Podcast o Moderna

Kapitoly

Čo je vlastne moderna?

Prečo sa to celé stalo?

Hlavné znaky moderny

Kto sú hlavní hráči?

Príklady, ktoré ti to objasnia

Ako zažiariť na maturite

Symboly a smútok

Nový básnický jazyk

Čo je prúd vedomia?

Joyce a Woolfová

Eliotova skladačka

Kafkova absurdita

Odcudzenie a strata ľudskosti

Přepis

Tereza: Dobre, o tomto som absolútne netušila – a myslím, že toto si musí vypočuť každý, kto sa pripravuje na maturitu.

Lukáš: Čo presne ťa tak dostalo? Som zvedavý.

Tereza: Že celá tá predstava moderny nie je len o nejakých smutných básničkách, ale že autori doslova rozbíjali jazyk a príbehy na kúsky, lebo starý svet im už jednoducho nedával zmysel. Akoby im realita explodovala pred očami a oni sa ju snažili poskladať úplne novým spôsobom.

Lukáš: Presne tak! Perfektne si to vystihla. Moderna je presne o tom — o radikálnom zlome. Počúvate Studyfi Podcast a dnes sa ponoríme do literárnej moderny.

Tereza: Tak poďme na to. Lukáš, skús nám to zadefinovať tak, aby sme si to vedeli predstaviť. Čo to tá literárna moderna vlastne je?

Lukáš: Predstav si to ako veľkú umeleckú revolúciu na prelome 19. a 20. storočia. Dovtedy vládol hlavne realizmus, ktorý sa snažil svet opisovať čo najvernejšie, takmer ako fotografia.

Tereza: Jasné, detailné opisy prostredia, spoločnosti, presne vieme, kto je kto.

Lukáš: A potom prišla moderna a povedala: „Stop! Vonkajší svet je chaos, kríza, a to, čo je naozaj dôležité, sa odohráva vnútri človeka.“ Takže namiesto opisov sa zamerala na pocity, myšlienky, sny a podvedomie.

Tereza: Čiže to nebol jeden jednotný štýl, ale skôr taký spoločný pocit, že treba robiť veci inak?

Lukáš: Presne tak. Je to skôr súbor rôznych prúdov — symbolizmus, dekadencia, expresionizmus... Spájala ich túžba experimentovať a nájsť nový jazyk pre nový, komplikovaný svet.

Tereza: Dobre, a prečo sa to stalo práve vtedy? Čo sa dialo vo svete, že umelci mali pocit, že staré formy už nestačia?

Lukáš: Svet sa menil šialenou rýchlosťou. Priemyselná revolúcia, ľudia sa sťahovali do miest, vznikali nové technológie... A s tým prišli aj nové myšlienky, ktoré otriasli všetkým, čomu ľudia dovtedy verili.

Tereza: Napríklad?

Lukáš: Tak napríklad Albert Einstein a jeho teória relativity — zrazu čas a priestor neboli absolútne. Alebo Sigmund Freud, ktorý prišiel s psychoanalýzou a ukázal, že naše správanie riadi nejaké nevedomé podvedomie plné túžob a strachov.

Tereza: Wow. Takže zrazu nikto nevedel, čo je vlastne realita a kto sme my sami. To muselo byť dosť desivé.

Lukáš: Extrémne. A do toho filozof Friedrich Nietzsche vyhlásil, že „Boh je mŕtvy“ a spochybnil celú tradičnú morálku. A potom prišla prvá svetová vojna... obrovská trauma, milióny mŕtvych, pocit úplnej dezilúzie a absurdity.

Tereza: Chápem. Autori už nemohli písať ako predtým, lebo svet, ktorý poznali, sa im rozpadol pred očami. Museli nájsť spôsob, ako ten chaos a úzkosť zachytiť.

Lukáš: Presne. Ich diela sú vlastne umeleckou odpoveďou na túto krízu hodnôt a identity. Snažili sa zachytiť ten rozbitý svet a vnútorné prežívanie človeka, ktorý sa v ňom stráca.

Tereza: Okej, takže aké sú tie hlavné znaky, podľa ktorých spoznám modernistické dielo na maturite?

Lukáš: Znak číslo jedna: experimentovanie s formou. Zabudni na klasické lineárne príbehy od A po Z. Tu sa text fragmentuje, skáče v čase, používa sa montáž, koláž. V poézii sa objavuje voľný verš.

