Podcast o Modernizmus a Sorela v slovenskej architektúre

Kapitoly

Keď sa zmenia pravidlá

Modernizmus vs. Sorela

Spoločné korene, odlišné cesty

Pyramída hore nohami

Sloboda a čisté línie

Keď prišiel príkaz z Moskvy

Rýchle porovnanie a koniec

Přepis

Nina: Predstavte si architekta. Píše sa rok 1947 a on práve dokončuje návrh čistej, bielej budovy s obrovskými pásovými oknami. Je nadšený... verí v budúcnosť, v pokrok. A potom strih. O dva roky neskôr mu ten istý úradník povie, že jeho práca je buržoázna a dekadentná. Namiesto toho musí na fasádu pridať stĺpy, sochy a folklórne vzory. Čo sa stalo?

Matej: To je presne ten zlom, ktorý definoval architektúru u nás na celé desaťročia. Počúvate Studyfi Podcast.

Nina: Dobre, poďme na to. Máme tu dva úplne odlišné svety. Na jednej strane medzivojnovú modernu, alebo funkcionalizmus, a na druhej socialistický realizmus, ktorému sa hovorilo aj sorela.

Matej: Presne tak. Je to ako porovnávať supermoderný smartfón a zdobenú barokovú skrinku. Funkcionalizmus miloval hladké biele fasády bez akýchkoľvek ozdôb. Išlo mu o čistú funkciu.

Nina: A sorela?

Matej: Tá sa rozhodla, že funkcia potrebuje trochu... mejkapu. Fasády boli bohato zdobené rímsami, sochami a ornamentmi. Kým moderna mala obrie pásové okná, aby dnu prúdilo svetlo, sorela sa vrátila ku klasickým, prísne symetricky usporiadaným oknám.

Nina: Takže moderna sa pozerala do budúcnosti – inšpirovali ju stroje a lode. Kde hľadala inšpiráciu sorela?

Matej: V ďalekej minulosti. V antických chrámoch, renesančných palácoch a ľudových motívoch. Bol to obrovský skok späť, ktorý u nás trval našťastie len pár rokov, zhruba od 1948 do 1955.

Nina: Ale je tu niečo, čo ma prekvapuje. Tieto dva smery predsa museli mať niečo spoločné, nie? Pôsobia ako úhlavní nepriatelia.

Matej: A to je ten paradox! Oba smery, západný aj ten náš socialistický modernizmus, ktorý prišiel po sorele, mali rovnakú DNA. Vychádzali z myšlienok Bauhausu a Le Corbusiera.

Nina: Čiže obaja verili v silu betónu, ocele a skla?

Matej: Áno, a obaja radikálne odmietali historické ornamenty. Architektúra mala slúžiť masám, nie elite. Ale tu prichádza ten hlavný konflikt... Vieš, v čom bol najväčší rozdiel?

Nina: Tipujem, že v peniazoch a politike.

Matej: Bingo. Na Západe stavali modernu pre korporácie a súkromných investorov. Na Východe bol jediným objednávateľom štát. A ten mal jasnú požiadavku: architektúra musí reprezentovať silu a víťazstvo komunizmu.

Nina: Takže naše budovy museli byť nielen funkčné, ale aj monumentálne, často až na úkor človeka.

Matej: Presne. A architekti museli byť nesmierne kreatívni. Nápady zo Západu k nim prúdili tajne, v pašovaných časopisoch. Aj napriek tomu dokázali vytvoriť diela, ktoré predbehli svoju dobu.

Nina: Ako napríklad obrátená pyramída Slovenského rozhlasu alebo Most SNP v Bratislave.

Matej: Správne. Tragédiou je, že myšlienky boli často vizionárske, ale štátne stavebníctvo ich pre zlú ekonomiku zrealizovalo v nízkej kvalite. Preto dnes mnohé z týchto stavieb chátrajú.

Nina: Aký je teda kľúčový odkaz pre nás?

