Test na Nemecké osvietenstvo a klasický nemecký idealizmus

Otázka 1: Kantov kopernikovský obrat spočíval v tom, že nehľadal nevyhnutnosť v človeku, ale predovšetkým v samotnej prírode.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Kantov kopernikovský obrat predstavoval zmenu pohľadu, kde nehľadal nevyhnutnosť v prírode, ale v človeku, pretože ľudia vnášajú do prírody nevyhnutnosť, ktorá sa potom prejaví na strane pojmu.

Otázka 2: Podľa Immanuela Kanta, čo je charakteristické pre syntetické apriórne súdy?

A. Ich predikát prináša informáciu, ktorá je už implicitne obsiahnutá v subjekte.

B. Sú založené na skúsenosti a ich platnosť je iba subjektívna.

C. Rozširujú naše poznanie o nové informácie a zároveň sú všeobecne a nevyhnutne platné.

D. Sú výlučne doménou empirickej prírodovedy a nemôžu byť použité v matematike.

Vysvetlenie: Syntetické apriórne súdy sú pre Kanta poznaním, ktoré obohacuje o nové poznatky a zároveň je platné všeobecne a nevyhnutne. Ich predikát prináša novú informáciu, ktorá nie je v subjekte prítomná. Príkladom je aritmetický súčet 7+5=12, ktorý rozširuje poznanie a stačí nám naň iba rozum. To je v kontraste s analytickými súdmi, kde je informácia už v subjekte obsiahnutá, a aposteriórnymi súdmi, ktoré sú skúsenostné a subjektívne platné. Kant nachádza príklady syntetických apriórnych súdov práve v matematike.

Otázka 3: V Kantovej Kritike súdnosti je kategória vznešeného rozdelená na matematicky vznešené a dynamicky vznešené, ktoré sú však spojené do jedného syntetického pojmu nazvaného matematicky dynamicky vznešené.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Kantova Kritika súdnosti rozlišuje dve odlišné kategórie vznešeného: matematicky vznešené (ako idea nekonečna) a dynamicky vznešené (ako príroda v nesmiernej sile). Tieto kategórie sú v materiáloch prezentované ako samostatné a nie sú spojené do jedného syntetického pojmu.

Otázka 4: Podľa Immanuela Kanta je človek obyvateľom dvoch svetov. Ktoré svety to sú a ako sa k nim, podľa Kanta, primárne pristupuje?

A. Svet prírodnej kauzality (fenomenálny) a svet inteligibilný (noumenálny), pričom k inteligibilnému svetu máme prístup prostredníctvom nášho konania, ktoré určuje praktický rozum.

B. Svet etiky povinností (deontologický) a svet etiky dôsledkov (utilitaristický), ktoré sú základom morálneho konania.

C. Svet subjektívnych maxím a svet objektívnych imperatívov, ktoré vytvárajú praktické zásady nášho konania.

D. Svet autonómnej vôle, ktorá si udáva zákony, a svet heteronómnej vôle, ktorá je určovaná vonkajšími činiteľmi.

Vysvetlenie: Kant uvádza, že človek je obyvateľom dvoch svetov: sveta prírodnej kauzality (empirického) – fenomenálneho sveta a sveta inteligibilného (rozumovo-duchovného) – noumenálneho sveta. K noumenálnemu svetu máme prístup prostredníctvom nášho konania, ktoré nám určuje praktický rozum.

Otázka 5: Schelling kritizoval Fichteho chápanie prírody ako čistej prekážky, pretože sa snažil ukázať, že prírodu možno chápať ako prebúdzajúcu sa inteligenciu.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Schelling sa kriticky vyrovnáva s Fichteho prírodou ako prekážkou a tvrdí, že príroda nemôže byť chápaná len ako prekážka. Namiesto toho sa snaží ukázať, že prírodu možno chápať ako prebúdzajúcu sa inteligenciu, ktorá prechádza od neuvedomelej k uvedomelej inteligencii.