Test na Molekulárna spektroskopia a kvantová chémia

Otázka 1: V spektre NMR, pri rezonancii jadra A po interakcii s dvoma ekvivalentnými jadrami X v látke AX2, vzniká kvartet s intenzitami 1:3:3:1.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov, pri interakcii jadra A s jadrami X v rezonancii látky AX2 vzniká triplet s intenzitami 1:2:1, nie kvartet. Kvartet 1:3:3:1 vzniká pri interakcii s troma jadrami X v látke AX3.

Otázka 2: Ktoré informácie je možné získať z hyperjemného štiepenia v ESR spektre?

A. Pomáha identifikovať radikály.

B. Poskytuje informácie o rozložení nespáreného elektrónu v blízkosti jadier.

C. Umožňuje zmapovať spinovú hustotu molekulových orbitálov obsadených nespáreným elektrónom.

D. Určuje rezonančnú frekvenciu protónov v magnetickom poli.

Vysvetlenie: Hyperjemná štruktúra je určitá forma „odtlačkov prstov“, pomáhajúca identifikovať radikály. Okrem toho, veľkosť štiepenia závisí od rozloženia nespáreného elektrónu v blízkosti jadier a spektrum sa môže využiť na zmapovanie (spinovej hustoty) molekulových orbitálov obsadených nespáreným elektrónom. Rezonančná frekvencia protónov v magnetickom poli súvisí s NMR, nie s hyperjemným štiepením v ESR.

Otázka 3: Laserový prechod v trojhladinovom laseri je prechodom medzi dvoma excitovanými stavmi.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov (ChemickáŠtruktúra_11, strana 29, otázka 57) je laserový prechod v trojhladinovom laseri prechodom z nižšieho excitovaného stavu do základného stavu, nie medzi dvoma excitovanými stavmi.

Otázka 4: Kde možno pozorovať d-d prechody?

A. konjugovaných systémoch

B. komplexoch s prenosom náboja

C. v Rydbergovských komplexoch

D. komplexoch prechodných kovov

Vysvetlenie: Podľa študijného materiálu, d-d prechody možno pozorovať v komplexoch prechodných kovov.

Otázka 5: Energia vodíkovej väzby je zvyčajne 50 kJ/mol.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Energia vodíkovej väzby je zvyčajne 20 kJ/mol, nie 50 kJ/mol, ako je uvedené v študijných materiáloch.