Podcast o Neolitická expanzia poľnohospodárstva v Európe

Kapitoly

Prvý skok: Cyprus

Dve diaľnice do Európy

Brána do Európy: Fikirtepe

Stret kultúr v Lepenskom Vire

Brána do strednej Európy

Pobrežné kultúry a Stredomorie

Impresso a kardiálová keramika

Spolužitie a veľké zhrnutie

Přepis

Peter: Väčšina ľudí si myslí, že poľnohospodárstvo sa do Európy šírilo pekne pomaly, krok za krokom po súši. Ale v skutočnosti bol prvý veľký skok odvážna námorná plavba.

Lucia: Presne tak, Peter. Celá tá predstava o farmároch, ktorí len tak kráčajú s pluhom cez kontinenty, je len polovica príbehu. Tí prví boli moreplavci.

Peter: Naozaj? Tak o tom chcem vedieť viac. Počúvate Studyfi Podcast.

Lucia: Takže, predstav si to. Okolo roku 9000 pred naším letopočtom sa skupiny ľudí z dnešnej Sýrie a Libanonu rozhodli, že je čas na zmenu. Naložili svoje rodiny, osivo a všetky zvieratá na člny a preplávali 70 kilometrov na Cyprus.

Peter: Všetky zvieratá? Akože aj kravy? To musela byť tlačenica.

Lucia: Určite to nebola luxusná plavba. Ale áno, bol to prvý vedomý prenos kompletného „poľnohospodárskeho balíčka“ mimo jeho rodiska na Prednom východe.

Peter: A čo našli na Cypre? Čakalo ich tam niečo zaujímavé?

Lucia: Ešte predtým, než tam prišli farmári, na lokalite Akrotiri-Aetokremnos našli archeológovia niečo fascinujúce. Kosti trpasličích hrochov a slonov so stopami po opekaní.

Peter: Počkaj, trpasličie hrochy? To vážne existovalo?

Lucia: Áno! Ale títo ľudia ešte neboli farmári. Boli to v podstate „piráti“ alebo skôr lovci, ktorí ostrov vyplienili a potom buď odišli, alebo tam vyhynuli. Až po nich prišli tí skutoční kolonisti.

Peter: Tí s tými kravami na člnoch.

Lucia: Presne tí. Na lokalite Shillourokambos, okolo roku 8500 pred Kristom, sa našli dôkazy o prvých farmároch. Mali so sebou kravy, kozy, ovce – zvieratá, ktoré na ostrove predtým neboli. A ako bonus, našiel sa tam aj najstarší známy hrob mačky na svete.

Peter: Super! Takže si so sebou priniesli úplne všetko. Nič sa neučili od miestnych, lebo tam v podstate žiadni neboli.

Lucia: Presne. Toto je dokonalý príklad, ako sa neolit šíril cielenou migráciou.

Peter: Dobre, takže Cyprus bol taký testovací ostrov. Čo nasledovalo potom? Kam sa pohli ďalej?

Lucia: Po úspechu na Cypre sa spustil masívny pohyb na západ, do Európy. Prvá taká menšia vlna okolo roku 7000 pred Kristom smerovala z Anatólie, teda dnešného Turecka, na Krétu.

Peter: A predpokladám, že tiež dorazili s kompletným balíčkom, však?

Lucia: Uhádol si. Ale potom, okolo roku 6600 pred Kristom, sa obrazne povedané „otvorili stavidlá“. Začal sa masívny pohyb, ktorý sa rozdelil na dve hlavné „diaľnice“.

Peter: Znie to ako dopravná špička v dobe kamennej.

Lucia: Niečo také. Prvá bola prímorská cesta. Farmári v podstate skákali po ostrovoch v Egejskom mori a kopírovali pobrežie Stredozemného mora – z Turecka cez Grécko, Albánsko, Chorvátsko až do Talianska.

Peter: To dáva zmysel, na člnoch to išlo asi rýchlejšie.

