Podcast o Medzinárodný krízový manažment a organizácie

Kapitoly

Čo to vlastne je?

Komplexný prístup

Keď sa stretnú vojaci a civilisti

Veľkí hráči: OSN

Abeceda pomoci OSN

NATO: Nielen vojenská aliancia

OBSE: Tichá sila diplomacie

Európska únia a jej nástroje

Tri úrovne spolupráce

Zhrnutie a odkaz

Valné zhromaždenie - Svetový parlament?

Veľké ciele, veľké výzvy

Bezpečnostná rada - Skutočná sila

Princípy a právo

Kto to reálne riadi?

Šanca pre mladých

Zhrnutie a rozlúčka

Přepis

Peter: Pamätáš si na tie zábery z Turecka a Sýrie po tom obrovskom zemetrasení? Zrútené budovy, chaos... a zrazu sa tam objavili záchranné tímy z desiatok krajín sveta. V jednej chvíli tam pomáhali Slováci, hneď vedľa nich Mexičania so psami a kúsok ďalej Švajčiari. Zamyslel si sa niekedy, ako sa to celé zorganizuje? Kto komu zavolá, kto to zaplatí a kto vlastne rozhodne, že tam letí tím zo Slovenska a nie povedzme z Japonska?

Viktória: To je úplne skvelá otázka, Peter. Pretože presne táto koordinácia je srdcom medzinárodného krízového manažmentu. Nie je to len o poslaní pomoci, je to obrovská, zložitá operácia, ktorá má svoje pravidlá.

Peter: A práve o tom sa dnes budeme rozprávať. Počúvate Studyfi Podcast a ja som Peter.

Viktória: A ja Viktória. A pokúsime sa vám tento zložitý svet trochu zjednodušiť. Lebo, úprimne, keď počuješ „medzinárodný krízový manažment“, znie to ako niečo z akčného filmu.

Peter: Alebo ako názov najnudnejšej prednášky na svete.

Viktória: Presne! Ale v skutočnosti je to super dynamická oblasť. Svet sa totiž neustále mení a s ním aj krízy. To, čo stačilo pred päťdesiatimi rokmi, dnes už absolútne neplatí.

Peter: V čom je ten rozdiel najväčší?

Viktória: Zmenilo sa to hlavne v troch veciach. Po prvé, rozšírilo sa spektrum úloh. Kedysi to bolo hlavne o udržaní mieru medzi dvoma armádami. Dnes sa rieši terorizmus, kybernetické útoky, humanitárne katastrofy, pandémia...

Peter: Chápem. Takže oveľa viac typov problémov.

Viktória: Presne. Po druhé, rozšíril sa samotný proces. Už to nie je len o tom, prísť a uhasiť požiar. Dnes sa krízový manažment zaoberá všetkým – od prevencie, aby konflikt ani nevznikol, cez samotné zvládanie krízy, až po obnovu a budovanie stabilného mieru po konflikte.

Peter: To znie ako práca na plný úväzok na niekoľko desaťročí.

Viktória: A často aj je. A tretí a možno najdôležitejší bod – obrovsky narástol počet aktérov. Kedysi to riešilo pár štátov a OSN. Dnes sú v tom zapojené desiatky medzinárodných organizácií, mimovládky, súkromné firmy, dokonca aj jednotlivci.

Peter: Počkaj, takže máme viac problémov, dlhší proces a oveľa viac ľudí, ktorí sa do toho pletú. Neznie to ako recept na totálny chaos?

Viktória: Mohlo by! A presne preto vznikol koncept, ktorý sa volá „komplexný prístup“. V angličtine „comprehensive approach“.

Peter: To znie... komplexne. A trochu ako korporátny buzzword.

Viktória: Trochu áno, ale myšlienka za tým je veľmi logická. Predstav si, že staviaš dom. Nestačí ti len murár. Potrebuješ aj architekta, elektrikára, inštalatéra, záhradníka... A všetci musia spolupracovať, inak bude výsledok katastrofa.

Peter: Takže komplexný prístup znamená, že všetci títo rôzni „remeselníci“ musia spolu komunikovať?

Viktória: Presne tak. Zistilo sa, že riešenie moderných konfliktov nie je len vojenská záležitosť. Vojaci možno zastavia boje, ale nevybudujú školy, neobnovia ekonomiku ani nezabezpečia spravodlivé súdy. Na to potrebuješ civilných expertov.

