Podcast o Objektívna stránka trestného činu: Následok, konanie a kauzalita

Objektívna stránka trestného činu: Následok, konanie a kauzalita

Podcast

Trestné právo: Následok a príčinný vzťah0:00 / 7:26
0:001:00 zbývá
NatáliaVäčšina ľudí si myslí, že v trestnom práve sú „následok“ a „účinok“ to isté slovo s rovnakým významom. Ale v skutočnosti je medzi nimi obrovský rozdiel, ktorý môže rozhodnúť o celom prípade.
MichalPresne tak, Natália. Je to jeden z tých detailov, ktoré študentom často unikajú. Počúvate Studyfi Podcast a dnes si tento mýtus rozoberieme.
Kapitoly

Trestné právo: Následok a príčinný vzťah

Délka: 7 minut

Kapitoly

Mýtus o následku a účinku

Následok verzus účinok

Druhy následkov

Príčinná súvislosť

Čo je objektívna stránka?

Povinné znaky: Konanie

Konať nekonaním

Fakultatívne znaky

Záverečné zhrnutie

Přepis

Natália: Väčšina ľudí si myslí, že v trestnom práve sú „následok“ a „účinok“ to isté slovo s rovnakým významom. Ale v skutočnosti je medzi nimi obrovský rozdiel, ktorý môže rozhodnúť o celom prípade.

Michal: Presne tak, Natália. Je to jeden z tých detailov, ktoré študentom často unikajú. Počúvate Studyfi Podcast a dnes si tento mýtus rozoberieme.

Natália: Dobre, Michal, tak aký je v tom teda rozdiel? Prečo to nie je to isté?

Michal: Predstav si to takto: následok je porušenie chráneného spoločenského vzťahu. To je ten hlavný cieľ, objekt trestného činu. Účinok je len konkrétne poškodenie veci, teda predmetu útoku.

Natália: Aha, takže pri krádeži auta je účinok to, že auto zmizlo... a následok je porušenie môjho vlastníckeho práva?

Michal: Perfektný príklad! A práve podľa toho, či zákon vyžaduje konkrétny účinok, delíme trestné činy na materiálne, kde účinok musí nastať, a formálne, kde stačí samotné konanie.

Natália: Znie to logicky. A existujú aj rôzne typy následkov?

Michal: Jasné. Základné delenie je na ohrozovací a poruchový následok. Ohrozovací len vytvára nebezpečenstvo, napríklad pri trestnom čine ohrozovania pohlavnou chorobou.

Natália: A poruchový je už priama škoda, však? Ako napríklad smrť pri vražde.

Michal: Presne. Potom Trestný zákon pozná aj ďalšie kategórie, ako napríklad ťažší následok, ktorý znamená vyššiu trestnú sadzbu, alebo škodlivý následok, ktorý je dôležitý pri účinnej ľútosti.

Natália: Dobre, takže máme konanie a máme následok. Čo ich spája?

Michal: Spája ich kauzálny nexus, alebo po slovensky – príčinný vzťah. A to je kľúčové. Páchateľ je zodpovedný, len ak jeho konanie ten následok naozaj spôsobilo.

Natália: Takže ak niekomu poviem vtip, on sa začne smiať, spadne zo stoličky a zlomí si nohu... to asi nebude moja vina, však?

Michal: Presne. Tvoj vtip nebol priamou príčinou zlomeniny. Ak chýba príčinná súvislosť, nemôže existovať ani trestná zodpovednosť. A práve o tom, ako sa táto súvislosť posudzuje, si povieme nabudúce.

Natália: A tým sme, myslím, pekne uzavreli subjektívnu stránku. Ale každý trestný čin musí mať aj nejaký vonkajší prejav, však? Nemôžeme niekoho odsúdiť len za to, čo si myslí.

Michal: Presne tak! To by bolo nebezpečné. A tým sa dostávame k poslednej veľkej téme našej série o základoch trestného práva — k objektívnej stránke trestného činu.

Natália: Dobre, takže objektívna stránka. Čo to presne je? Znie to ako niečo, čo môžeme vidieť alebo chytiť.

Michal: Je to skvelý spôsob, ako sa na to pozrieť. Objektívna stránka je v podstate vonkajšia stránka trestného činu. Opisuje, ako sa ten čin prejavil vo vonkajšom svete. Charakterizuje spôsob, akým bol čin spáchaný a aké mal následky.

Natália: Aha, takže to už nie je o úmysle alebo nedbanlivosti v hlave páchateľa, ale o tom, čo sa reálne stalo.

Michal: Presne. A aby sme mohli hovoriť o trestnom čine, musia byť splnené tri povinné, alebo teda obligatórne znaky: konanie, následok a príčinný vzťah medzi nimi.

Natália: Začnime teda konaním. To znie celkom jednoducho. Niekto niečo spraví.

