Podcast o Neosymbolizmus a Emil Boleslav Lukáč

Kapitoly

Mýty o poézii

Láska v cykloch

Bolesť ako umenie

Lukáčove kontrasty

Láska (ne)láskavá

Zhrnutie a záver

Přepis

Sofia: Väčšina ľudí si myslí, že poézia je len o zlomených srdciach a kvetnatých metaforách...

Marek: Ale v skutočnosti môže byť aj filozofickým dialógom o tom, či sa dá spútať láskou k jedinej žene. Prekvapivé, však?

Sofia: To teda áno! Vitajte pri Studyfi Podcast, poďme sa na to pozrieť.

Marek: Skvelým príkladom je cyklická skladba *Po desiatich rokoch*. Cyklická preto, lebo striedanie ročných období tu korešponduje s premenami lásky a života.

Sofia: Takže príroda ako zrkadlo citov?

Marek: Presne tak. Básnik stretne v zasneženom parku ženu, vedú filozofické rozhovory, no potom ju opustí. Sľúbi, že sa stretnú o desať rokov.

Sofia: A stretnú sa? Dúfam, že áno!

Marek: Áno, ale len aby sa opäť rozišli. Básnik totiž tvrdí, že sa nedá spútať náručím jednej ženy, pretože krása pre neho znamená žena vo všeobecnosti.

Sofia: To je dosť odvážne tvrdenie. A aké ďalšie zbierky by sme si mali zapamätať?

Marek: Určite *Božské uzly*, *Iba oči* a zbierku s názvom *Proti noci*.

Sofia: A práve táto zložitá povojnová atmosféra nás plynule privádza k našej poslednej dnešnej téme. K neosymbolizmu.

Marek: Presne tak, Sofia. Sme v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Po prvej svetovej vojne sa pesimizmus ešte viac vystupňoval. Básnici cítili obrovskú skepsu a zmysel života hľadali skôr vo viere než v rozume.

Sofia: Takže ešte viac smútku a samoty ako v symbolizme?

Marek: A ešte niečo navyše — dolorizmus. Od latinského slova "dolor", čiže bolesť. Je to v podstate umelecké bolestínstvo, až istá forma sebatrýzne.

Sofia: Sebatrýzeň? To znie... celkom intenzívne.

Marek: To teda áno. A kľúčovým predstaviteľom, ktorý túto bolesť dokonale opísal, bol práve Emil Boleslav Lukáč. Jeho poézia je plná pochmúrnych nálad a paradoxov.

Sofia: A kde konkrétne vidíme tieto paradoxy v jeho tvorbe?

Marek: Napríklad v zbierke *Dunaj a Seina*. Tam porovnáva domov a cudzinu. A možno trochu prekvapivo, uprednostňuje pokojnú Hodrušu pred Parížom.

Sofia: Naozaj? Veď väčšina umelcov vtedy Paríž milovala.

Marek: Lukáč veril, že veľkomesto človeka nakazilo zlom a skazou. Mravnú silu a istotu nachádzal v jednoduchom dedinskom živote. Dokonca napísal sonet *Taedium urbis*, čo znamená Hnus z mesta.

Sofia: A čo láska? Bola pre neho tiež taká... komplikovaná?

Marek: To je slabé slovo. V zbierke *O láske neláskovej* ju vníma ako neustály boj citov a rozumu, plný bolesti a pochybností. Už samotný názov je oxymoron.

Sofia: Láska neláskavá... to hovorí za všetko, naozaj.

Marek: Presne. V slávnej básni *Paradoxon* dokonca odmieta bezproblémovú lásku. Píše: „Buď ku mne trochu ľahostajná a trochu chladná.“ Chcel slobodu, nie putá vernosti.

Sofia: Takže, aby sme to celé uzavreli. Neosymbolizmus bol temnou reakciou na traumu z vojny a Lukáč bol jeho majstrom. Vo veršoch skúmal bolesť, paradoxy v spoločnosti, a dokonca aj v láske.

Marek: Výborne zhrnuté. Neskôr sa od osobných tém presunul k spoločenským a varoval pred druhou svetovou vojnou v zbierkach ako *Moloch* a *Bábel*.

Sofia: Skvelé. Tak, to je na dnes od nás všetko. Prešli sme si opäť kus slovenskej literatúry a dúfame, že to pre vás bolo užitočné. Marek, ďakujem ti veľmi pekne.

Marek: Aj ja ďakujem tebe, Sofia. A samozrejme ďakujeme aj vám, naši milí poslucháči. Majte sa krásne a počujeme sa pri ďalšej epizóde!