Peter: Čiže armáda a humanitárni pracovníci si podávajú kľučky.

Viktória: V ideálnom prípade áno. A nielen oni. Hovoríme o prepojení vojenskej, politickej, humanitárnej a ekonomickej dimenzie. Cieľom už nie je len zastaviť vojenskú eskaláciu, ale dosiahnuť udržateľný mier. A to bez sociálnej a politickej transformácie v tej oblasti jednoducho nejde.

Peter: Dobre, hovoríme o spolupráci. Ale viem si predstaviť, že keď príde armáda s tankami a vedľa nich chce Medzinárodný Červený kríž stavať stan s jedlom, môže tam vznikať napätie. Ako sa rieši toto?

Viktória: Na to slúži takzvaná vojensko-civilná koordinácia, alebo skrátene CIMIC. To je v podstate súbor pravidiel a postupov, ako majú vojaci a civilné zložky, najmä tie humanitárne, spolu vychádzať.

Peter: Takže taký manuál slušného správania v krízovej oblasti?

Viktória: Dá sa to tak povedať. Ale funguje to na dvoch úrovniach. Na tej strategickej, najvyššej úrovni, sa plánuje celá misia tak, aby sa zapojili všetky zložky – od diplomatov cez vojakov až po rozvojových expertov.

Peter: A tá druhá úroveň?

Viktória: Tá je operačno-taktická. To je to, čo sa deje priamo na mieste. Ako konkrétne si veliteľ vojenskej jednotky sadne za stôl s vedúcou miestnej humanitárnej misie a dohodnú sa, kto bude kde pôsobiť, aby si nezavadzali a hlavne, aby chránili humanitárne princípy.

Peter: Aké napríklad?

Viktória: Napríklad neutralitu a nestrannosť. Humanitárna pomoc musí byť dostupná pre všetkých bez ohľadu na to, na ktorej strane konfliktu stoja. A vojenská prítomnosť to nesmie ohroziť. Je to o neustálom dialógu a hľadaní spoločných cieľov.

Peter: Fajn, teóriu máme. Poďme sa pozrieť na konkrétnych hráčov. Kto je ten najväčší a najdôležitejší telefónny kontakt v prípade globálnej krízy? Predpokladám, že OSN?

Viktória: Správne. Organizácia Spojených národov je absolútny základ. Vznikla po druhej svetovej vojne v roku 1945, aby sa podobná katastrofa už nikdy neopakovala. Jej sídlo je v New Yorku a dnes združuje 193 štátov.

Peter: A čo je jej hlavnou úlohou v krízovom manažmente?

Viktória: Je to najvyššia medzinárodná autorita na riešenie konfliktov a poskytovanie humanitárnej pomoci. Zaujímavé je, že OSN nemá vlastnú armádu. Vždy sa spolieha na sily a prostriedky členských štátov.

Peter: Takže keď vidíme vojakov s modrými prilbami, nie sú to vojaci OSN?

Viktória: Sú to vojaci z rôznych krajín – napríklad zo Slovenska, Fínska či Ghany – ktorých ich vlády dočasne „požičali“ OSN na konkrétnu misiu. OSN im dá takzvaný mandát, teda povolenie a presné zadanie, čo majú robiť.

Peter: A kto v OSN o tom rozhoduje? Predpokladám, že nie všetkých 193 krajín hlasuje o každej misii.

Viktória: To by bola večnosť. Kľúčovým orgánom je Bezpečnostná rada OSN. Má 15 členov, z toho 5 stálych – Čína, Francúzsko, Rusko, USA a Veľká Británia. Títo piati majú právo veta.

Peter: Čiže ak jeden z nich povie „nie“, nič sa nedeje.

Viktória: Presne tak. Uznesenia Bezpečnostnej rady, známe ako rezolúcie, sú ako jediné záväzné pre všetky členské štáty. Rada môže nariadiť sankcie alebo dokonca vojenskú akciu. Aj Slovensko bolo v rokoch 2006 až 2007 jej nestálym členom.

Peter: Dobre, Bezpečnostná rada rozhodne. Ale kto to potom reálne vykoná? Kto plánuje tie misie a posiela ľudí do terénu?

Viktória: Na to má OSN špecializované odbory a úrady. Je to taká abeceda skratiek. Schválne, skúsme si ich pár prejsť.

Peter: Dobre, som pripravený si zapisovať. Čo je prvé?

