dať aj presnú cenovku. Kedy vlastne musím ten majetok takto oceňovať?

Šimon: Presne tak. Zákon o účtovníctve hovorí jasne. Majetok a záväzky sa oceňujú vždy ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu, teda keď niečo kúpiš alebo predáš. Potom ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a v niektorých ďalších špecifických prípadoch.

Lucia: Fajn. Takže vráťme sa k Jakubovi a jeho lisu. Ako ocení ten?

Šimon: To je ukážkový príklad na prvý druh ceny – obstarávaciu cenu. To je cena, za ktorú majetok obstaral, plus všetky vedľajšie náklady. Takže lis nebude mať hodnotu 500 eur, ale 550 eur, lebo k tomu pripočítame aj tú dopravu.

Lucia: Rozumiem. A čo to jeho prvé tričko, ktoré si sám vyrobil? Tam nemal žiadneho dodávateľa.

Šimon: A to je druhý typ: vlastné náklady. Tu sa sčítajú všetky náklady, ktoré vynaložil na výrobu. Teda cena prázdneho trička, cena farby, možno pomerná časť elektriny... Všetko, čo ho tá výroba priamo stála.

Lucia: Takže obstarávacia cena je pre kúpené veci a vlastné náklady pre vyrobené. Jednoduché.

Šimon: V podstate áno. Obstarávacou cenou oceňujeme napríklad kúpený dlhodobý majetok, zásoby či cenné papiere. Vlastnými nákladmi zasa majetok a zásoby vytvorené vlastnou činnosťou, ale napríklad aj prírastky zvierat.

Lucia: Dobre, máme dva druhy. Ale v zozname sú štyri. Aké sú tie ďalšie?

Šimon: Tretím je menovitá hodnota. Tá je úplne najjednoduchšia. Je to suma, ktorá je napísaná priamo na peniazoch, ceninách alebo na faktúre pri pohľadávke či záväzku. Tam nie je čo riešiť.

Lucia: To dáva zmysel. A tá posledná, reálna hodnota? To znie trochu... subjektívne.

Šimon: Trochu. Reálna hodnota je v prvom rade trhová cena. Ale používa sa hlavne pre majetok, ktorý si získal bezodplatne, napríklad darom. Alebo keď vložíš do podnikania niečo zo svojho osobného majetku. Ak sa nedá zistiť trhová cena, použije sa oceňovací model alebo posudok znalca.

Lucia: Super, máme v tom jasno. Je ešte niečo, na čo by si študenti mali dať pozor? Nejaká častá chyba?

Šimon: Určite áno, a to pri obstarávacej cene finančného majetku. Ľudia sa tam snažia zahrnúť všeličo. Ale pozor, do obstarávacej ceny nemôžete zahrnúť napríklad úroky z úveru, ktorý ste si na nákup vzali, ak už majetok používate. Taktiež tam nepatria žiadne pokuty, penále alebo kurzové rozdiely.

Lucia: Takže náklady na oslavnú pizzu po úspešnom nákupe akcií si tam tiež nezapočítam?

Šimon: To by bolo pekné, ale nie. Započítať možno len náklady, ktoré bezprostredne súvisia s obstaraním. Nič viac.

Lucia: Dobre, takže žiadna pizza. Ale keď už sme pri tej obstarávacej cene, spomínal si, že je to len jeden zo spôsobov, ako majetok oceniť. Aké sú tie ďalšie?

Šimon: Presne tak. Zákon o účtovníctve nám dáva v podstate štyri hlavné nástroje. Štyri druhy cien. Je to obstarávacia cena, vlastné náklady, menovitá hodnota a reálna hodnota.

Lucia: Štyria jazdci apokalypsy pre každého študenta účtovníctva.

Šimon: Niečo v tom zmysle. Ale každý z nich má svoje presné miesto a použitie. Nie je to až také zložité.

Lucia: Dobre, tak poďme na to. Obstarávaciu cenu sme už načali. Tú použijeme na všetko, čo kúpime, však?

Šimon: Áno, presne. Kúpený dlhodobý majetok, zásoby, cenné papiere... všetko, za čo zaplatíme externému dodávateľovi. K cene pripočítaš dopravu, clo, montáž a podobne.

Lucia: Super, to je jasné. A čo tie "vlastné náklady"? To znie ako niečo, čo si vyrobím sám.

Šimon: A presne to aj je! Ak si firma napríklad sama postaví halu alebo vyrobí výrobky na sklad, ocení ich vlastnými nákladmi. To sú všetky priame a časť nepriamych nákladov na ich vytvorenie.