Michal: V podstate áno, ale právo to musí definovať presnejšie. Konaním v trestnom práve rozumieme prejav vôle v reálnom svete. A tento prejav má dve zložky: fyzickú a psychickú.

Natália: Fyzickú a psychickú? To znie... zložito.

Michal: Vôbec nie. Fyzická zložka je samotný pohyb tela. Alebo naopak, zdržanie sa pohybu. A tá psychická zložka je vôľa, ktorá ten pohyb riadi. Kľúčové je, že ten pohyb musí byť ovládaný vôľou.

Natália: Takže ak mám svalový kŕč a niekoho pri tom udriem, nie je to konanie v zmysle trestného práva?

Michal: Vynikajúci príklad! Presne tak. Chýbala by tam tá vôľová zložka. Preto platí, že ani samotná myšlienka nie je trestná. Kým ju neprejavíš navonok, nemôžeš byť za ňu zodpovedná.

Natália: Dobre, to dáva zmysel. Ale spomenul si aj "zdržanie sa pohybu". Znamená to, že môžem spáchať trestný čin aj tým, že neurobím nič?

Michal: Áno, a to je veľmi dôležitý bod. Tomu hovoríme omisívne konanie, alebo teda opomenutie. Ale pozor, trestné je to len vtedy, ak si mala povinnosť konať.

Natália: Akú povinnosť?

Michal: Tá povinnosť môže vyplývať z viacerých miest. Napríklad priamo zo zákona, ako povinnosť pomôcť osobe v núdzi. Alebo z rozhodnutia úradu, zo zmluvy, alebo dokonca z toho, že si predtým sama vytvorila nejaké nebezpečenstvo.

Natália: A čo ak sa len s kamarátkou dohodnem, že jej postrážim dieťa a... niečo sa stane?

Michal: To je perfektný príklad takzvaného dobrovoľného prevzatia povinnosti. Ak povieš kamarátke, že jej dieťa postrážiš, a potom ho svojou nepozornosťou necháš v ZOO spadnúť do výbehu medveďov... tak si spáchala trestný čin opomenutím.

Natália: Fíha. To je silné. Takže konanie môže byť buď aktívne, komisívne, alebo pasívne, omisívne.

Michal: Presne tak. Komisívne je, keď aktívne niečo urobíš, napríklad dáš úplatok. Omisívne je, keď neurobíš to, čo si bola povinná, napríklad zdravotná sestra úmyselne nepodá pacientovi liek a ten zomrie.

Natália: Super, takže máme konanie, následok a príčinnú súvislosť. To sú tie povinné. Existujú aj nejaké... nepovinné znaky?

Michal: Dobrá otázka. Hovoríme im fakultatívne. Sú to znaky, ktoré nemusia byť súčasťou každého trestného činu, ale ak ich zákonodarca v popise konkrétneho činu uvedie, stávajú sa preň povinnými.

Natália: Rozumiem. Takže sú v "základnej výbave" voliteľné, ale pri niektorých "modeloch" sú už v cene.

Michal: To je dokonalá analógia! Patrí sem napríklad hmotný predmet útoku – teda človek, zviera alebo vec, na ktorú páchateľ útočí. Potom účinok, napríklad zlomená ruka. Ale aj miesto a čas spáchania činu.

Natália: A ešte niečo?

Michal: Áno, napríklad osobitný spôsob spáchania, povedzme "závažnejším spôsobom", alebo prostriedok, ktorý bol použitý, napríklad spáchanie činu cez internet.

Natália: Michal, toto bolo neuveriteľne poučné. Prešli sme si základmi trestného práva, od toho, čo je trestný čin, cez subjekty, subjektívnu stránku až po tú dnešnú, objektívnu.

Michal: Som rád, že sme to zvládli. Keby som mal zhrnúť tú dnešnú časť... pamätajte si, že objektívna stránka je to, ako sa čin prejaví navonok. Kľúčové je konanie, následok a ich spojenie. A nezabudnite, že aj nečinnosť môže byť trestná, ak ste mali povinnosť konať.

Natália: To je skvelé zhrnutie. Verím, že našim maturantom táto séria pomohla zorientovať sa v zložitom svete trestného práva. Michal, veľmi pekne ti ďakujem, že si si našiel čas a všetko nám takto zrozumiteľne vysvetlil.

Michal: Aj ja ďakujem za pozvanie, Natália. Bolo mi potešením. Držím všetkým palce pri skúškach.

Natália: Aj ja sa pripájam. Tak, milí poslucháči, to je od nás na dnes, a aj v tejto minisérii, všetko. Dúfame, že ste sa veľa naučili a že zostanete s nami aj pri ďalších dieloch Studyfi Podcastu. Majte sa krásne a učeniu zdar!

Michal: Učeniu zdar!