Matej: Skúste sa na tieto budovy pozrieť bez politických predsudkov. Všímajte si ich čisté geometrické línie a odvážnu prácu s priestorom. Často v nich nájdete viac kreativity a odvahy, ako by ste čakali.

Nina: A tým sme uzavreli predchádzajúcu tému. Poďme sa teraz pozrieť na niečo, čo vidíme okolo seba každý deň. Na budovy 20. storočia.

Matej: Super voľba na záver, Nina. Je to fascinujúci príbeh dvoch úplne protichodných svetov, ktoré sa vystriedali v priebehu pár rokov.

Nina: Dobre, tak kde začneme? Mňa vždy fascinovali tie elegantné, biele budovy s obrovskými oknami z medzivojnového obdobia.

Matej: Áno, to je moderna a funkcionalizmus. Vznikli pred nástupom komunizmu a boli oslavou slobody, svetla a hygieny. Žiadne zbytočné ozdoby, len čisté línie.

Nina: A vrcholom je asi Vila Tugendhat v Brne, však?

Matej: Presne tak. Je to svetová ikona. Ludwig Mies van der Rohe tam vytvoril voľne plynúci priestor. Predstav si presklené steny, ktoré sa dajú zasunúť, a zrazu si v záhrade! Vnútri luxusné materiály ako ónyx, no žiadny historický ornament.

Nina: A čo u nás na Slovensku? Máme niečo podobné?

Matej: Určite! Napríklad Manderla v Bratislave. Prvý slovenský mrakodrap z roku 1935. Vtedy to musel byť pre ľudí poriadny šok. Alebo Kolonádový most v Piešťanoch – čistá, racionálna krása.

Nina: Tento štýl znie úžasne. Prečo sa v ňom nepokračovalo?

Matej: Prišiel rok 1948 a s ním politický príkaz od Stalina. Zrazu sa všetko zmenilo. Vitajte v ére socialistického realizmu, alebo skrátene sorely.

Nina: A to je čo? To znie... prísne.

Matej: To aj bolo. Heslo znelo: „obsahom socialistická, formou národná“. V praxi to znamenalo stavať masívne budovy, ktoré pripomínali talianske paláce, ale bývali v nich robotníci. Trochu paradox, však?

Nina: Takže namiesto skla a ocele sme začali stavať paláce pre pracujúci ľud?

Matej: Presne! Pozri sa na obytné domy na Miletičovej v Bratislave. Mohutné rímsy, symetrické okná... Alebo najextrémnejší príklad – Hotel International v Prahe. To je v podstate zmenšenina moskovských mrakodrapov, s hviezdou na vrchole a interiérom plným mramoru a krištáľu.

Nina: Dobre, skúsme to zhrnúť. Aký je teda kľúčový rozdiel?

Matej: Je to úplný protiklad. Funkcionalizmus mal hladké biele fasády a obrovské pásové okná. Inšpiroval sa budúcnosťou a strojmi.

Nina: A sorela?

Matej: Sorela mala bohato zdobené fasády, malé okná a masívne múry. Inšpirovala sa minulosťou – antickými chrámami a renesanciou. Bola to architektúra, ktorá mala ohúriť a ukázať moc režimu.

Nina: A ako dlho toto obdobie trvalo?

Matej: Tu je tá najväčšia zaujímavosť – na Slovensku len pár rokov. Približne od 1948 do 1955. Potom prišiel Chruščov, zrušil to a nariadil stavať opäť moderne – teda lacno, rýchlo a bez ozdôb. A tak sme sa dostali k panelákom.

Nina: Takže v skratke, za pár rokov sme prešli od elegantnej moderny cez nútenú historickú napodobeninu až k masovej panelovej výstavbe. Wow. Matej, ďakujem ti veľmi pekne za skvelý prehľad.

Matej: Aj ja ďakujem, Nina. Bola to radosť.

Nina: A vám, milí poslucháči, ďakujeme, že ste s nami boli pri ďalšej časti Studyfi Podcastu. Majte sa krásne a počujeme sa nabudúce!