Podcast o Národné hudobné školy 19. storočia

Kapitoly

Úvod do severskej hudby

Dánsko a Nórsko

Legenda menom Grieg

Griegova slávna tvorba

Fínsky chlad

Vplyv cigánskej hudby

Poľsko a Anglicko

Záverečné zhrnutie

Přepis

Natália: ...počkaj, takže celý severský romantizmus je vlastne taká, povedzme, kľudnejšia a lyrickejšia verzia toho nemeckého? To som netušila.

Šimon: Presne tak. Je menej výbušný, viac citovejší a umiernenejší. Inšpiroval ho hlavne Felix Mendelssohn-Bartholdy. Počúvate Studyfi Podcast.

Natália: Takže žiadne veľké drámy, skôr také dlhé plochy jednej nálady? Znie to... relaxačne.

Šimon: Áno, obľúbené boli skôr drobné formy. Perfektný príklad nájdeme v Dánsku.

Natália: Super, poďme na to. Kto bol hlavnou hviezdou v Dánsku?

Šimon: Jednoznačne Niels Gade. Študoval v Lipsku a neskôr sa vrátil do Kodane, kde vychoval mnoho žiakov, vrátane jednej budúcej nórskej legendy.

Natália: A kto bol tou legendou? Predpokladám, že prechádzame do Nórska.

Šimon: Správne. Ale ešte pred ním musíme spomenúť Johanna Svendsena, husľového virtuóza, a Christiana Sindinga, ktorého skladba *Rašenie jari* bola kedysi svetový hit.

Natália: Okej, ale teraz už k tej hlavnej postave. Kto to bol?

Šimon: Edvard Hagerup Grieg! Vynikajúci klavirista a srdce nórskej národnej hudby. Tiež študoval v Lipsku a dokonca aj u spomínaného Nielsa Gada.

Natália: Aha, takže všetko je prepojené! Čím bola jeho hudba taká špeciálna?

Šimon: Vychádzal priamo z ľudovej hudby severských národov. Používal zvláštne harmonické postupy, napríklad lydickú tóninu, čo jeho hudbe dodávalo jedinečnú farbu.

Natália: A čo jeho najznámejšie diela? Tie, ktoré by sme si mali zapamätať k maturite.

Šimon: Určite jeho Klavírny koncert a mol. A potom orchestrálne suity z hudby k Ibsenovej dráme *Peer Gynt*.

Natália: To poznám! Ranná nálada a V jaskyni kráľa hôr, však?

Šimon: Presne tie! Ale napísal aj krásne *Lyrické kusy pre klavír*, napríklad *Svadobný deň v Troldhaugene* alebo *Pochod škriatkov*. Tie názvy sú skvelé, čo?

Natália: To teda sú. Odtiaľto sa plynulo presunieme k ďalšej národnej škole.

Natália: Takže po temperamentných Slovanoch sa teraz presunieme na chladný sever. Čo tak Fínsko? Malo aj ono svojho národného hrdinu?

Šimon: Rozhodne! A bol ním Jean Sibelius. Ten sa úplne ponoril do fínskej histórie a mytológie. Jeho najväčšou inšpiráciou bol národný epos Kalevala.

Natália: To znie... epicky. Aká je jeho hudba? Tiež taká drsná ako fínska príroda?

Šimon: Presne tak! Je plná vážnosti, pokoja, ale aj melanchólie. Cítiš z nej tú severskú krajinu. Medzi jeho najznámejšie diela patrí symfonická báseň Finlandia alebo slávny Valse triste.

Natália: Dobre, poďme sa teraz trochu ohriať. Čo napríklad Maďarsko? Tam to muselo byť o dosť živšie.

Šimon: To áno, ale je tam jeden zaujímavý zvrat. Maďarskú hudbu v 19. storočí extrémne ovplyvnila cigánska hudba. Vďaka potulným kapelám si ju Európa často zamieňala s autentickou maďarskou ľudovou hudbou.

Natália: A stalo sa niečo podobné aj v Španielsku? Tiež tam cítiť ten temperament.

Šimon: Áno, je to veľmi podobný prípad! Zmiešaním španielskeho folklóru a cigánskej hudby vzniklo slávne flamenco. No a za zakladateľa modernej španielskej školy sa považuje Felippe Pedrell, ktorý vychoval skvelých žiakov ako Albeniz či Granados.

Natália: Super. A čo ďalšie krajiny? Napríklad Poľsko po Chopinovi alebo Anglicko?

Šimon: V Poľsku sa po Chopinovi už neobjavil skladateľ svetového významu, ale základy národnej opery položil Stanisław Moniuszko. No a Anglicko, to v 19. storočí neprinieslo nič prevratne nové, skôr nadväzovalo na európsky romantizmus.

Natália: Takže žiadna veľká hviezda?

Šimon: Ale áno, bol tu Edward Elgar. Bol to samouk, no vypracoval sa tak, že ho kráľovná povýšila do šľachtického stavu. Jeho violončelový koncert je dodnes svetoznámy.

Natália: Perfektné. Takže ak by si mal zhrnúť celé 19. storočie v národnej hudbe jednou myšlienkou, čo by to bolo?

Šimon: Hľadanie identity. Každý národ sa snažil v hudbe nájsť a vyjadriť to, čo je pre neho typické – či už cez ľudové piesne, históriu, alebo prírodu. Od Ruska cez Čechy až po Španielsko.

Natália: Skvelé zhrnutie. Šimon, ďakujem ti veľmi pekne za ďalšiu dávku vedomostí. A ďakujeme aj vám, naši milí poslucháči, že ste boli s nami.

Šimon: Presne tak, ďakujeme a tešíme sa na vás pri ďalšej epizóde podcastu Studyfi. Majte sa krásne!