Podcast o Nervy a cievy dolnej končatiny

Kapitoly

Prečo je to dôležité?

Etický kódex a následky

Nervus Genitofemoralis

Nervus Femoralis

Nervus Fibularis Profundus

Klinické okienko

Nervus Pudendus

Posledný z partie

Hlavná tepna stehna

Tepna za kolenom

Rozdelenie v predkolení

Až k prstom na nohách

Pomoc z panvy

A teraz žily

Kŕčové žily a hlavné povrchové žily

Kedy prichádza na rad skalpel?

Malé rezy, veľké výsledky

Zhrnutie a záver

Přepis

Natália: Takže zdieľanie jednej nahranej prednášky môže byť vážnejší problém, než si väčšina z nás myslí!

Filip: Presne tak! Nie je to len o tom, že niekomu „pomôžeš“ s poznámkami. Siaha to oveľa, oveľa ďalej.

Natália: Dobre, toto si musíme rozobrať. Počúvate Studyfi Podcast. Takže, Filipe, čo presne znamená, keď sa povie, že študijné materiály sú chránené autorskými právami?

Filip: Znamená to, že sú určené výhradne pre študentov na ich študijné účely. Sú to v podstate duševné vlastníctvo, rovnako ako hudobný album alebo kniha.

Natália: Čiže aj prezentácia z prednášky alebo PDF skriptá?

Filip: Áno, presne tak. Sú vytvorené pre teba, aby ti pomohli, ale nie na to, aby si ich ďalej šíril.

Natália: A tu prichádza na rad ten slávny Etický kódex Univerzity Komenského, však?

Filip: Bingo. Akékoľvek neoprávnené nahrávanie, úpravy alebo poskytovanie týchto materiálov ďalším osobám sa považuje za jeho porušenie.

Natália: Takže môj plán spraviť virálny TikTok z profesorkinej prednášky o biochémii asi nie je najlepší nápad.

Filip: Určite nie, pokiaľ nechceš riešiť následky. A tie môžu byť naozaj vážne.

Natália: Hovorme o nich. Čo mi reálne hrozí?

Filip: Môže to byť čokoľvek od disciplinárneho konania na fakulte, cez občianskoprávne žaloby až po trestnoprávne dôsledky. Záleží od závažnosti toho, čo sa stalo.

Natália: Wow. Takže kľúčové je zapamätať si: študijné materiály sú ako tvoj osobný denník. Sú len pre teba.

Filip: Krásne povedané. A rozhodne to nestojí za ten risk.

Natália: Absolútne súhlasím. Dobre, poďme teraz od práva k niečomu hmatateľnejšiemu...

Natália: Takže to je celkom priamočiare. Ale čo ten ďalší nerv, ktorý križuje sval psoas major? Ten znie dôležito.

Filip: Áno, to je nervus genitofemoralis! Už ten názov napovedá, že sa rozdelí a pôjde na dve dosť odlišné miesta. Je to taký nervový schizofrenik.

Natália: Dobre, tak kam sa tieto jeho dve osobnosti vyberú?

Filip: Jedna vetva, ramus femoralis, prejde popod slabinový väz a dostane sa na stehno. Konkrétne do oblasti zvanej trigonum femorale. Jej úloha je jednoduchá – senzitívne inervovať kožu v tejto oblasti.

Natália: A tá druhá, predpokladám... pikantnejšia vetva?

Filip: Presne tak! Ramus genitalis si to namieri cez ingvinálny kanál priamo k vonkajšiemu genitálu. U mužov má na starosti motorickú inerváciu pre m. cremaster.

Natália: To je ten sval, čo dvíha semenníky, však? Zodpovedný za kremasterový reflex.

Filip: Áno! A okrem toho senzitívne inervuje kožu mieška u mužov a veľkých pyskov ohanbia u žien. Je to malý, ale šikovný nerv.

Natália: Super, to dáva zmysel. A čo ten najväčší nerv z tejto skupiny? Nervus femoralis?

Filip: Ach, femoralis, to je hlavná hviezda predného stehna! Vychádza z panvy popod slabinový väz cez priestor zvaný lacuna musculorum. A v stehne leží pekne vedľa stehennej tepny, teda arteria femoralis.

Natália: Takže je to dôležitý orientačný bod. Čo všetko má na starosti?

