Zhrnutie na Mycoplasma a Ureaplasma: Patogenéza a Diagnostika

## Úvod Mykoplazmy a uropatógeny sú skupina malých, často pleomorfných baktérií, ktoré kolonizujú sliznice dýchacieho a urogenitálneho traktu. Tento materiál vysvetľuje ich biologické vlastnosti, faktory virulencie, diagnostiku, klinické prejavy a liečbu urogenitálnych mykoplaziem so zameraním na druhy relevantné pre uropatogénnu oblasť. > Definícia: Mykoplazmy sú malé, bezbunové-steny baktérie obalené iba bunkovou membránou obsahujúcou cholesterol; uropatógeny sú druhy schopné kolonizovať a spôsobovať ochorenia urogenitálneho traktu. ## Základné vlastnosti ### Morfológia a veľkosť - Veľkosť: približne $0{,}2$–$0{,}3\ \mu m$; patria medzi najmenšie baktérie. - Tvar: veľmi variabilný (okrúhle, oválne, hviezdicovité, vláknité) — pleomorfné. - Membrána: dvojvrstva fosfolipidov s cholesterolom; chýba stena z peptidoglykanu. ### Genóm a metabolizmus - Genóm: malé genómy $0{,}8$–$1{,}2\ \text{Mb}$; obmedzená biosyntetická kapacita. - Nutričné nároky: závislosť na organických molekulách zo živného prostredia (serum, kvasinkový extrakt, glukóza). > Definícia: Pleomorfizmus znamená, že baktérie môžu meniť tvar v závislosti od prostredia a dostupných zdrojov. ## Taxonómia a klinicky významné druhy - Rod Mycoplasma (cca 77 druhov) a rod Ureaplasma (3 druhy). - Dôležité druhy pri uropatogénnych infekciách: **M. hominis**, **U. urealyticum**, **M. genitalium**, plus **M. pneumoniae** ako primárny respiračný patogén. ## Faktory virulencie - **P1 proteín (adhézia)**: umožňuje pevné prichytenie na epitel; hlavný antigén. - **Puzdro**: u niektorých druhov trojvrstvová štruktúra na vonkajšej strane membrány. - **Toxické produkty**: H\_2O\_2 a superoxid — indukujú oxidačný stres v hostiteľských bunkách. - **Špecifické pre U. urealyticum**: - Fosfolipáza — štiepi fosfolipidy hostiteľskej membrány, podporuje zápal. - Ureáza — rozklad močoviny na amoniak, čo poškodzuje uroteliálne bunky. ## Klinické prejavy (urogenitálne zameranie) - Kolonizácia zdravých jedincov: asymptomatické nosičstvo je bežné — napr. M. hominis u približne $20\%$ zdravých žien, U. urealyticum až $60\%$. - Urogenitálne infekcie: - Negonokoková a nechlamydiová uretritída (NGU) — možná úloha M. genitalium a M. hominis. - Hlboký panvový zápal (PID) — M. hominis môže prispievať k zápalovým procesom malej panvy, prejavy: svrbenie, dysúria, vaginálny výtok, bolesť podbruška; môže byť spojený s popôrodnou horúčkou. - Endometritída, chorioamnionitída — častejšie spojené s U. urealyticum. - Možné dôsledky: príspevok k mužskej sterilite pri chronickej uretritíde. > Definícia: Negonokoková uretritída (NGU) je zápal močovej trubice, ktorý nie je spôsobený Neisseria gonorrhoeae, často vzniká v dôsledku iných baktérií vrátane mykoplaziem. Fun fact: Mykoplazmy sú tak malé a flexibilné, že vďaka neprítomnosti bunkovej steny dokážu prežiť v nestabilných mikromilieux, kde pevnejšie baktérie zlyhávajú. ## Diagnostika ### Odbery - Podľa klinických príznakov: výtery z uretry, vagíny, hrdla; sputum alebo bronchiálne laváže pri respiračných formách; pri ťažkých prípadoch aj likvor, krv alebo vzorky tkanív. - Transport: Amies transportné médium (s 0{,}5\% bovinným albumínom a PNC na potlačenie sprievodnej flóry) — citlivé na vyschnutie. ### Mikroskopia a kultivácia - Farbenie: taxonomicky Gram-negatívne (farbia sa nedostatočne) — odporúčané farbenie Giemsa. - Kultivácia: rast na médiách obohatených o sérum a kvasinkový extrakt; indikátor pH a penicilín pre potlačenie sprievodnej flóry. Kolónie majú vzhľad „volského oka". ### Molekulárne a antigénové testy - PCR je citlivá metóda pre detekciu druhovo špecifických sekvencií, obzvlášť pre M. genitalium. - Serológia môže detekovať protilátky proti hlavným antigénom (napr. anti-P1), ale interpretácia je zložitá pri nosičstve. ## Antimikrobiálna liečba - Mykoplazmy nemajú bunkovú stenu, preto sú **primárne rezistentné** na antibiotiká pôsobiace na syntézu bunkovej steny (β-laktámy, glykopeptidy). - Liečba urogenitálnych mykoplazie