Podcast o Obohacovanie slovnej zásoby a medzivojnová slovenská próza

Kapitoly

Odkiaľ sa berú nové slová?

Tri cesty k novým slovám

Vzbura dediny: Milo Urban

Tiché utrpenie: J.C. Hronský

Zhrnutie a záver

Přepis

Šimon: Keď si dnes ráno scrolloval Instagram, určite si narazil na slová ako „cringe“ alebo „flexiť“. Zamyslel si sa niekedy, odkiaľ sa vlastne berú a prečo ich zrazu všetci používame?

Tereza: Presne o tom to je! Slovná zásoba nie je žiadna zaprášená kniha. Je to živý organizmus, ktorý sa neustále mení, aby pomenoval nové veci, ako napríklad technológie alebo pocity.

Šimon: Počúvate Studyfi Podcast. S expertkou Terezou sa dnes pozrieme na to, ako presne sa naša slovná zásoba obohacuje.

Tereza: Sú na to tri hlavné cesty. Prvá je tvorenie úplne nových slov z našich vlastných, slovenských koreňov.

Šimon: To znie zložito. Ako to funguje?

Tereza: Je to jednoduchšie, než sa zdá. Buď slová odvodzujeme, ako keď zo slova „písať“ urobíme „dopísať“. Alebo ich skladáme, napríklad „veľko“ plus „mesto“ rovná sa „veľkomesto“. Patrí sem aj skracovanie, ako pri „SR“.

Šimon: Okej, to dáva zmysel. A tá druhá cesta?

Tereza: Tou je preberanie slov z cudzích jazykov. Odtiaľ máme „softvér“ alebo „víkend“.

Šimon: Takže za moje leňošenie cez víkend môže vlastne angličtina?

Tereza: V podstate áno! A tretí spôsob je, že staré slovo dostane nový význam. Klasický príklad je počítačová „myš“. To je metafora, teda prenesenie významu na základe podobnosti.

Šimon: A tým sme myslím prebrali všetko podstatné k tejto téme. Poďme na našu poslednú dnešnú úlohu. Prvá svetová vojna v slovenskej literatúre. To je dosť ťažká téma.

Tereza: To teda je. Vojna nezasiahla len front, ale úplne zdevastovala slovenský vidiek. A presne o tom písali autori v medzivojnovom období.

Šimon: Kde by sme mali začať? Možno pri Živom biči od Mila Urbana?

Tereza: Určite. To je kľúčový román. Je unanimistický, čo znamená, že hlavným hrdinom nie je jeden človek, ale celá dedina Ráztoky. Urban neopisuje boje, ale „vojnu v zázemí“.

Šimon: Ako to myslíš, „vojna v zázemí“?

Tereza: Vojna do dediny prichádza postupne. Cez hlad, branie dobytka, a hlavne cez postavy. Máme tam Ilčíčku, matku, ktorej zabijú syna. A ona sa zmení na pomstiteľku, ktorá vedie dedinu k vzbure.

Šimon: A čo ten navrátilec z frontu?

Tereza: Áno, Ondrej Koreň. Príde nemý a bez ruky. Je živým symbolom hrôzy a jeho príchod dedinu vydesí viac, než všetky noviny.

Šimon: Dobre, to je Urban. A na druhej strane stojí Jozef Mak od Hronského, však?

Tereza: Presne tak. Hronský má úplne iný prístup. Používa lyrizovanú prózu a vojna pre neho nie je politická udalosť, ale ďalšia rana osudu pre jeho „človeka milióna“.

Šimon: Čiže Jozef Mak je taký pasívny hrdina?

Tereza: Áno. Ide na vojnu, lebo musí. Keď sa vráti, jeho svet je preč. Snúbenica je vydatá, dom obsadený... On to všetko len ticho trpí. Berie vojnu ako prírodnú katastrofu, ktorú treba prežiť.

Šimon: Takže aký je hlavný rozdiel?

Tereza: Kľúčový rozdiel je v reakcii. U Urbana je vojna rozbuška, ktorá vedie ku kolektívnej vzbure plnej kriku a ohňa. U Hronského je vojna nástroj vnútornej izolácie a tichého utrpenia jednotlivca.

Šimon: Super, to je jasné. Takže, dnes sme si prešli od antiky až po slovenskú medzivojnovú prózu. Celkom skok.

Tereza: To áno, ale verím, že to našim poslucháčom pomohlo. Kľúčové je vnímať tie hlavné myšlienky a rozdiely.

Šimon: Presne tak. Ďakujeme, že ste nás počúvali. Ja som Šimon.

Tereza: A ja Tereza. Majte sa pekne a držíme palce pri štúdiu!