Filip: Je to pracant. Motoricky zásobuje celú prednú skupinu svalov stehna. Takže svaly ako m. quadriceps femoris, ktoré používame pri chôdzi alebo kopaní do lopty... to je všetko jeho práca. A ešte pomáha aj svalu m. iliopsoas.

Natália: Čiže bez neho si ani nekopneme. A čo tá senzitívna časť?

Filip: Presne tak. Senzitívne pokrýva prednú stranu stehna. Ale to nie je všetko! Má jednu veľmi dlhú vetvu, volá sa nervus saphenus.

Natália: Saphenus... ten znie povedome.

Filip: Správne, lebo cestuje spolu so žilou vena saphena magna. Tento nerv ide až po mediálnej strane predkolenia, niekedy až na priehlavok nohy. Je to najdlhšia čisto senzitívna vetva v tele!

Natália: Wow, takže od panvy až k nohe. To je poriadna štreka. A práve na svaly, ktoré tento nerv neinervuje, sa pozrieme hneď teraz.

Natália: Takže po nervus fibularis communis, ktorý sa tak zaujímavo ovíja okolo hlavičky ihlice, sa dostávame k jeho dvom hlavným vetvám. Čo nás čaká ako prvé, Filip?

Filip: Poďme na tú povrchovejšiu. Je to nervus fibularis superficialis. Jeho meno už napovedá, že nepôjde príliš do hĺbky, aspoň nie po celý čas.

Natália: Superficialis, teda povrchový. Kade presne vedie?

Filip: Hneď na začiatku sa vnorí medzi ihlicu, teda fibulu, a sval, ktorý sa volá musculus fibularis longus. Prebieha tam pekne skrytý.

Natália: A kde sa potom vynorí na povrch?

Filip: Tu je tá zaujímavá časť. Asi v dolnej tretine predkolenia prerazí svalovú fasciu — ten obal svalov — a dostane sa do podkožia.

Natália: Takže sa z hĺbky presunie tesne pod kožu. A potom?

Filip: Potom už pokračuje povrchovo, prechádza ponad taký väzivový pás na členku, ktorý voláme retinaculum extensorum, a rozvetvuje sa na chrbte nohy.

Natália: Super. A čo jeho funkcia? Má motorické aj senzitívne vlákna?

Filip: Presne tak. Motoricky, cez svoje svalové vetvy, takzvané rami musculares, inervuje svaly laterálnej skupiny predkolenia. To sú tie, čo nám dvíhajú vonkajší okraj nohy.

Natália: Takže everzia chodidla. A tá senzitívna časť?

Filip: Tá je rozsiahla. Zabezpečuje citlivosť pre kožu na takmer celom chrbte nohy, teda na dorsum pedis. Konkrétne cez nervy cutaneus dorsalis medialis a intermedius.

Natália: Čiže keď si pohladkáme priehlavok, cítime to vďaka nemu.

Filip: Presne tak. On je za to zodpovedný.

Natália: Dobre, povrchový máme za sebou. Čo jeho hlboký brat, nervus fibularis profundus?

Filip: Ako názov napovedá, tento ostáva v hĺbke. Je to taký tajnostkár. Prebieha schovaný pod svalom extensor digitorum longus, hneď vedľa predného píšťalového svalu, teda m. tibialis anterior.

Natália: A má nejakého parťáka na ceste?

Filip: Má. Veľmi tesne ho sprevádza tepna, artéria tibialis anterior. Idú prakticky ruka v ruke, alebo skôr nerv v tepne.

Natália: To je dobrá predstava. A dostane sa niekedy aj on na povrch?

Filip: Až úplne na konci svojej cesty, na chrbte nohy, sa jeho koncová časť dostane suprafasciálne, teda do podkožia.

Natália: A jeho úlohy? Predpokladám, že tiež motorika a senzitivita.

Filip: Áno. Motoricky je kľúčový. Inervuje všetky svaly prednej skupiny predkolenia. To sú tie, čo robia dorziflexiu, teda priťahujú špičku k sebe.

Natália: Takže zodpovedá za to, aby sme nezakopávali.

Filip: Presne! A okrem toho inervuje aj krátke svaly na chrbte nohy. No a senzitívne je to zaujímavé — jeho oblasť je maličká, ale veľmi špecifická.

Natália: Aká?

Filip: Inervuje len malý kúsok kože medzi palcom a druhým prstom na nohe. Nikde inde.

