Test na Monoklonálne protilátky: Výroba a využitie

Otázka 1: Majú leukotriény pri kontrakcii bronchiolov výrazne vyššiu účinnosť než histamín?

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Leukotriény majú pri kontrakcii bronchiolov 1000-krát väčšiu účinnosť ako histamín.

Otázka 2: Ktoré z nasledujúcich tvrdení o neskorej fáze alergickej reakcie sú správne?

A. Nastupuje plynule po akútnej fáze.

B. Počas nej sa tvoria sekundárne mediátory ako leukotriény a prostaglandíny.

C. Prilákané bunky produkujú mediátory zodpovedné za prechodnú zmenu tkaniva.

D. Sekundárne mediátory majú prozápalové a chemotaktické účinky na eozinofily, neutrofily a lymfocyty.

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov neskorá fáza nastupuje plynule po akútnej fáze a v jej priebehu sa tvoria sekundárne mediátory ako faktor aktivujúci trombocyty, leukotriény a prostaglandíny. Tieto sekundárne mediátory sú prozápalové a majú chemotaktické účinky na eozinofily (Eo), neutrofily (Ne) a lymfocyty (Ly). Prilákané bunky produkujú mediátory zodpovedné za perzistujúcu a niekedy trvalú zmenu tkaniva, nie prechodnú.

Otázka 3: Sú monoklonové protilátky produkované jedným klonom špeciálne opravených buniek, ktoré sú známe ako hybridómy?

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Monoklonové protilátky sú produktom jedného klonu špeciálne opravených buniek, ktoré produkujú požadovanú protilátku a sú nazývané hybridómy.

Otázka 4: Ktoré receptory sú blokované protilátkami pri Myasthenia gravis, čo spôsobuje ochabnutie a slabosť svalstva?

A. Antigény bazálnej membrány glomerulov a alveolárnych kapilár.

B. Acetylcholínové receptory na nervovosvalových spojeniach.

C. Receptory na štítnej žľaze, ktoré stimulujú produkciu hormónov.

D. Povrchové antigény trombocytov.

Vysvetlenie: Pri Myasthenia gravis sú produkované protilátky proti acetylcholínovým receptorom. Tieto protilátky blokujú receptory na nervovosvalových spojeniach, čím bránia prenášaniu nervových signálov do svalov a spôsobujú ochabnutie a svalovú slabosť.

Otázka 5: Monoklonálne protilátky sú určené na profylaxiu proti bakteriálnym toxínom, ale nemajú žiadne využitie v liečbe imunodeficiencií.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že monoklonálne protilátky sa používajú na profylaxiu (predchádzanie chorobe), vrátane bakteriálnych toxínov, a tiež na liečbu niektorých imunodeficiencií (napr. SCID, agamaglobulinémia). Preto tvrdenie, že nemajú využitie v liečbe imunodeficiencií, je nesprávne.