Podcast o Neofolklorizmus a Janáčkova Nápevková teória

Kapitoly

Hon za stratenou melódiou

Čo je neofolklorizmus?

Bartók, Kodály a Stravinskij

Keď reč tvorí hudbu

Zhrnutie

Přepis

Viktória: Predstavte si skladateľa na začiatku 20. storočia. Namiesto toho, aby sedel v koncertnej sále, balí si starý fonograf a cestuje po zapadnutých dedinách... Zapisuje si piesne, ktoré nikto predtým nepovažoval za umenie.

Marek: A presne tam sa začína náš dnešný príbeh. Tento krok totiž navždy zmenil hudbu. Počúvate Studyfi Podcast.

Viktória: Dobre, Marek, čo presne je ten neofolklorizmus? Znie to dosť... akademicky.

Marek: Vôbec nie je. Je to vlastne hudobný smer, ktorý sa inšpiroval ľudovou hudbou, ale úplne novým spôsobom. Skladatelia ju nepreberali doslovne, ale skúmali jej podstatu – rytmus, zvláštne melódie, surovú energiu.

Viktória: Takže to nie je len o použití peknej ľudovej pesničky v symfónii, ako v romantizme?

Marek: Presne tak! Tu už ide o moderné spracovanie. Skladatelia vzali DNA folklóru a vložili ho do nového, moderného tela plného prekvapivých harmónií a rytmov.

Viktória: A kto boli hlavní architekti tohto štýlu?

Marek: Tak na čele stáli dvaja Maďari – Béla Bartók a Zoltán Kodály. Tí reálne chodili po dedinách, aj na Slovensku, a nahrávali piesne. Bartókova hudba je drsnejšia, plná disonancií, kým Kodály bol o niečo melodickejší.

Viktória: A čo ten slávny Stravinskij? Ten sa tiež hral s folklórom, však?

Marek: Áno! Jeho balet Svätenie jari je dokonalý príklad. Vzal staré ruské pohanské rituály a premenil ich na rytmickú, priam barbarskú explóziu. Bol to taký šok, že na premiére v Paríži vypukla bitka!

Viktória: Tak to musel byť zážitok!

Marek: A potom tu máme českého génia, Leoša Janáčka. Ten išiel ešte ďalej. Zapisoval si melódiu a rytmus bežnej ľudskej reči.

Viktória: Počkaj, akože si nahrával, ako sa ľudia rozprávajú?

Marek: Presne! Nazval to „nápevky reči“. Veril, že v intonácii našich viet sa skrýva prirodzená hudba. Preto jeho opery, ako Jej pastorkyňa, znejú tak neuveriteľne dramaticky a pravdivo. Postavy tam doslova spievajú tak, ako by hovorili.

Viktória: Takže, ak si to máme zhrnúť – neofolklorizmus nebol len o kopírovaní ľudových piesní.

Marek: Vôbec nie. Bol o objavení ich duše a jej pretavení do moderného, odvážneho hudobného jazyka. Ukázal, že staré korene môžu priniesť úplne nové, nečakané plody. A to je myšlienka, ktorá inšpiruje dodnes.