Natália: To je neuveriteľne špecifické. Taký malý ostrovček citlivosti.

Filip: Presne. Ak tam stratíte cit, lekár hneď vie, kde má hľadať problém.

Natália: Keď už hovoríme o problémoch, spomínali sme, že nervus fibularis communis sa môže ľahko poškodiť. Sú aj tieto jeho vetvy náchylné na nejaké syndrómy?

Filip: Rozhodne. Hlavne ten hlboký, nervus fibularis profundus. Keďže prebieha v tesnom priestore medzi svalmi a kosťou, môže ho postihnúť takzvaný kompartment syndróm.

Natália: Kompartment syndróm... to znie vážne. O čo ide?

Filip: Predstav si, že po úraze alebo veľkej námahe svaly opuchnú. V tom uzavretom priestore, ohraničenom pevnou fasciou, sa extrémne zvýši tlak. A tento tlak stlačí všetko, čo je dnu – cievy aj nervy.

Natália: Čiže ten nerv je doslova utláčaný.

Filip: Presne. A to vedie k bolesti, strate citlivosti a v najhoršom prípade aj k ochrnutiu svalov, ktoré inervuje. Podobný princíp má aj entrapment syndróm, kde je nerv stlačený v nejakom anatomickom zúžení.

Natália: A spomenul si aj syndróm tarzálneho tunela. To sa týka ktorého nervu?

Filip: To sa týka iného nervu, nervus tibialis, ktorý prechádza za vnútorným členkom. Ale princíp útlaku v úzkom priestore je rovnaký.

Natália: Dobre, opustime teraz predkolenie a poďme sa pozrieť vyššie, do panvy. Tam máme ďalší veľmi dôležitý nerv — nervus pudendus.

Filip: Áno, a tento má naozaj fascinujúcu dráhu. Je to taký cestovateľ.

Natália: Cestovateľ? Rozveď to.

Filip: Vystupuje z panvy cez otvor zvaný foramen infrapiriforme. Ale hneď vzápätí sa otočí a cez iný otvor, foramen ischiadicum minus, sa vráti naspäť do oblasti hrádze.

Natália: Takže si urobí takú malú okružnú jazdu von z panvy a hneď zase dnu?

Filip: Presne tak. Potom prechádza cez priestor zvaný fossa ischioanalis a cez pudendálny kanál, spolu s cievami, sa dostane na perineum, teda na hrádzu.

Natália: A prečo je taký dôležitý? Čo má na starosti?

Filip: Je absolútne kľúčový. Jeho motorické vlákna inervujú svaly panvového dna, vrátane vonkajšieho análneho zvierača a vonkajšieho zvierača močovej rúry.

Natália: Páni, takže má pod palcom našu kontinenciu.

Filip: Presne. Bez neho by to nefungovalo. A jeho senzitívne vlákna sú tiež dôležité — zabezpečujú citlivosť kože okolo análneho otvoru a na vonkajších genitáliách, ako je miešok a penis u mužov, a veľké pysky ohanbia a klitoris u žien.

Natália: Takže extrémne dôležitý nerv s veľmi zložitou dráhou.

Filip: Určite. Jeho poškodenie, napríklad pri pôrode alebo úraze, môže mať naozaj vážne následky.

Natália: Fíha. A máme v tejto oblasti ešte nejaké nervy, ktoré by sme mali spomenúť?

Filip: Máme tu ešte takého malého, posledného hráča z krížovej pletene. Je ním nervus coccygeus.

Natália: Už podľa názvu súdim, že bude mať niečo spoločné s kostrčou.

Filip: Správne. Je to maličký nerv, ktorý takisto prispieva k inervácii svalov panvového dna a svalu musculus coccygeus.

Natália: A jeho senzitívna funkcia?

Filip: Tiež veľmi malá a špecifická. Inervuje len malý kúsok kože medzi špičkou kostrče a análnym otvorom.

Natália: Takže je to taký malý, ale dôležitý pomocník pre panvové dno.

Filip: Presne tak. Tvorí takú bodku za celou tou zložitou krížovou pleteňou.

Natália: Úžasné. Prešli sme si nervy od kolena až po kostrč a videli sme, aké rôznorodé a kritické funkcie majú. Od pohybu prstov na nohe až po tie najintímnejšie funkcie tela.

