Podcast o Objektívna zodpovednosť v správnom práve

Kapitoly

Čo je objektívna zodpovednosť?

Koho sa to týka?

Existuje cesta von?

Zhrnutie a príklady

Přepis

Simona: Predstavte si Michala. Je to šikovný grafik, ktorý si konečne založil vlastnú živnosť. Je nadšený, má prvých klientov, no v tom zápale úplne zabudne úradom nahlásiť zriadenie prevádzky v stanovenej lehote. O pár týždňov mu pristane v schránke pokuta. Bráni sa, že to nespravil naschvál, jednoducho o tej povinnosti ani nevedel.

Šimon: A presne tu naráža na niečo, čo mnohých prekvapí. Na jeho zavinení, teda na tom, či to spravil úmyselne alebo z nedbanlivosti, vôbec nezáleží. Toto je svet objektívnej zodpovednosti. Počúvate Studyfi Podcast.

Simona: Dobre, takže „nevedel som“ alebo „zabudol som“ v tomto prípade nie sú platné výhovorky? To znie dosť prísne.

Šimon: Presne tak. Pri objektívnych správnych deliktoch je kľúčové jediné – porušenie zákonom stanovenej povinnosti. Na rozdiel od bežných priestupkov, kde sa vždy musí preukázať aspoň nedbanlivosť, tu sa zavinenie vôbec neskúma. Porušil si? Zodpovedáš.

Simona: Takže ak zákon hovorí „urob toto“, a ty to neurobíš, automaticky prichádza postih? Bez ohľadu na dôvod?

Šimon: V zásade áno. Je to princíp, ktorý má zabezpečiť, aby si hlavne firmy a podnikatelia plnili svoje povinnosti naozaj dôsledne. Štát hovorí: „Ste profesionáli, očakávame, že poznáte pravidlá.“

Simona: Kto všetko teda spadá do tejto prísnej kategórie? Sú to len firmy?

Šimon: Primárne áno. Sú to právnické osoby – teda firmy, občianske združenia a podobne. Ale týka sa to aj fyzických osôb, najmä podnikateľov, ako bol Michal v našom úvodnom príbehu. Hovoríme o porušení povinností, ktoré súvisia napríklad s podnikaním, ochranou životného prostredia alebo ochranou spotrebiteľa.

Simona: Aha, takže bežného občana sa to pri bežných činnostiach až tak netýka. Ide hlavne o profesionálnu sféru.

Šimon: Presne. Ak ako občan prejdeš na červenú, rieši sa to ako priestupok a musí ti byť dokázané zavinenie. Ak ale ako majiteľ reštaurácie porušíš hygienické predpisy, si v režime objektívnej zodpovednosti.

Simona: Dobre, chápem. Ale existuje nejaká možnosť, ako sa zodpovednosti zbaviť? Nejaká poľahčujúca okolnosť?

Šimon: Áno, ale je to zriedkavé. Nazýva sa to liberačné dôvody. Subjekt sa môže zodpovednosti zbaviť, ak preukáže, že urobil všetko, čo sa od neho dalo rozumne požadovať, aby porušeniu zabránil. Napríklad mu v tom zabránila nejaká nepredvídateľná vonkajšia udalosť.

Simona: Znie to ako misia pre superhrdinu. „Urobil som všetko, čo bolo v mojich silách!“

Šimon: Niečo v tom zmysle. Ale pozor! Táto možnosť liberácie musí byť výslovne uvedená v konkrétnom zákone. Ak tam nie je, tak máte jednoducho smolu.

Simona: Poďme si to teda zhrnúť. Aké sú najčastejšie sankcie a kde tieto delikty vlastne nájdeme?

Šimon: Najčastejšou sankciou je, neprekvapivo, pokuta. A tieto delikty nie sú v jednom veľkom zákone. Sú roztrúsené v desiatkach osobitných predpisov – živnostenský zákon, zákon o odpadoch, stavebný zákon a tak ďalej.

Simona: Takže príkladom môže byť firma, ktorá nevedie evidenciu odpadu, lebo účtovník bol na dovolenke?

Šimon: Perfektný príklad! Úrad nezaujíma dovolenka účtovníka. Povinnosť bola porušená a firma zodpovedá. Je to jednoduché, aj keď niekedy kruté.

Simona: Takže kľúčový rozdiel na zapamätanie?

Šimon: Je to jednoduché. Priestupok rovná sa „porušil plus zavinil“. Objektívny správny delikt rovná sa „porušil, a preto zodpovedá“. Zavinenie je v tomto prípade irelevantné.