Tereza: A čo jazyk?

Lukáš: Jazyk sa stáva zložitejším, plným metafor a symbolov. Niekedy je dôležitejšie to, ako to znie, než to, čo to doslova znamená. To je ten estetizmus, umenie pre umenie.

Tereza: Dobre, to bol prvý znak. Čo ďalej?

Lukáš: Znak číslo dva: subjektivita. Všetko sa točí okolo vnútra postavy. Jej pocity, myšlienky, spomienky. Tu sa objavuje slávna technika „prúd vedomia“.

Tereza: Stream of consciousness! To znie ako niečo, čo by som mala poznať.

Lukáš: Určite. Je to ako keby ti autor pustil do hlavy záznamník a ty čítaš myšlienky postavy presne tak, ako jej plynú v hlave — chaoticky, neriadene, skáču z jednej veci na druhú.

Tereza: To znie... komplikovane na čítanie.

Lukáš: Vie to byť, ale je to neuveriteľne silný nástroj na zobrazenie psychiky. Ďalším znakom je odmietanie realizmu. Namiesto opisov vonkajšieho sveta sa zameriavame na vnútornú realitu — sny, vízie, symboly.

Tereza: Takže keď v básni čítam o tme, nemusí to byť len noc, ale môže to byť symbol smútku alebo beznádeje?

Lukáš: Presne! To je symbolizmus v praxi. A to sa spája s posledným kľúčovým znakom: pesimizmus a úzkosť. Mnohé diela sú plné pocitov odcudzenia, osamelosti a straty zmyslu života.

Tereza: Poďme si to ukázať na konkrétnych menách. Kto sú tí kľúčoví predstavitelia vo svete?

Lukáš: Tak v próze je absolútny gigant Ír James Joyce a jeho román *Ulysses*. To je extrémne zložité dielo, ktoré celé využíva prúd vedomia a opisuje jediný deň v živote jedného človeka v Dubline.

Tereza: A kto ďalší? Zrejme niekto, koho diela sú trochu... prístupnejšie?

Lukáš: Určite! Napríklad Virginia Woolfová v Anglicku s románom *Pani Dallowayová*, tiež majsterka prúdu vedomia. Potom Franz Kafka v Prahe, ktorého diela ako *Proces* alebo *Premena* sú synonymom absurdity a úzkosti.

Tereza: Kafka, to poznám. Pocit bezmocnosti voči nezmyselnému systému. To je čistá moderna.

Lukáš: Presne. A v poézii určite T. S. Eliot a jeho báseň *Pustá zem*, ktorá je akoby kolážou útržkov z povojnového, zničeného sveta. A samozrejme nesmieme zabudnúť na autorov ako Marcel Proust, William Faulkner či F. Scott Fitzgerald s jeho *Veľkým Gatsbym*.

Tereza: A čo u nás na Slovensku? Mali sme aj my svoju modernu?

Lukáš: Samozrejme! U nás sa prejavila hlavne v poézii a jej hlavným predstaviteľom a zakladateľom je Ivan Krasko.

Tereza: Krasko, jasné. *Nox et solitudo* a *Verše*.

Lukáš: Presne. Jeho básne sú plné smútku, samoty, pesimizmu a symbolizmu. Je to dokonalý príklad slovenskej moderny. Okrem neho mal k moderne blízko aj Janko Jesenský a neskôr na tieto myšlienky nadviazali ďalší, napríklad neosymbolista Emil Boleslav Lukáč alebo vitalista Ján Smrek.

Tereza: Dobre, poďme si to ešte viac priblížiť. Spomínal si prúd vedomia u Virginie Woolfovej. Ako to vyzerá v praxi v tej *Pani Dallowayovej*?

Lukáš: Predstav si, že hlavná postava, Clarissa, ide kúpiť kvety na večierok, ktorý organizuje. A zrazu jej myšlienky preskočia na spomienku na jej lásku spred tridsiatich rokov. Potom sa vráti k prípravám, následne uvažuje o smrti a zmysle života. Minulosť, prítomnosť a budúcnosť sa prelínajú v jednom prúde myšlienok.