Filip: Je to naozaj prepracovaný systém, kde má každá vetvička svoje presné miesto a úlohu.

Natália: A som si istá, že sme ešte neskončili. Teraz, keď sme prebrali tieto menšie, aj keď nesmierne dôležité nervy, čo keby sme sa pozreli na skutočného giganta dolnej končatiny?

Filip: Myslíš sedací nerv, nervus ischiadicus? S radosťou. To je najväčší a najdlhší nerv v tele a jeho príbeh je naozaj rozsiahly.

Natália: Takže po svaloch sa vraciame k cievam. A dnes nás čaká poriadna cesta... až dole do prstov na nohách!

Filip: Presne tak, Natália. Pripravte si mapy, lebo dnes preskúmame cievne zásobenie dolnej končatiny. Je to ako diaľničná sieť, ktorá všetko poháňa.

Natália: Super! Kde sa táto naša diaľnica začína? Ktorá je tá hlavná tepna?

Filip: Všetko sa to začína od externej bedrovej tepny, odborne arteria iliaca externa. Ale tú kľúčovú, ktorú si treba pamätať pre stehno, je arteria femoralis, čiže stehnová tepna.

Natália: Arteria femoralis. To znie dôležito. Kade presne vedie?

Filip: Predstav si ju, ako prechádza popod slabinový väz – to je ligamentum inguinale – a vstupuje do stehna. Je to hlavný prívod krvi pre prakticky celú nohu.

Natália: A je nejako chránená? Lebo to znie ako dosť zraniteľné miesto.

Filip: Dobrá otázka! Prechádza cez takzvaný trigonum femorale a potom sa schováva pod svaly, napríklad pod musculus sartorius. Neskôr vbieha do kanála adduktorov, takže je celkom dobre chránená.

Natália: A vieme si ju niekde nahmatať? Ako pulz?

Filip: Určite! Práve v slabinách, približne v strede medzi lonovou sponou a predným horným bedrovým tŕňom. Je to dôležité miesto aj pre lekárov, napríklad pri angioplastike.

Natália: Jasné. A táto hlavná tepna ide sama alebo má nejaké odbočky?

Filip: Má ich hneď niekoľko. Niektoré idú povrchovo k brušnej stene a genitáliám. Ale tá najdôležitejšia odbočka je arteria profunda femoris – hlboká stehnová tepna.

Natália: Hlboká... takže tá ide asi priamo do svalov, však?

Filip: Presne tak. Je to hlavný dodávateľ pre svaly stehna. Z nej potom odstupujú ďalšie vetvy, ktoré obkolesujú krčok stehennej kosti a zásobujú aj ten.

Natália: Znie to ako perfektne organizovaný systém. Čo sa deje, keď sa táto hlavná tepna dostane ku kolenu?

Filip: Keď arteria femoralis prejde cez svalový kanál, zrazu zmení meno. Dostane sa do zákolennej jamy a tam ju už voláme arteria poplitea. Zmení si meno ako tajný agent.

Natália: Tajný agent v podkolení! Páči sa mi to. Čo robí tam?

Filip: Arteria poplitea je kľúčová pre kolenný kĺb. Je uložená pekne hlboko v zákolennej jame, spolu so žilou a nervom.

Natália: Takže zásobuje hlavne koleno?

Filip: Áno, vysiela množstvo vetvičiek, ktoré vytvárajú okolo kolena celú cievnu sieť – voláme ju rete articulare genus. To zabezpečuje, že kĺb má výživu z každej strany.

Natália: Chápem. Takže aj keď ohnem koleno a nejakú cievku pritlačím, stále tam prúdi krv cez tie ostatné. Múdre.

Filip: Presne. Príroda to vymyslela skvele. A okrem toho zásobuje aj svaly v okolí, napríklad lýtkové svaly.

Natália: A čo sa s ňou stane potom? Pokračuje ďalej pod týmto menom?

Filip: Nie, opäť tu máme zmenu identity. Keď prejde pod okraj svalu musculus popliteus, rozdelí sa na dve hlavné tepny pre predkolenie.

Natália: Dobre, takže z jedného agenta máme zrazu dvoch. Ktoré to sú?

Filip: Sú to arteria tibialis anterior, ktorá ide dopredu, a arteria tibialis posterior, ktorá pokračuje vzadu.

Natália: Tibialis... to bude mať niečo spoločné s píšťalou, s tíbiou.

