Zhrnutie na Mníchovská dohoda a prvá Viedenská arbitráž

## Úvod Mnichovská dohoda a Viedenská arbitráž sú kľúčové udalosti konca 30. rokov 20. storočia, ktoré zásadne ovplyvnili osud Československa. Tieto medzinárodné rozhodnutia zmenili hranice, oslabili štát a pripravili pôdu pre ďalší vývoj vedúci k druhej svetovej vojne. Cieľom tohto materiálu je vysvetliť obsah dohody a arbitráže, právne hodnotenie ich platnosti a praktické dôsledky pre ČSR. ## Mnichovská dohoda ### Základné informácie - Dátum podpisu: **29. september 1938** - Účastníci: **Nemecko (Adolf Hitler), Francúzsko (Édouard Daladier), Taliansko (Benito Mussolini), Spojené kráľovstvo (Neville Chamberlain)** - Chýbali zástupcovia Československa – dohoda prijatá bez jeho prítomnosti ("o nás bez nás"). > Definícia: Mnichovská dohoda je medzinárodná dohoda, ktorou západné mocnosti a Nemecko rozhodli o odstúpení pohraničných území ČSR (Sudety) bez účasti československej strany. ### Kontext a motivácia - Reprezentovala politiku ústupkov (appeasement) voči nacistickému Nemecku. - Dôvod podpísania: snaha vyhnúť sa vojnovému konfliktu v Európe. - Československá vláda prijala tzv. diktát 30. septembra 1938 za prítomnosti prezidenta Edvarda Beneša, ktorý následne abdikoval. ### Obsah dohody a bezprostredné dôsledky - ČSR mala odstúpiť pohraničné územie (Sudety). - Strata cca **30 % územia Čiech a Moravy**. - Oslabenie obrany štátu a zničenie obranného systému. - Strata významnej časti priemyslu. - Zákaz ničenia alebo premiestňovania zariadení na územiach. - Povinnosť prepustiť sudetských Nemcov z armády a väzňov. - Zriadenie medzinárodného výboru pre ďalšie územné úpravy. - Nové hranice stanovené k **1. januáru 1939**. Fun fact: Mnichovská dohoda sa stala symbolom appeasementu a je často citovaná ako varovanie pred kapituláciou demokracií pred agresívnymi režimami. ### Ďalšie nároky a prepojenie na Viedenskú arbitráž - Poľsko žiadalo: Tešínsko, Orava, Spiš, Kysuce. - Maďarsko požadovalo územia južného Slovenska, čo viedlo k Viedenskej arbitráži. ## Neplatnosť Mnichovskej dohody (právne hodnotenie) ### Hlavné právne argumenty - Dohoda porušila zásady Spoločnosti národov a zákaz použitia sily. - Bola dosiahnutá pod nátlakom (nátlak Nemecka – podpora henleinovcov, hrozba násilia a vojny; ultimátum Veľkej Británie a Francúzska z 19. 9. 1938). - Československo prijalo dohodu pod donútením; garancie neboli poskytnuté. - Veľmoci nechránili územnú celistvosť člena Spoločnosti národov. > Definícia: Neplatnosť medzinárodného aktu vzniká vtedy, keď bol akt prijatý pod donútením, v rozpore s imperatívnymi pravidlami medzinárodného práva alebo s vnútroštátnou ústavou danej krajiny. ### Ďalšie konkrétne dôvody neplatnosti - Nemecko nemalo úprimnú vôľu dohodu dodržať (Hitler ju vnímal ako krok k vojne). - Dohoda sa týkala štátu, ktorý nebol priamo účastníkom (ČSR), takže medzinárodné právo neumožňuje rozhodovať o treťom štáte bez jeho súhlasu. - Zmena hraníc mala byť schválená ústavným zákonom Národného zhromaždenia (3/5 väčšina), čo sa nestalo; rozhodovali vláda a prezident, čo bolo proti ústave. - V dôsledku toho štát nie je viazaný aktom, ktorý bol prijatý v rozpore s ústavou. - Postupné uznanie neplatnosti: väčšina štátov uznala neplatnosť; Nemecko uznalo až v roku 1973. - Sovietske zväz (ZSSR) Mnichov nikdy neuznal. ## Viedenská arbitráž ### Základné informácie - Dátum: **2. november 1938** - Miesto rozhodovania: Viedeň (zámok Belveder) - Arbitri: **Nemecko a Taliansko** rozhodli o odstúpení južného Slovenska a Podkarpatskej Rusi Maďarsku. - Vychádzala z dodatku Mnichovskej dohody: ak sa štáty nedohodnú do 3 mesiacov, rozhodnú veľmoci. > Definícia: Viedenská arbitráž bola arbitrážnym rozhodnutím veľmocí, ktorým bolo prisúdené južné územie ČSR Maďarsku bez plného súhlasu ČSR. ### Priebeh rokovaní - Rokovania sa začali v Komárne (9. október 1938). - Maďarsko vystupovalo ultimátumovo a žiadalo celé južné Slovensko. - Československo bolo ochotné rokovať len o menších územiach. - Spor sa riešil arbitrážou vo Viedni; Anglicko a Franc