Tereza: Takže čitateľ je priamo v jej hlave a prežíva to s ňou. To je úplne iný zážitok ako len čítať, čo sa deje navonok.

Lukáš: Presne. A druhý skvelý príklad je poézia Ivana Krasku. Vezmime si jeho báseň, kde píše o smútku svojej duše. Používa symboly ako „noc“, „tma“, „samota“. To nie sú len opisy.

Tereza: Ale symboly jeho vnútorného stavu. Noc nie je len čas, ale stav duše. Tma je beznádej.

Lukáš: Bingo! Jazyk je tu sugestívny, plný metafor. Cieľom nie je opísať, ale vyvolať pocit. A to je podstata moderny.

Tereza: Super. Poďme na to najdôležitejšie. Sme na ústnej maturite a dostanem otázku: „Charakterizujte literárnu modernu.“ Čo je tá top odpoveď?

Lukáš: Kľúčové je začať definíciou — umelecké hnutie z prelomu 19. a 20. storočia, ktoré je radikálnym odklonom od tradície. Potom vymenuj hlavné znaky: experiment s formou, subjektivita a prúd vedomia, symbolizmus a pesimizmus.

Tereza: A potom príklady, však?

Lukáš: Áno! Uveď svetových autorov ako Joyce, Woolfová, Kafka a aspoň jedno ich dielo s tým, ako sa v ňom moderna prejavuje. A samozrejme, kľúčový slovenský predstaviteľ — Ivan Krasko a jeho zbierky.

Tereza: A čo ak dostanem porovnanie, napríklad moderna verzus realizmus?

Lukáš: Perfektná otázka. Zameraj sa na protiklady. Realizmus: objektívny, vonkajší svet, lineárny príbeh. Moderna: subjektívna, vnútorný svet, fragmentácia a prúd vedomia. Realizmus opisuje spoločnosť, moderna rieši krízu jednotlivca v nej. Je to vlastne reakcia na neschopnosť starých foriem zachytiť nový, zložitý svet.

Tereza: Paráda. Myslím, že teraz je moderna oveľa jasnejšia. Je to vlastne o hľadaní nového spôsobu, ako hovoriť pravdu o svete, ktorý sa zmenil na nepoznanie.

Lukáš: Presne tak. A to je dôvod, prečo je aj dnes taká fascinujúca.

Tereza: Takže modernizmus nebol len o nových myšlienkach, ale aj o úplne novom spôsobe, ako ich vyjadriť. A kto je lepším príkladom v našej literatúre ako Ivan Krasko?

Lukáš: Presne tak, Tereza! Krasko je v podstate synonymom slovenskej moderny. Zoberme si jeho najznámejšiu zbierku, *Nox et solitudo* — Noc a samota. Už len ten názov je jeden veľký symbol, však?

Tereza: To znie dosť pochmúrne. Takže asi to neboli básne o slnečných lúkach. Aké témy tam teda dominujú?

Lukáš: Vôbec nie. Je to hlavne o pocitoch. O smútku, osamelosti, pesimizme a o takom tom existenciálnom hľadaní zmyslu. Všetko je to extrémne subjektívne, videné cez jeho vnútorný svet.

Tereza: Čiže už to nie je o opisovaní vonkajšieho sveta, ako to robili napríklad realistickí autori, ale skôr o ponorení sa do vlastných pocitov?

Lukáš: Presne! A na to používa úplne nový jazyk. Jeho symboly ako tma, noc, čierny havran... to všetko vyjadruje jeho duševný stav. A čo je dôležité, už sa nedrží striktných pravidiel.

Tereza: Ako to myslíš, že sa nedrží pravidiel?

Lukáš: Upúšťa od pravidelného rytmu a rýmu. Používa voľný verš, aby čo najvernejšie zachytil prúd svojich myšlienok. Forma sa jednoducho prispôsobuje obsahu.

Tereza: To dáva zmysel. Takže Krasko bol kľúčový, lebo ukázal, že poézia môže byť hlboko osobná a formálne úplne slobodná. Poďme sa teraz pozrieť, ako na to nadviazali ďalší autori...

Tereza: A presne táto snaha zachytiť subjektívne prežívanie ma privádza k jednému pojmu, ktorý znie dosť akademicky... prúd vedomia.