Viktória: DPKO – Department of Peacekeeping Operations, čiže Odbor mierových operácií. To je presne ten orgán, ktorý plánuje, pripravuje a riadi tie misie s modrými prilbami. Od svojho vzniku v roku 1948 ich zorganizovali už desiatky.

Peter: A ich cieľom je len udržiavať mier?

Viktória: Nielen to. Snažia sa aj predchádzať konfliktom, stabilizovať situáciu po bojoch a pomáhať pri uzatváraní mierových dohôd. Každá misia je iná, ale základný cieľ je vždy minimalizovať ľudské utrpenie.

Peter: Okej, DPKO mám. Čo ďalej?

Viktória: OCHA – Office for the Coordination of Humanitarian Affairs. To je Úrad pre koordináciu humanitárnych činností. Keď udrie zemetrasenie, povodeň alebo vypukne hladomor, OCHA je tá, ktorá koordinuje všetky humanitárne organizácie, vládne aj mimovládne, aby si navzájom pomáhali a neprekážali si.

Peter: Takže taký hlavný dispečer pomoci.

Viktória: Presne. A potom tu máme napríklad UNHCR, Úrad vysokého komisára pre utečencov, ktorý pomáha ľuďom, čo museli utiecť zo svojich domovov. Alebo WFP, Svetový potravinový program, ktorý bojuje proti hladu a distribuuje jedlo v krízových oblastiach. Mimochodom, je to jedna z najefektívnejších organizácií s veľmi malou centrálou.

Peter: A čo terorizmus? Na to má OSN tiež niekoho?

Viktória: Áno, na to slúži CTC – Counter-Terrorism Committee, čiže Protiteroristický výbor. Monitoruje situáciu a pomáha štátom zvyšovať ich schopnosti v boji proti terorizmu. Takže vidíš, je to naozaj široký záber.

Peter: Dobre, OSN je jasná. Ale často počúvame aj o zapojení NATO. Aká je jeho úloha? Veď to je primárne vojenská aliancia, nie?

Viktória: Pôvodne áno, vzniklo ako organizácia kolektívnej sebaobrany. Ale po skončení studenej vojny sa jeho úloha zmenila. Dnes je krízový manažment jednou z jeho základných bezpečnostných úloh.

Peter: Ako to funguje v praxi?

Viktória: NATO má obrovské vojenské a logistické kapacity. Často pôsobí ako výkonný aparát pre operácie, ktoré schváli OSN. Má mandát OSN a NATO poskytne vojakov, techniku a velenie na vykonanie misie.

Peter: Ale môže konať aj samostatne?

Viktória: Áno, ak sa na tom zhodnú všetci členovia. Hlavným rozhodovacím orgánom je Severoatlantická rada, kde má každý členský štát jeden hlas. NATO sa snaží prispievať k prevencii konfliktov a stabilite nielen v Európe.

Peter: Má aj NATO nejaké špeciálne centrum pre krízy?

Viktória: Jasné. Priamo v bruselskom veliteľstve majú SITCEN – Situačné centrum. To je miesto, ktoré nepretržite, 24 hodín denne, monitoruje krízové javy po celom svete a vyhodnocuje ich pre vedenie Aliancie.

Peter: Takže takí strážcovia sveta, ktorí nikdy nespia.

Viktória: Presne tak. A majú aj EADRCC – Euroatlantické koordinačné centrum pre reakcie na katastrofy. To slúži ako koordinačný bod pre humanitárnu pomoc pri veľkých prírodných katastrofách. Takže áno, NATO už dávno nie je len o tankoch a stíhačkách.

Peter: Okrem OSN a NATO je tu ešte jedna organizácia, o ktorej sa často hovorí v súvislosti s konfliktami, hlavne v našom regióne – OBSE. Čo presne robí?

Viktória: OBSE, teda Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, je najväčšia regionálna bezpečnostná organizácia na svete. Združuje 57 štátov z Európy, Strednej Ázie a Severnej Ameriky.

Peter: A v čom sa líši od NATO?

Viktória: OBSE je expertom na takzvanú „mäkkú bezpečnosť“. Zameriava sa hlavne na prevenciu konfliktov, diplomaciu a budovanie dôvery. Nemá armádu, jej najsilnejšou zbraňou sú pozorovatelia, experti a diplomati.

Peter: Takže to sú tí ľudia v modrých vestách, ktorých vidíme napríklad monitorovať voľby alebo prímerie?

