Podcast o Obmedzenia základných práv a slobôd v SR

Kapitoly

Môžu nám zakázať ísť von?

Generálna klauzula: Článok 13

Ktoré práva sú nedotknuteľné?

Výnimočný stav a zhrnutie

Přepis

Ema: Pamätáš si ešte na lockdowny počas pandémie? Zákazy vychádzania, zatvorené obchody, rúška... Všetci sme sa pýtali: moment, to mi naozaj môže štát len tak zakázať ísť von?

Peter: Presne tak, Ema. A odpoveď na túto otázku sa skrýva v jednom z najdôležitejších článkov našej Ústavy. A práve ten si dnes rozoberieme! Je to kľúčové pre pochopenie, kde sa končí sloboda jednotlivca a kde začína právomoc štátu.

Ema: Super! Počúvate Studyfi Podcast.

Peter: Tak poďme na to. Celý ten mechanizmus stojí a padá na článku 13 Ústavy Slovenskej republiky.

Ema: Článok 13... znie to dosť formálne. Čo to vlastne znamená pre bežného človeka?

Peter: Predstav si to ako taký hlavný vypínač pre všetky práva. Ústavný súd ho nazval „univerzálnou normou“, ktorá stanovuje všeobecné pravidlá hry pre akékoľvek obmedzenie našich práv a slobôd. Bez neho by v tom bol chaos.

Ema: Takže je to základný manuál, ako na to, aby to bolo legálne?

Peter: Presne. A tento článok robí jednu dôležitú vec – rozlišuje medzi ukladaním „povinností“ a určovaním „medzí“ našich práv. Znie to podobne, ale je v tom obrovský rozdiel.

Ema: Okej, v čom presne? Daj nám príklad.

Peter: Povinnosť je napríklad platiť dane. Tú ti môžu uložiť zákonom, ale aj podzákonným predpisom, ako je vyhláška. Ale „medze“ – teda hranice tvojich práv, napríklad slobody pohybu – môže určiť IBA a VÝLUČNE zákon. Žiadna vyhláška, žiadne nariadenie vlády nemôže len tak samo od seba obmedziť tvoje základné právo.

Ema: To je dôležité vedieť! Takže nie všetko sa dá obmedziť rovnako. Sú nejaké práva, na ktoré štát siahnuť nemôže vôbec?

Peter: Áno! A to sú tie najzákladnejšie. Hovoríme im absolútne práva. Napríklad právo na život alebo zákaz mučenia. Tam neexistuje žiadna výnimka. Žiadna „demokratická spoločnosť“ ani „verejný záujem“ to nemôže ospravedlniť.

Ema: A čo tie ostatné? Tie, ktoré obmedziť možno?

Peter: Potom sú tu práva, kde sú podmienky obmedzenia stanovené veľmi striktne a presne. Klasický príklad je osobná sloboda – teda kedy ťa môžu zadržať. To je v Ústave popísané veľmi detailne.

Ema: A nakoniec sú asi tie, kde je to trochu... voľnejšie?

Peter: Presne tak. Tam sa často používa formulka, že obmedzenie je možné, ak je to „v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“ na ochranu niečoho iného, napríklad verejného zdravia. Sem patrí napríklad sloboda prejavu alebo zhromažďovania.

Ema: A čo situácie ako vojna alebo núdzový stav, ktorý sme zažili? Tam platia rovnaké pravidlá?

Peter: Tu prichádza na rad článok 51 Ústavy. Ten hovorí, že počas vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu sa podmienky môžu sprísniť. Ale aj to musí ustanoviť špeciálny ústavný zákon – u nás je to zákon o bezpečnosti štátu.

Ema: Takže ani v kríze si štát nemôže robiť, čo chce. Vždy musí existovať zákonný podklad.

Peter: Presne tak. Kľúčový poznatok z dneška je, že základné práva nie sú neobmedzené, ale ich obmedzenie má veľmi prísne, ústavou dané pravidlá. A najdôležitejšie je, že medze práv a slobôd môže stanoviť jedine zákon schválený parlamentom.

Ema: Super zhrnutie, Peter. Ďakujeme, že si nám to takto zrozumiteľne vysvetlil. A vám, milí študenti, ďakujeme za počúvanie. Prajeme vám úspešný deň!

Peter: Dopočutia nabudúce!