Filip: Správne. Arteria tibialis anterior prebehne dopredu a zostupuje po prednej strane predkolenia, medzi píšťalou a ihlicou. Zásobuje všetky svaly tam vpredu.

Natália: To sú tie svaly, ktoré zdvíhajú špičku, však?

Filip: Presne tie. A keď sa táto tepna dostane až k členku a na chrbát nohy, opäť mení meno!

Natália: Už strácam prehľad v tých menách! Ako sa volá teraz?

Filip: Teraz je z nej arteria dorsalis pedis. A toto je ďalšie miesto, kde si môžeš veľmi dobre nahmatať pulz.

Natália: Vážne? Kde presne?

Filip: Na chrbte nohy, kúsok od členka, keď si nájdeš šľachu dlhého vystierača palca. Hneď vedľa nej by si ho mala cítiť. Je to dôležitý ukazovateľ prekrvenia nohy.

Natália: Super, to si musím vyskúšať. A čo tá druhá tepna, tá zadná?

Filip: Arteria tibialis posterior pokračuje hlboko v zadnej časti predkolenia. Zásobuje zadné svaly, tie, čo nás stavajú na špičky.

Natália: A aj pri nej sa dá nahmatať pulz?

Filip: Áno, dá. Za vnútorným členkom. Aj toto je pre lekárov veľmi dôležitý bod. Z tejto tepny odstupuje aj ďalšia vetva, arteria fibularis, ktorá beží pozdĺž ihlice.

Natália: Dobre, takže obe tieto tepny, predná aj zadná, sa nakoniec dostanú až k chodidlu. Čo sa deje tam?

Filip: Presne. Tá predná, arteria dorsalis pedis, vytvára na chrbte nohy oblúk, z ktorého idú tepničky k prstom. A jedna jej vetva prechádza do hĺbky a spája sa so systémom na stupaji.

Natália: A tá zadná?

Filip: Arteria tibialis posterior sa za vnútorným členkom rozdelí na dve finálne tepny pre chodidlo: arteria plantaris medialis a lateralis. Vnútorná a vonkajšia chodidlová tepna.

Natália: A tie už idú priamo k prstom?

Filip: Tá laterálna, tá vonkajšia, je silnejšia. Vytvorí na chodidle hlboký oblúk, takzvaný arcus plantaris. A z tohto oblúka už idú priame tepny pre prsty. Je to úžasne prepojený systém.

Natália: Zatiaľ sme hovorili len o tej jednej hlavnej ceste z arteria iliaca externa. Ale na začiatku bol aj nákres s arteria iliaca interna. Pomáha aj tá?

Filip: Veľmi dobrý postreh! Áno, aj vnútorná bedrová tepna posiela nejaké vetvy pre dolnú končatinu. Sú to hlavne tri tepny.

Natália: Ktoré to sú a kam idú?

Filip: Je to arteria obturatoria, ktorá ide na vnútornú stranu stehna k adduktorom. A potom dve sedacie tepny, arteria glutea superior a inferior, ktoré zásobujú sedacie svaly.

Natália: Takže sú to také pomocné cesty, ktoré zásobujú hlavne oblasť bedrového kĺbu a stehna zhora.

Filip: Presne tak. Telo má rado poistky.

Natália: Dobre, tepnami sme krv do nohy priviedli. Teraz ju musíme dostať aj naspäť k srdcu. Ako fungujú žily?

Filip: Pri žilách máme dva systémy, ktoré fungujú súčasne. Máme hlboké žily a povrchové žily.

Natália: Aký je v nich rozdiel?

Filip: Hlboké žily, venae profundae, sprevádzajú tepny. Majú rovnaké mená a sú uložené hlboko medzi svalmi. Sú takí verní partneri tepien.

Natália: A tie povrchové?

Filip: Povrchové žily, venae superficiales, sú uložené v podkoží a majú úplne samostatný priebeh. Tie vidíme presvitať pod kožou. A zbierajú krv z kože a podkožia.

Natália: Takže máme dva paralelné systémy. Ako spolu komunikujú?

Filip: To je tá najzaujímavejšia časť! Sú prepojené spojkami, ktoré voláme perforátory. Sú to žily, ktoré prechádzajú cez svalovú fasciu a spájajú povrchový systém s hlbokým.

Natália: A prečo je to dôležité?

