Podcast o Modernizmus a Sorela v slovenskej architektúre

Kapitoly

Dva úplne odlišné svety

Spoločné korene, odlišný osud

Ako vnímať dedičstvo socializmu

Svetlo a čistota funkcionalizmu

Keď prikázal súdruh Stalin

Modernizmus verzus Sorela

Přepis

Šimon: Predstav si študenta, ktorý stojí v meste medzi dvoma budovami. Jedna je čistá, biela, so sklenenou fasádou a vyzerá, akoby pristála z budúcnosti. Tá druhá je masívna, kamenná, plná sôch a stĺpov, akoby ju sem niekto preniesol z antického Ríma. A on si hovorí... ako je to vôbec možné?

Tereza: Presne táto otázka je kľúčom k pochopeniu dvoch úplne odlišných svetov v architektúre 20. storočia. Počúvate Studyfi Podcast.

Šimon: Takže, Tereza, poďme na to. Ako sa volajú tieto dva štýly, ktoré nášho študenta tak zmiatli?

Tereza: Na jednej strane máme medzivojnovú modernu, alebo funkcionalizmus. To je tá čistá, biela budova. Fasáda je úplne hladká, bez ozdôb a má obrovské pásové okná, aby dnu prúdilo svetlo.

Šimon: Ako keby kričala: „Som tu, aby som slúžila, nie aby som sa predvádzala.“ Čo tá druhá?

Tereza: To je socialistický realizmus, prezývaný aj sorela. Tam je to presný opak. Bohato zdobené fasády, sochy, rímsy... všetko pôsobí masívne a ťažkopádne. Okná sú klasické, obdĺžnikové a prísne symetrické.

Šimon: A inšpirácia? Kým moderna sa pozerala na lode a stroje, teda do budúcnosti...

Tereza: ...sorela sa povinne vracala do minulosti. Kopírovala antické chrámy a renesančné paláce. Mala byť zrozumiteľná pre robotnícku triedu. Či sa jej to podarilo, je už iná otázka.

Šimon: Asi áno.

Šimon: Dobre, takže sú to úplné protiklady. Ale tu prichádza ten zvrat... Ako je možné, že na Slovensku sorela nahradila modernu len na pár rokov, približne medzi rokmi 1948 a 1955?

Tereza: A tu je tá najprekvapivejšia časť. Tieto dva smery, hoci vyzerajú ako úhlavní nepriatelia, majú v skutočnosti spoločnú DNA. Oba vychádzajú z predvojnovej avantgardy, z myšlienok Bauhausu a Le Corbusiera.

Šimon: Počkaj, vážne? Obidva prúdy verili, že betón, oceľ a sklo vyriešia problémy ľudstva a že architektúra má slúžiť masám?

Tereza: Presne tak. Obidva radikálne odmietli historické ornamenty. Ten základný optimizmus a viera v pokrok boli spoločné.

Šimon: Tak kde sa to pokazilo? Prečo jeden smer viedol k elegantným vilám a druhý k monumentálnym, často až dehumanizovaným sídliskám?

Tereza: Rozdiel bol v tom, kto si projekt objednal. Na Západe stavali modernu súkromníci a korporácie. Na Východe bol jediným zadávateľom štát. A ten mal jasnú požiadavku.

Šimon: Aby architektúra oslavovala víťazstvo komunizmu, však?

Tereza: Bingo. Socialistický modernizmus musel reprezentovať silu režimu. Navyše, architekti na Východe boli izolovaní a nápady zo Západu k nim prúdili tajne, v pašovaných časopisoch.

Šimon: Takže tu máme stavby, ktoré sú síce architektonicky zaujímavé, ale nesú si so sebou ťarchu propagandy. Ako k nim máme dnes pristupovať?

Tereza: To je skvelá otázka. Ak chceme pochopiť hodnotu socialistického modernizmu, nesmieme ho vnímať len cez optiku politického útlaku. Domáci architekti do tých stavieb dokázali vložiť neuveriteľnú kreativitu.

Šimon: Máš nejaké príklady?

Tereza: Jasné! Budova Slovenského rozhlasu v Bratislave, tá známa obrátená pyramída, alebo Most SNP. To sú diela svetovej úrovne, ktoré často predbehli aj západné vzory.

Šimon: Takže ich najväčšou tragédiou nebola ideológia, ale skôr prevedenie?