Lucia: Aha! Takže ak mám pekáreň, tak cena rožkov na sklade bude ocenená vlastnými nákladmi?

Šimon: Presne tak. Alebo zaujímavý príklad sú príchovky a prírastky zvierat v poľnohospodárstve. Tie sa tiež oceňujú vlastnými nákladmi.

Lucia: Dobre, to dáva zmysel. A čo tá menovitá hodnota? To znie najjednoduchšie.

Šimon: To aj je. Je to hodnota, ktorá je napísaná priamo na peniazoch, ceninách alebo v zmluvách. Takže hotovosť, pohľadávky, záväzky... tam nie je o čom špekulovať.

Lucia: Fajn, to je úľava. Ostala nám posledná – reálna hodnota. Kedy prichádza na scénu ona?

Šimon: Reálna hodnota, alebo teda trhová cena, sa používa v špecifických prípadoch. Napríklad, ak dostaneš majetok darom. Alebo ak majetok preradíš z osobného vlastníctva do podnikania.

Lucia: Takže ak sa rozhodnem používať v podnikaní svoje auto, jeho hodnota bude tá reálna, trhová?

Šimon: Presne tak. Tiež sa takto oceňuje majetok, ktorý nájdeš pri inventarizácii a doteraz nebol v účtovníctve. Alebo napríklad virtuálne meny.

Lucia: Rozumiem. Takže na zhrnutie: kúpim – obstarávacia cena, vyrobím – vlastné náklady, mám peniaze alebo dlhy – menovitá hodnota, a pre dary a iné špeciality – reálna hodnota.

Šimon: Perfektne zhrnuté. Každý typ majetku má svoju "cenovku".

Lucia: Super. Ale čo sa stane, ak sa hodnota toho majetku časom mení? Napríklad to moje auto stráca na hodnote. Ako sa toto rieši v účtovníctve?

Šimon: To je skvelá otázka, Lucia. Tým sa dostávame k odpisom a preceneniu, ale to je téma sama o sebe. Ešte predtým, ako uzavrieme ceny, musíme sa pozrieť na jednu špecialitu. Finančný majetok.

Lucia: Ako akcie alebo podiely vo firmách?

Šimon: Presne tak. Pri nich je obzvlášť dôležité vedieť, čo do obstarávacej ceny patrí a čo už, naopak, vôbec nie.

Lucia: Dobre, som zvedavá. Čo tam teda nepatrí?

Šimon: Predstav si, že si kúpiš akcie a vezmeš si na to úver. Úroky z toho úveru, ktoré platíš potom, ako si tie akcie už kúpila a máš ich zaradené v majetku, do obstarávacej ceny nejdú.

Lucia: Aha, takže len náklady priamo spojené s nákupom. Poplatok burze áno, ale úroky z úveru neskôr už nie.

Šimon: Presne. To isté platí pre kurzové rozdiely. Ak nakúpiš akcie v dolároch a kurz sa zmení, ten rozdiel do ceny nevstupuje. Rieši sa to inak.

Lucia: Rozumiem. A čo také pokuty alebo penále? Ak by som napríklad niečo zaplatila neskoro...

Šimon: To už vôbec nie. Pokuty a penále sú v podstate trest. Tie nikdy nemôžu byť súčasťou ceny majetku. To by bolo ako pripočítať si k cene auta pokutu za zlé parkovanie.

Lucia: To dáva zmysel. Takže žiadne sankcie. Čo ešte?

Šimon: Ďalej sú to náklady na držbu majetku. Povedzme nejaké poplatky za správu portfólia. To sú prevádzkové náklady, nie obstarávacie.

Lucia: Takže, aby som to zhrnula: do obstarávacej ceny finančného majetku nepatria úroky z úverov po jeho zaradení, kurzové rozdiely, žiadne pokuty, a ani náklady na jeho správu alebo držbu.

Šimon: Perfektné. Kľúčové je zapamätať si, že tam idú len náklady, ktoré sú nevyhnutné a priamo spojené s tým, aby si ten majetok vôbec získala. Všetko ostatné, čo sa deje potom, je už iný príbeh.

Lucia: Skvelé. Myslím, že tému oceňovania majetku máme celkom dobre pokrytú. Od obstarávacej ceny až po tieto výnimky. Šimon, veľmi pekne ti ďakujem za všetky cenné rady.

Šimon: Rado sa stalo, Lucia. Teším sa nabudúce.

Lucia: Aj ja. A ďakujeme aj vám, naši poslucháči, že ste boli s nami pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu. Počujeme sa opäť nabudúce!