Viktória: Presne. Ich úlohou je byť očami a ušami medzinárodného spoločenstva priamo na mieste. Venujú sa témam ako ľudské práva, sloboda médií, práva menšín a kontrola zbrojenia. Snažia sa riešiť problémy skôr, ako prerastú do násilia.

Peter: Kde sídlia a ako fungujú?

Viktória: Hlavné sídlo majú vo Viedni, kde je aj ich Stredisko pre predchádzanie konfliktom. To je nervové centrum organizácie. Majú aj špecializované úrady, napríklad Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva vo Varšave alebo Vysokého komisára pre národnostné menšiny v Haagu.

Peter: Takže ich sila je v rýchlom nasadení civilných a policajných expertov, nie vojakov.

Viktória: Presne. Vytvárajú mosty a dialóg tam, kde iné, silovejšie organizácie, nemajú prístup. Sú kľúčoví pre dlhodobú stabilizáciu regiónov po konfliktoch.

Peter: No a nemôžeme zabudnúť na Európsku úniu. Ako sa EÚ zapája do krízového manažmentu?

Viktória: EÚ má veľmi podobnú koncepciu ako NATO a často spolu úzko spolupracujú, keďže väčšina členov EÚ je aj v NATO. Krízový manažment je súčasťou jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Peter: Takže aj EÚ môže posielať misie do zahraničia?

Viktória: Áno, a to nielen vojenské, ale aj civilné. Nasadzuje policajtov, sudcov, expertov na budovanie štátnej správy a civilnej ochrany. Ale má aj dva veľmi silné nástroje priamo na pomoc ľuďom v núdzi.

Peter: A to sú?

Viktória: Prvým je humanitárna pomoc, ktorú riadi Generálne riaditeľstvo ECHO. Bolo vytvorené už v roku 1992 a pomáha obetiam katastrof a konfliktov po celom svete, pričom sa riadi princípmi humanity, neutrality a nestrannosti.

Peter: A ten druhý nástroj?

Viktória: Tým je Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany. To je presne ten systém, ktorý sa aktivoval pri zemetrasení v Turecku, ktoré si spomínal na začiatku.

Peter: Aha! Takže sme sa vrátili na začiatok. Ako to teda funguje?

Viktória: Každý členský štát sa zúčastňuje tohto mechanizmu. Keď postihnutá krajina požiada o pomoc, Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie, skrátene ERCC v Bruseli, ktoré funguje 24/7, okamžite rozošle požiadavku všetkým členom.

Peter: A tí potom ponúknu, čo majú k dispozícii – záchranné tímy, materiál, nemocnice...

Viktória: Presne tak. ERCC to celé koordinuje, aby bola pomoc čo najefektívnejšia. Majú na to aj špeciálny komunikačný systém CECIS a dokonca spoločné výcvikové programy, aby experti z rôznych krajín vedeli spolupracovať.

Peter: To je celkom premyslené. Takže keď vidíme slovenských hasičov v Grécku alebo Taliansku, je to vďaka tomuto mechanizmu?

Viktória: Presne tak. Je to skvelý príklad európskej solidarity v praxi. A funguje to nielen pri prírodných katastrofách, ale aj pri tých, ktoré spôsobí človek. EÚ má na to pripravené aj špeciálne tímy, takzvané moduly civilnej ochrany, napríklad na vysokokapacitné čerpanie vody pri povodniach alebo letecké hasenie požiarov.

Peter: Takže keď to zhrniem, máme tu množstvo organizácií, ktoré spolupracujú. Existuje nejaký systém v tom, ako tá spolupráca prebieha?

Viktória: Áno, ten komplexný prístup, o ktorom sme hovorili, môžeme rozdeliť na tri základné kategórie alebo stupne.

Peter: Dobre, poďme na to. Prvý stupeň?

Viktória: Prvý je vládny prístup. To je spolupráca na národnej úrovni. Predstav si, že Slovensko sa rozhodne poslať pomoc do zahraničia. Musí spolupracovať ministerstvo vnútra, ktoré má hasičov, ministerstvo obrany, ktoré zabezpečí transport, a ministerstvo zahraničných vecí, ktoré to diplomaticky dohodne.

Peter: Rozumiem, koordinácia v rámci jedného štátu.

