Podcast o Neziskový Sektor a Sociálna Práca na Slovensku

Kapitoly

Úvod do tretieho sektora

História MVO do roku 1989

MVO po Nežnej revolúcii

Štyri základné právne formy

Neziskovky, nadácie a fondy

Kto to všetko riadi?

Ako sa v tom vyznať?

Zhrnutie a záver

Přepis

Natália: …počkaj, takže takmer všetky mimovládne organizácie na Slovensku, asi tak 95 percent, sú vlastne občianske združenia? To je neuveriteľné.

Matej: Presne tak! Je to drvivá väčšina. Ostatné formy ako nadácie alebo neziskovky sú v porovnaní s nimi v menšine.

Natália: Fíha. Dobre, toto si musí vypočuť každý, kto sa pripravuje na skúšky. Počúvate Studyfi Podcast a dnes sa ponoríme do sveta mimovládnych organizácií, alebo skrátene MVO.

Matej: Ahojte. A Natália má pravdu, tento fakt o občianskych združeniach je skvelý odrazový mostík, pretože ukazuje, aké dôležité sú v našej spoločnosti.

Natália: Dobre, ale predpokladám, že neexistovali vždy. Kde sa to celé začalo? Určite nie v roku 1990.

Matej: Určite nie. Korene siahajú hlboko do histórie. Už v 13. až 17. storočí tu boli lazarety, chudobince, špitály… V podstate prvé formy organizovanej pomoci.

Natália: A potom prišli cechy, však? To si pamätám z dejepisu.

Matej: Áno, a s nimi cechové pokladnice a bratstvá. V stredoveku sa objavili aj prvé nadácie, ktoré zakladali panovníci, šľachta a cirkev. Bol to spôsob, ako mohli bohatí podporovať verejné blaho.

Natália: Znie to celkom idylicky. Kde sa to zlomilo?

Matej: Ako vždy, v politike. V 19. storočí po revolúciách mnohé spolky zanikli a štát začal všetko prísnejšie kontrolovať. Neskôr, v 60. rokoch 19. storočia, sa to opäť uvoľnilo, hlavne vďaka Matici slovenskej.

Natália: A potom prišli vojny a rok 1948…

Matej: Presne. Prvá svetová vojna priniesla politický dozor a rušenie organizácií. Medzivojnové obdobie bolo zlatým vekom združovania, ale druhá svetová vojna to opäť zastavila. No a po roku 1948 prišlo znárodnenie a celý tretí sektor bol v podstate zrušený a včlenený do štátom kontrolovaných spolkov.

Natália: Takže sloboda združovania na dlhé roky zmizla.

Matej: Áno, krátke uvoľnenie v rokoch 1968 a 69 u nás nezaznamenalo taký rozmach ako v Česku. Skutočný reštart prišiel až s Nežnou revolúciou.

Natália: Takže rok 1989. Čo sa zmenilo ako prvé?

Matej: Okamžite prišla sloboda združovania. Kľúčový bol zákon číslo 83 z roku 1990 o združovaní občanov. Ten otvoril dvere pre masívny vznik nových občianskych združení a nadácií.

Natália: Predstavujem si to ako taký veľký tresk pre občiansku spoločnosť.

Matej: To je dobré prirovnanie. Už v roku 1991 sa konala Stupavská konferencia, kde sa stretli české a slovenské mimovládky. A v roku 1996 začali vznikať krajské grémia tretieho sektora, ktoré ich zastupovali.

Natália: A v deväťdesiatych rokoch sa diali aj dosť dramatické veci, však? Spomínam si na nejaké kampane.

Matej: Veru. Bolo to obdobie takzvaných "Občianskych kampaní". Napríklad kampaň "Tretí sektor SOS" bola reakciou na snahu vtedajšej vlády obmedziť fungovanie nadácií.

Natália: A potom tá najznámejšia – OK ´98.

Matej: Presne, kampaň za spravodlivé a čestné voľby. To bol moment, kedy mimovládne organizácie ukázali obrovskú silu a schopnosť mobilizovať spoločnosť.

Natália: Super, historický kontext máme. Poďme teraz na to, čo je asi najdôležitejšie pre skúšky – aké typy MVO vlastne na Slovensku máme?

Matej: Zákon pozná štyri základné právne formy. Sú to: občianske združenia, neziskové organizácie, nadácie a neinvestičné fondy.