Filip: Tieto perforátory majú chlopne. A tie chlopne fungujú ako jednosmerné ventily. Dovoľujú krvi tiecť len z povrchu do hĺbky, nie naopak.

Natália: Aha! Takže keď tieto chlopne prestanú fungovať, vznikajú kŕčové žily?

Filip: Presne si to vystihla! Ak sú chlopne nedomykavé, krv sa vracia do povrchového systému, tlak v ňom stúpa a žily sa rozširujú a kľukatia. A máme varixy.

Natália: To dáva zmysel. Ktoré sú tie hlavné povrchové žily, o ktorých by sme mali vedieť?

Filip: Sú hlavne dve. Vena saphena magna, čiže veľká skrytá žila, a vena saphena parva, malá skrytá žila.

Natália: Kade idú?

Filip: Vena saphena magna je naša najdlhšia žila. Začína na vnútornej strane nohy pri členku, ide po vnútornej strane predkolenia a stehna a v slabine sa vlieva do hlbokej femorálnej žily.

Natália: A tá malá?

Filip: Vena saphena parva začína na vonkajšej strane, ide stredom lýtka a v zákolennej jame sa vlieva do hlbokej popliteálnej žily.

Natália: Páni, je to naozaj komplexné. Od jednej hlavnej tepny sme sa dostali až k dvom žilovým systémom a chlopniam. Je úžasné, ako je to všetko prepojené.

Filip: Absolútne. A správna funkcia tohto systému je kľúčová nielen pre svaly, ale pre zdravie celej končatiny.

Natália: To bola naozaj vyčerpávajúca, no fascinujúca cesta cievami. A keď už vieme, ako sa krv do nohy dostane a ako z nej odtečie, je čas pozrieť sa na to, kto to celé riadi...

Natália: A to nás plynule privádza k našej poslednej téme... chirurgii. Filip, kedy už nestačí sadra a rehabilitácia a musí prísť na rad skalpel?

Filip: Skvelá otázka na záver. Chirurgia pohybového aparátu je často až tou poslednou možnosťou. Prichádza do úvahy pri vážnych úrazoch, ako sú zložité zlomeniny, alebo keď konzervatívna liečba jednoducho zlyhá.

Natália: Napríklad pri chronických bolestiach chrbta z vysunutej platničky? To si viem živo predstaviť, že trápi mnohých.

Filip: Presne tak. Predstav si, že medzistavcová platnička, taký náš vnútorný tlmič, sa poškodí a začne tlačiť na nerv. A to vie poriadne, ale naozaj poriadne bolieť. Niekedy je operácia jediný spôsob, ako ten tlak uvoľniť a vrátiť človeku kvalitu života.

Natália: Musí to byť vždy veľká, otvorená operácia? Úprimne, znie to dosť desivo.

Filip: Vôbec nie! Našťastie, medicína ide míľovými krokmi dopredu. Dnes sa obrovské množstvo zákrokov robí miniinvazívne, napríklad artroskopicky.

Natália: Čo to presne znamená?

Filip: Je to v podstate chirurgia cez "kľúčovú dierku". Urobíme len pár malých rezov, cez jeden zavedieme kameru a cez ostatné miniatúrne nástroje. Sme tak trochu ako chirurgickí nindžovia, ktorí sa vkradnú dnu a opravia problém.

Natália: Chirurgickí nindžovia! To sa mi páči. Takže to znamená menšie jazvy a rýchlejšie hojenie?

Filip: Presne tak. Pacient sa oveľa rýchlejšie vráti do normálneho života. Je to obrovský pokrok, hlavne pri operáciách kĺbov ako koleno alebo rameno.

Natália: Takže, aby sme to celé zhrnuli. Prebrali sme dnes naozaj veľa, od stavby kostí až po modernú chirurgiu. Kľúčové je, že náš pohybový aparát je neuveriteľne zložitý, no zároveň odolný systém.

Filip: Súhlasím. A chirurgia je síce mocný nástroj, ale najlepšia operácia je tá, ktorú vôbec nepotrebuješ. Takže prevencia, správne držanie tela a zdravý pohyb sú absolútny základ.

Natália: To sú skvelé slová na záver. Filip, veľmi pekne ti ďakujem za všetky informácie. A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť a tešíme sa na vás pri ďalšej časti Studyfi Podcastu.

Filip: Majte sa pekne a hýbte sa! Dovidenia.