Viktória: Druhý je agentúrny prístup. To je to isté, ale na úrovni jednej veľkej medzinárodnej organizácie. Napríklad v rámci OSN musia spolupracovať ich rôzne agentúry – DPKO, OCHA, UNHCR... Snažia sa o prepojenie vo vnútri vlastnej štruktúry.

Peter: A tretí?

Viktória: Tretí je medziagentúrny prístup. A ten je najťažší. Je to spolupráca medzi rôznymi nezávislými aktérmi – napríklad OSN, EÚ, NATO a Červený kríž sa musia dohodnúť na spoločnom postupe v nejakej krajine.

Peter: Prečo je najťažší?

Viktória: Pretože tu neexistuje žiadna hierarchia. Nikto nie je nikomu šéfom. Všetci sú si rovní a to môže vytvárať obrovské trenice, kto bude celý proces riadiť a kto má hlavné slovo. Dosiahnuť tu zhodu si vyžaduje obrovské diplomatické úsilie.

Peter: Viktória, bolo to neuveriteľne zaujímavé a komplexné, ako samotný názov témy. Ak by si mala zhrnúť tú úplne najdôležitejšiu myšlienku pre našich poslucháčov, čo by to bolo?

Viktória: Asi to, že medzinárodný krízový manažment už dávno nie je len o posielaní vojakov. Je to o spolupráci. O uvedomení si, že na riešenie dnešných problémov – či už je to vojna, katastrofa alebo pandémia – nestačí jedna krajina ani jedna organizácia.

Peter: Je to o prepojení vojenskej sily s diplomaciou, humanitárnou pomocou, ekonomickou obnovou a budovaním inštitúcií.

Viktória: Presne tak. A hoci je to často chaotické a plné výziev, je to jediný spôsob, ako môžeme v globálnom svete riešiť globálne krízy. Je to obrovský mechanizmus, ktorý keď sa spustí, dokáže zachraňovať tisíce životov, presne ako sme to videli v tom Turecku.

Peter: A je fascinujúce vedieť, čo všetko sa za tými zábermi v správach v skutočnosti skrýva. Ďakujem ti veľmi pekne za skvelé vysvetlenie.

Viktória: Aj ja ďakujem. A dúfam, že sme poslucháčov nevystrašili všetkými tými skratkami!

Peter: Určite nie. A ak áno, môžu si to vypočuť znova. Týmto sa pre dnes lúčime a tešíme sa na vás pri ďalšej téme.

Peter: ...takže je to oveľa komplexnejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Poďme sa pozrieť na Valné zhromaždenie. To znie ako nejaký svetový parlament, je to tak?

Viktória: Presne tak sa to dá opísať, Peter. Je to hlavný poradný orgán OSN, kde sa stretáva takmer celý svet.

Peter: A každý má jeden hlas? To znie dosť spravodlivo.

Viktória: Áno, každý členský štát má jeden hlas. Nezáleží na tom, či si obrovská krajina alebo malý ostrovný štát. Dôležité rozhodnutia, napríklad o mieri, sa prijímajú dvojtretinovou väčšinou.

Peter: A tie slávne rezolúcie, o ktorých stále počúvame? Sú záväzné?

Viktória: Väčšinou majú len odporúčajúci charakter. Ale pozor... keďže za nimi stojí takmer celý svet, majú obrovskú morálnu a politickú váhu. Samotná práca je rozdelená do šiestich hlavných výborov, ktoré riešia všetko od odzbrojenia až po ľudské práva.

Peter: Dobre, takže majú veľa stretnutí a výborov. Ale aké sú tie najväčšie priority OSN v praxi? Čo sa reálne snažia dosiahnuť?

Viktória: To je skvelá otázka. Ciele sú naozaj ambiciózne. Predstav si, že jedným z hlavných cieľov je znížiť počet extrémne chudobných a hladujúcich ľudí na polovicu.

Peter: Wow, to je obrovská úloha. A čo ďalej?

Viktória: Takisto odstránenie negramotnosti, aby všetky deti mohli chodiť do školy. Bojujú za zníženie detskej úmrtnosti, zlepšenie zdravia matiek a snažia sa zastaviť šírenie chorôb ako HIV alebo malária. Je to v podstate globálny zoznam úloh na záchranu sveta.

Peter: Takže žiadne malé ciele.

Viktória: Vôbec nie. Ale keď príde na lámanie chleba, na krízové situácie... tam má hlavné slovo iný orgán.

Peter: A to je?

Viktória: Bezpečnostná rada OSN. Toto je ten najdôležitejší orgán pre krízové riadenie a udržiavanie mieru.