Lucia: Určite. A druhá bola vnútrozemská cesta. Tá viedla cez severozápadné Turecko na Balkán a ďalej do strednej Európy. Títo farmári sa držali veľkých riek ako Dunaj, Tisa a Morava. Rieky boli ich GPS.

Peter: Existuje nejaké kľúčové miesto, ktoré bolo akousi bránou do Európy pre túto vnútrozemskú cestu?

Lucia: Áno, a volá sa Fikirtepe. Nachádza sa v oblasti dnešného Istanbulu. Je to extrémne dôležitá lokalita, pretože práve tu sa ten anatolský neolitický balíček akoby prispôsobil miernejšiemu európskemu podnebiu predtým, než vyrazil na Balkán.

Peter: Čiže taká aklimatizačná stanica?

Lucia: Presne tak. Našli sa tam typické tmavé, leštené keramické nádoby, ktoré sa neskôr objavujú po celom Balkáne. Takže vieme tú cestu pekne sledovať.

Peter: Fascinujúce. A toto masívne sťahovanie ľudí... to znamená, že sa presúvali celé komunity, alebo sa šírili len myšlienky a technológie?

Lucia: Výborná otázka! To je jedna z najväčších debát v archeológii. Jedna z hlavných teórií sa volá migračná, alebo démická difúzia. Tá hovorí, že farmári z Anatólie sa fyzicky sťahovali a zakladali nové osady. Ale o tom si povieme viac nabudúce.

Peter: Takže, Lucia, farmári úspešne dorazili do Grécka. Ale Balkán je veľký... ako sa poľnohospodárstvo šírilo ďalej na sever? Dúfam, že nešli pešo s plným batohom obilia.

Lucia: Skoro si to trafil! Ale nebol to len jeden spôsob. Mali sme v podstate dva hlavné modely šírenia. Buď akulturáciu, alebo takzvaný „leap-frog“ model.

Peter: Akulturácia? To znie ako niečo z hodiny sociológie.

Lucia: V podstate áno. Znamená to, že miestni lovci a zberači sa jednoducho naučili farmárčiť od svojich nových susedov. Odkukali to od nich.

Peter: A ten „leap-frog“ model? To znie zábavnejšie. Ako skákanie žaby?

Lucia: Presne tak! Farmári si cielene vyberali len tie najlepšie, najúrodnejšie miesta, napríklad pri riekach. Medzi týmito „oázami“ zostávali obrovské územia, kde stále žili pôvodní lovci. Doslova ich preskakovali.

Peter: To dáva zmysel. Máme nejaký konkrétny príklad, kde tieto dva svety na seba narazili?

Lucia: A aký! Najlepší príklad je Lepenski Vir v Srbsku, pri Dunaji. To je absolútne kľúčová lokalita. Žili tam mezolitickí rybári... a to poriadne dlho.

Peter: Čiže nie farmári, ale rybári? Čo je na nich také špeciálne?

Lucia: Všetko! Mali unikátne domy v tvare lichobežníka a hlavne... vyrábali slávne kamenné sochy s tvárami, ktoré pripomínajú ryby. Sú neuveriteľné.

Peter: Rybí ľudia? Dobre, teraz som zvedavý. Ako reagovali na príchod farmárov?

Lucia: A v tom je tá pointa! Namiesto boja alebo úteku si od nich začali požičiavať veci. Najprv si zobrali len keramiku a pár nástrojov, ale svoje rybie sochy a vieru si ponechali.

Peter: Takže si spravili taký kultúrny mix? Vybrali si, čo sa im páčilo?

Lucia: Presne tak. Je to dokonalý príklad akulturácie v praxi. Až oveľa, oveľa neskôr sa z nich stali plnohodnotní roľníci a sochy prestali vyrábať. Ukazuje to, že neolit nebol len o jedle, ale o kompletnej zmene myslenia.