Tereza: Presne tak. Myšlienky boli vizionárske, ale štátne stavebníctvo ich často zrealizovalo v nízkej kvalite kvôli zlej ekonomike. Ak sa chcete na túto tému naladiť, skúste sa na budovy vo vašom okolí pozrieť bez predsudkov. Všímajte si čisté geometrické línie a prácu s priestorom. Možno budete prekvapení.

Šimon: A tým sme, myslím, vyčerpali predchádzajúcu tému... Poďme sa pozrieť na niečo, čo vidíme okolo seba každý deň. Na budovy. Konkrétne na slovenskú architektúru 20. storočia. To znie ako celkom divoká jazda.

Tereza: To teda bola! A začneme optimisticky. V medzivojnovom období.

Šimon: Takže pred nástupom komunizmu. Aké to bolo obdobie?

Tereza: Bola to oslava slobody, svetla a hygieny. Architekti sa zbavili všetkých ozdôb a stavili na čisté línie. Tomuto štýlu hovoríme funkcionalizmus alebo moderna.

Šimon: Máš nejaký príklad, ktorý všetci poznáme?

Tereza: Absolútnou svetovou ikonou je Vila Tugendhat v Brne. To je chrám modernizmu. Obrovské presklené steny, voľne plynúci priestor a luxusné materiály ako ónyx... bez jediného anjelika alebo ornamentu.

Šimon: A čo priamo na Slovensku? Mali sme aj my takéto skvosty?

Tereza: Jasné! Napríklad prvý slovenský mrakodrap, Manderla v Bratislave. Strohá, funkčná veža na štíhlych pilieroch, ktorá vtedy musela pôsobiť ako z inej planéty.

Šimon: To verím. A ešte niečo?

Tereza: Určite Kolonádový most v Piešťanoch. To je čistá, racionálna krása. Žiadne zbytočnosti, len funkcia a elegancia.

Šimon: Znie to ako skvelá éra. Ale potom prišiel rok 1948 a všetko sa zmenilo, však?

Tereza: Presne tak. Prišiel politický príkaz od Stalina. Zrazu bola moderna označená za buržoáznu a prežitú. Architektúra musela byť „obsahom socialistická, formou národná“.

Šimon: Čo to preboha znamená v praxi?

Tereza: Znamenalo to stavať masívne budovy, ktoré pripomínali renesančné paláce alebo antické chrámy, ale boli určené pre robotníkov. Hovoríme tomu socialistický realizmus, alebo skrátene sorela.

Šimon: Takže namiesto skla a ocele zrazu stĺpy a sochy?

Tereza: Presne! Pozri sa na budovu mestského úradu v Novej Bani. Má antický tympanón a masívne stĺpy. Alebo obytné domy na Miletičovej v Bratislave. Vyzerajú ako paláce pre pracujúci ľud.

Šimon: Znie to trochu... teatrálne.

Tereza: Najlepší príklad je Hotel International v Prahe. To je v podstate zmenšená kópia moskovských mrakodrapov so zlatou hviezdou na špičke. Úplný opak moderny.

Šimon: Dobre, tak si to zhrňme. Ako ich rozoznám na prvý pohľad?

Tereza: Je to jednoduché. Fasáda moderny je hladká a biela. Sorela je bohato zdobená rímsami a sochami. Modernizmus miluje veľké pásové okná, sorela má klasické, prísne symetrické okná.

Šimon: A konštrukcia?

Tereza: Modernisti hrdo priznávali železobetónový skelet, často stavali na pilieroch. Sorela používala masívne murované steny, aby budovy pôsobili pevne a večne.

Šimon: Takže v skratke: moderna sa inšpirovala budúcnosťou a strojmi, zatiaľ čo sorela sa obzerala do minulosti – k palácom a chrámom.

Tereza: Perfektne zhrnuté. A vieš, čo je na tom najzaujímavejšie? Tento radikálny návrat do histórie trval na Slovensku len pár rokov. Okolo roku 1955 ho Chruščov zrušil a nariadil opäť stavať moderne a hlavne... lacno a rýchlo.

Šimon: Čo nás priviedlo k panelákom, ale to je už iný príbeh. Tereza, ďakujem ti veľmi pekne. Dnes sme prebrali naozaj veľa.

Tereza: Aj ja ďakujem. Bola to radosť.

Šimon: A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť pri ďalšom diele Studyfi Podcastu. Dúfame, že ste sa niečo nové naučili a že sa budete na budovy okolo seba pozerať zase trochu inak. Majte sa krásne a dopočutia nabudúce!