Peter: Dobre, a v čom je iná? Predpokladám, že tam už nesedia všetci.

Viktória: Presne tak. Rada má len 15 členov. Z toho je päť stálych: Čína, Rusko, Francúzsko, USA a Veľká Británia. To sú víťazné mocnosti druhej svetovej vojny.

Peter: A tých zvyšných desať?

Viktória: Tí sú volení Valným zhromaždením na dva roky. Ale tu je ten háčik... piati stáli členovia majú právo veta.

Peter: Právo veta? Takže jeden štát môže zablokovať rozhodnutie všetkých ostatných?

Viktória: Presne tak. A toto právo sa nedá nijako obísť. Práve toto je často zdrojom obrovských debát a kritiky fungovania OSN. A o tom, ako to vyzerá v praxi, si povieme nabudúce.

Peter: Dobre, takže sme prebrali civilnú ochranu... ale čo sa stane, keď kríza zasiahne krajinu mimo Európskej únie? Tam nastupuje humanitárna pomoc, náš posledný dnešný bod.

Viktória: Presne tak, Peter. A toto je kľúčové. Humanitárna pomoc EÚ je jedným z hlavných nástrojov na pomoc ľuďom, ktorí čelia bezprostredným krízam mimo Únie.

Peter: A predpokladám, že sa neriadi politikou, ale skutočnou potrebou.

Viktória: Absolútne. Poskytuje sa bez ohľadu na národnosť, vierovyznanie, pohlavie... jednoducho sa snaží pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú. Je to zakotvené priamo v Lisabonskej zmluve.

Peter: V tom známom článku 214, však?

Viktória: Áno, presne v tom. Ten článok v podstate hovorí, že pomoc je pre obete prírodných alebo človekom spôsobených katastrof a musí byť nestranná, neutrálna a bez diskriminácie.

Peter: Čiže žiadne politické hry, len čistá pomoc. To je dôležité.

Viktória: Presne. A tieto činnosti EÚ a členských štátov sa majú vzájomne dopĺňať a posilňovať, aby boli čo najefektívnejšie.

Peter: Takže, kto to celé organizuje? Má EÚ nejaký tím, ktorý vyrazí priamo do terénu a stavia stany?

Viktória: To je častá predstava, ale nie. Riadi to Generálne riaditeľstvo ECHO. Ale oni nezasahujú priamo na mieste.

Peter: Počkaj, takže neposielajú vlastných ľudí? Ako to potom funguje?

Viktória: Think of it this way... DG ECHO je ako mozog operácie. Majú stovky ľudí v Bruseli a po svete, ktorí vyhodnotia potreby a financujú projekty. Ale samotnú prácu v teréne robia ich partneri.

Peter: A kto sú tí partneri?

Viktória: Sú to osvedčené organizácie. Hovoríme o zhruba dvesto mimovládkach, špecializovaných agentúrach OSN alebo o Medzinárodnom výbore Červeného kríža.

Peter: To dáva zmysel. A čo mladí ľudia? Môžu sa nejako zapojiť? Povedzme naši poslucháči.

Viktória: Určite! A to je super vec. Existuje Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc, alebo skrátene EVHAC.

Peter: EVHAC... to znie ako nejaká superhrdinská jednotka.

Viktória: Trochu áno! V podstate je to spôsob, ako sa mladí Európania môžu stať dobrovoľníkmi v humanitárnych projektoch a operáciách civilnej ochrany po celom svete. Funguje to už od roku 2014.

Peter: Fantastické. Takže, aby sme to zhrnuli pre všetkých... Humanitárna pomoc EÚ je založená na prísnych princípoch neutrality a pomoci tým najzraniteľnejším.

Viktória: Je právne ukotvená v Lisabonskej zmluve, riadi ju DG ECHO prostredníctvom partnerov a otvára dvere aj pre mladých dobrovoľníkov cez EVHAC.

Peter: Skvelý prehľad na záver. Viktória, ďakujem ti veľmi pekne za všetky dnešné informácie. Myslím, že sme toho pokryli naozaj veľa.

Viktória: Aj ja ďakujem za pozvanie, Peter. Dúfam, že to bolo pre poslucháčov užitočné.

Peter: Určite áno. A vám, milí poslucháči, ďakujeme, že ste boli s nami. Toto bol Studyfi Podcast. Počujeme sa nabudúce!