Natália: Okej, štyri druhy. A už vieme, že občianske združenia sú najpočetnejšie. Čím sa líšia?

Matej: Každá forma má iné pravidlá pre vznik, fungovanie, a hlavne pre to, čo môže robiť s peniazmi a majetkom. Je to vlastne súbor zákonov, ktorý to celé upravuje.

Natália: Poďme si ich teda rozobrať postupne. Začnime tým najväčším hráčom.

Matej: S radosťou. Občianske združenie. Je to právnická osoba, ktorá združuje ľudí alebo iné firmy, aby reprezentovali svoje spoločné záujmy. Je to najflexibilnejšia a najjednoduchšia forma.

Natália: Takže ak si chceme s kamarátmi založiť napríklad klub fanúšikov astronómie, založíme si občianske združenie?

Matej: Presne tak! Alebo turistický klub, spolok na ochranu zvierat, čokoľvek. Preto sa často používajú aj názvy ako spolok, zväz, klub alebo hnutie.

Natália: Ako sa zakladá?

Matej: Je to celkom jednoduché. Potrebujete aspoň troch ľudí, z ktorých aspoň jeden má nad 18 rokov. Spíšete stanovy, podáte návrh na registráciu na Ministerstvo vnútra a je to.

Natália: Stanovy? To znie dôležito.

Matej: Aj sú. Je to taká ústava združenia. Musí obsahovať názov, sídlo, cieľ činnosti, ako fungujú orgány združenia a ako sa bude hospodáriť. Je to kľúčový dokument.

Natália: Dobre, občianske združenie máme. Čo je ďalšie v poradí? Nezisková organizácia?

Matej: Áno. Nezisková organizácia, často nazývaná "neziskovka", je tiež právnická osoba, ale jej hlavným cieľom je poskytovanie všeobecne prospešných služieb. Na rozdiel od združenia, ktoré primárne združuje členov.

Natália: Aké služby to sú?

Matej: Napríklad ochrana životného prostredia, humanitárna starostlivosť, vzdelávanie detí, sociálne služby, ochrana kultúrnych hodnôt a podobne. Registrujú sa na krajskom úrade.

Natália: A môžu podnikať? Lebo "nezisková" znie, že nemôžu mať žiadny zisk.

Matej: Môžu, ale je tam dôležitá podmienka. Akýkoľvek zisk musia použiť na ten svoj hlavný, všeobecne prospešný účel. Nemôžu si ho rozdeliť medzi seba.

Natália: Rozumiem. A čo nadácie? Tie sú o peniazoch, však?

Matej: Presne. Nadácia je v podstate účelové združenie majetku — peňazí, cenných papierov, nehnuteľností. Tento majetok je určený na plnenie nejakého všeobecne prospešného cieľa.

Natália: Takže tam nejde o členov, ale o ten majetok.

Matej: Áno. Nadácia v podstate spravuje majetok a z jeho výnosov financuje projekty. Podnikať nesmie, s pár výnimkami, ako je prenájom majetku alebo organizovanie zbierok a kultúrnych akcií.

Natália: Posledný je neinvestičný fond. To znie… dosť špecificky.

Matej: Aj je. Tvoria len asi 2% mimovládok. Je to právnická osoba, ktorá združuje peňažné prostriedky na konkrétny účel, často na humanitárnu pomoc pre jednotlivca alebo skupinu v núdzi. Napríklad pri živelnej pohrome.

Natália: A podnikanie je tu úplne vylúčené, však?

Matej: Úplne. Prostriedky fondu sa nesmú použiť na podnikanie. Je to čisto o zhromaždení a prerozdelení peňazí na konkrétnu pomoc.

Natália: Každá táto organizácia musí mať nejakú štruktúru, nejakých šéfov, nie?

Matej: Samozrejme. Nie je to anarchia. Každá forma má zákonom stanovené orgány.

Natália: Tak schválne, kto je najvyšší orgán v občianskom združení?

Matej: Čo myslíš? Keďže združuje členov…

Natália: …tak asi nejaké zhromaždenie všetkých členov?

Matej: Bingo! Najvyšším orgánom je valné zhromaždenie alebo členská schôdza. Potom majú výkonné orgány ako predsedníctvo alebo výbor a štatutára, ktorý koná v mene združenia navonok.

Natália: Fajn. A čo neziskovka? Tam to už asi bude zložitejšie.