Lukáš: Ale v skutočnosti je to veľmi intuitívne. Predstav si, že by si mohla doslova naliať obsah svojej mysle na papier. So všetkými myšlienkami, spomienkami, pocitmi... všetko naraz, presne ako ti to beží hlavou.

Tereza: Takže taký organizovaný chaos? Alebo skôr... literárny brain dump?

Lukáš: To je perfektné prirovnanie! Presne tak. Cieľom je autentickosť. Autori často kašlú na gramatiku a logické väzby, aby napodobnili, ako naše myšlienky naozaj preskakujú z jednej veci na druhú.

Tereza: To znie ako výzva pre čitateľa. Kde by sme našli najslávnejšie príklady?

Lukáš: Absolútna klasika je James Joyce a jeho román *Ulysses*. Sledujeme tam myšlienkové pochody postáv počas jediného dňa. A poviem ti, je to... husté.

Tereza: A okrem neho? Predpokladám, že nebol jediný.

Lukáš: Určite nie. Skvelým príkladom je Virginia Woolfová v románe *Pani Dallowayová*. Celý dej je v podstate vnútorný monológ hlavnej hrdinky, ktorá pripravuje večierok. Jej spomienky a pocity sa neustále prelínajú s prítomnosťou.

Tereza: Takže pointa je, že nie sme len diváci, ale sme priamo v hlave postavy.

Lukáš: Presne. Vidíme svet cez jej filter. A práve tento dôraz na vnútorný svet a psychiku je niečo, čo spája modernistov naprieč Európou...

Tereza: A presne tento pocit rozpadu a fragmentácie nás privádza k jednému z najväčších diel modernizmu.

Lukáš: Presne tak. Hovoríme o Pustej zemi od T.S. Eliota. To je majstrovské dielo fragmentácie.

Tereza: Skladá sa z piatich častí, však? Ale nie sú pospájané klasickým spôsobom.

Lukáš: Vôbec nie. Eliot tam strieda rôzne hlasy, jazyky, mýty a odkazy na inú literatúru. Je to ako koláž, ktorá odráža rozpadnutú civilizáciu po prvej svetovej vojne.

Tereza: Znie to... chaoticky. Je to ako literárny playlist, kde každá pesnička je v inom jazyku.

Lukáš: To je skvelé prirovnanie! A presne o to ide. Každý fragment, aj keď sa zdá nesúvisiaci, prispieva k celkovému pocitu dezilúzie a duchovnej prázdnoty.

Tereza: Takže kľúčový je ten symbol „pustej zeme“? Čo presne predstavuje?

Lukáš: Predstavuje duchovnú sterilitu a morálny úpadok spoločnosti. Je to obraz sveta, ktorý stratil svoju vieru a zmysel.

Tereza: A práve to hľadanie strateného zmyslu je téma, ktorá sa objavuje aj u ďalších autorov, ku ktorým sa teraz dostaneme...

Tereza: A to je perfektný mostík k našej poslednej téme, ktorou je Franz Kafka a jeho slávna Premena.

Lukáš: Presne tak! Gregor Samsa sa jedného rána zobudí a… je z neho obrovský hmyz.

Tereza: Len tak! Žiadne vysvetlenie. Je to úplne absurdné.

Lukáš: Áno, a o to práve ide. Tá absurdita je východiskovým bodom pre skúmanie odcudzenia a osamelosti.

Tereza: Takže Gregorova premena je vlastne symbolom?

Lukáš: Presne. Symbolizuje jeho bezmocnosť a stratu ľudskosti v bezcitnom, byrokratickom svete. Zrazu je pre všetkých len príťažou.

Tereza: Vrátane jeho vlastnej rodiny, ktorá ho postupne úplne odmietne. Je to dosť brutálne.

Lukáš: Je, a jeho smrť v úplnej osamelosti len podčiarkuje ten modernistický pocit existenciálnej úzkosti.

Tereza: Takže, aby sme zhrnuli nielen Kafku, ale všetko, o čom sme sa dnes bavili… Modernizmus bol o experimentoch a skúmaní ľudského vnútra.

Lukáš: Perfektne povedané. A hlavne o pocitoch straty a odcudzenia v novom, zložitom svete. Bolo mi potešením, ako vždy.

Tereza: Aj mne! Ďakujeme, že ste počúvali Studyfi Podcast. Počujeme sa nabudúce!