Peter: Fascinujúce. A okrem Lepenského Viru, ktoré ďalšie miesta boli dôležité pre postup na sever?

Lucia: Určite Donja Branjevina, tiež v Srbsku. Tam sa našla slávna „Soška červenovlasej bohyne“, čo dokazuje bohatý duchovný život. Táto lokalita je súčasťou kultúry Starčevo, ktorá je priamym predkom nášho neolitu na Slovensku.

Peter: Takže odtiaľto to už bol len kúsok k nám?

Lucia: V podstate áno. Cez lokality ako Gura Baciului v Rumunsku sa farmári rýchlo šírili pozdĺž riek ďalej do vnútrozemia. Ale cesta do strednej Európy nebola taká priamočiara, ako by sa zdalo.

Peter: Čo tým myslíš?

Lucia: No, okrem toho hlavného prúdu, ktorý neskôr poznáme ako kultúru s lineárnou keramikou, sa v Nemecku a okolí objavili aj také... povedzme záhadné skupiny. Napríklad skupina La Hoguette. Ale to je už príbeh na ďalšiu debatu.

Peter: Takže to nebol jediný prípad takejto... interakcie medzi farmármi a lovcami?

Lucia: Presne tak. Podobný prípad je aj Limburská keramika. Naznačuje to, že neolitizácia nebola len jedna veľká vlna, ale že existovali kontakty medzi farmármi a lovcami.

Peter: A tí lovci si možno vyrábali vlastnú keramiku na iné účely?

Lucia: Je to možné, napríklad na uskladnenie divých plodov. Ale poďme sa presunúť do Stredomoria. To je úplne iný príbeh ako na Balkáne.

Peter: Takže nie pešo, ale... na člnoch?

Lucia: Presne! Šírili sa popri pobreží. Tu sa stretávame s takzvanou impressovou keramikou.

Peter: Impresso? To znie... pôsobivo.

Lucia: Názov je odvodený od slova *impressio*, čiže odtlačok. Jednoducho do vlhkej hliny otláčali rôzne predmety, ako paličky alebo prsty.

Peter: A spomínala si aj nejaký špecifický druh.

Lucia: Áno, kardiálová keramika. Na zdobenie sa používala mušľa srdcovka, čiže *Cardium*. Jej zúbkovaný okraj vytváral naozaj krásne vzory.

Peter: Takže sa neusádzali hlboko vo vnútrozemí?

Lucia: Vôbec nie. Vyhľadávali pobrežné polohy a jaskyne. More bolo ich hlavnou cestou a zdrojom obživy, kým si vybudovali prvé polia.

Peter: Takže farmári a lovci si neprekážali?

Lucia: Väčšinou nie. Farmári potrebovali spraš, teda dobrú pôdu. Lovci sa stiahli do oblastí, ktoré boli pre farmárov nepoužiteľné – močiare, husté lesy...

Peter: Takže mohli žiť vedľa seba stovky rokov. Fascinujúce. Poďme to teda celé zhrnúť pre našich maturantov.

Lucia: Jasné. Pre Európu si treba pamätať hlavne tri veci. Po prvé, všetko – ovce, kozy, pšenica – je import z Predného východu. Po druhé, migráciu potvrdzuje DNA farmárov. A po tretie, interakcia s lokálnymi lovcami bola minimálna.

Peter: Lovci zostali v lesoch, farmári si vzali polia.

Lucia: Presne tak. K miešaniu DNA došlo až oveľa neskôr. Takže ten proces bol naozaj zložitý a dlhodobý.

Peter: Lucia, toto bolo nesmierne obohacujúce. Prešli sme si cestu od prvých farmárov až po ich šírenie po Európe. Ďakujem ti veľmi pekne.

Lucia: Aj ja ďakujem. Bola to radosť!

Peter: A to je na dnes od nás všetko. Ďakujeme, že počúvate Studyfi Podcast a držíme palce pri učení!