Matej: Trochu. Neziskovka má správnu radu, čo je jej najvyšší orgán. Potom má riaditeľa, ktorý je štatutárom a riadi bežnú činnosť. A na kontrolu má dozornú radu alebo revízora.

Natália: Správna rada, dozorná rada, riaditeľ... človek by si myslel, že zakladáme firmu a nie organizáciu, čo chce zachrániť mačiatka.

Matej: Aspoň vieme, že tie mačiatka budú zachránené podľa pravidiel! A čo je zaujímavé, nadácia má takmer identickú štruktúru: správna rada, správca nadácie ako štatutár a dozorná rada.

Natália: To je dobrá pomôcka. A neinvestičný fond?

Matej: Podobne. Správna rada ako najvyšší orgán a správca fondu ako štatutár. Je tam istá logika.

Natália: Super. A ešte jedna dôležitá otázka na testy: aký dokument potrebujem na založenie každej z nich?

Matej: Výborná otázka! Zapamätajte si: Občianske združenie potrebuje stanovy. Nezisková organizácia zakladaciu listinu. Nadácia nadačnú listinu a neinvestičný fond zriaďovaciu zmluvu.

Natália: Mám pocit, že tých typov a kritérií je strašne veľa. Ako sa v tom dá orientovať?

Matej: Existuje niekoľko kritérií, podľa ktorých MVO triedime, čo nám pomáha lepšie im rozumieť. Hovoríme tomu typológia.

Natália: Dobre, poďme na to. Aké sú tie kritériá?

Matej: Môžeme sa na ne pozerať z rôznych uhlov. Napríklad podľa ústavy ich delíme na spolkové, politické, náboženské a odborové.

Natália: To je ústavné kritérium. A to, čo sme preberali doteraz?

Matej: To bolo zákonné kritérium: občianske združenia, nadácie, neziskovky a fondy. Ale môžeme ich deliť aj inak. Napríklad podľa toho, komu slúžia.

Natália: Ako to myslíš?

Matej: Máme verejnoprospešné organizácie, ktoré slúžia celej spoločnosti, a vzájomnoprospešné, ktoré slúžia hlavne svojim členom. Ako ten tvoj klub fanúšikov astronómie.

Natália: Ten je rozhodne vzájomne prospešný! Aké sú ďalšie?

Matej: Môžeme ich deliť podľa toho, či sú formálne registrované alebo len neformálne skupiny. Alebo podľa prevažujúcich aktivít – či hlavne poskytujú služby, alebo obhajujú záujmy, čomu sa hovorí advocacy.

Natália: A ešte jedna vec ma zaujíma – dobrovoľníci. Tí sú pre MVO kľúčoví, nie?

Matej: Absolútne. Niektoré organizácie fungujú čisto na dobrovoľníckom princípe. Iné majú zamestnancov a dobrovoľníci im pomáhajú len s niektorými činnosťami. Aj toto je dôležité kritérium delenia.

Natália: Dobre, Matej, toto bolo extrémne nabité informáciami. Skúsme to na záver zhrnúť do pár bodov pre všetkých, ktorí sa učia.

Matej: Jasné. Bod číslo jedna: Mimovládne organizácie majú na Slovensku dlhú históriu, ale ich moderná éra sa začala až po roku 1989 prijatím zákona o združovaní občanov.

Natália: Bod dva: Máme štyri hlavné právne formy – občianske združenia, ktoré sú najčastejšie, ďalej neziskové organizácie, nadácie a neinvestičné fondy.

Matej: Bod tri: Každá z týchto foriem má vlastné pravidlá pre vznik, vlastnú organizačnú štruktúru a hlavne iné možnosti podnikania. Od úplného zákazu pri fondoch až po relatívne voľné pravidlá pri združeniach.

Natália: A bod štyri: Zapamätajte si kľúčové zakladajúce dokumenty! Stanovy pre združenie, zakladacia listina pre neziskovku, nadačná listina pre nadáciu a zriaďovacia zmluva pre fond.

Matej: Presne tak. Ak si zapamätáte tieto štyri body, máte skvelý základ.

Natália: Perfektné. Veľmi pekne ti ďakujem, Matej, za skvelé vysvetlenie.

Matej: Aj ja ďakujem. A všetkým poslucháčom držím palce pri učení.

Natália: Presne tak. Dúfame, že vám to pomohlo. Počuli ste Studyfi Podcast a my sa na vás tešíme pri ďalšej epizóde. Majte sa!