Podcast o Medzinárodný krízový manažment a mierové operácie

Kapitoly

Čo je to vlastne peacekeeping?

Nová éra, nové problémy

Od súhlasu k akcii

Kto vlastne pomáha?

Rôzne tváre pomoci

Veľkí hráči: OSN

Európska únia v akcii

Pravidlá hry: Zásady pomoci

Od záchrany k budovaniu mieru

Štyri piliere úspechu

Prieskum a koordinácia

Rýchla pomoc vs. obnova

Slovenský mechanizmus pomoci

Kto rozhoduje o pomoci?

Pomoc v rámci Európskej únie

Prvé pokusy o mier

Zlyhanie a nový začiatok

Menší hráči, veľký vplyv

Posledná téma: Dobrovoľníctvo

Kto je dobrovoľník?

Kde sa dá pomáhať?

Zhrnutie a záver

Přepis

Viktória: Väčšina ľudí si myslí, že mierové operácie sú vždy a za každých okolností dobrá vec. Poslať niekam modré prilby a nastoliť mier. Ale čo ak vám poviem, že niekedy môžu konflikt nechtiac predĺžiť a utrpenie ľudí zhoršiť?

Adam: Presne tak. Je to jeden z najväčších paradoxov medzinárodnej politiky. Vitajte pri Studyfi Podcast.

Viktória: Dobre, Adam, toto znie naozaj proti všetkému, čo nás učia. Ako je možné, že misia, ktorá má priniesť mier, vlastne škodí?

Adam: Je to zložitá otázka. Niekedy prítomnosť medzinárodných síl zmrazí konflikt v bode, kde by sa inak už dávno vyriešil. Víťazná strana by možno rýchlejšie dosiahla dohodu, ako keď sa do toho vloží zdĺhavý proces politických rokovaní.

Viktória: Rozumiem... akoby ste prerušili hádku dvoch súrodencov, ale nikdy ich nenechali, aby si to medzi sebou vyriešili. Takže čo presne definuje takú klasickú mierovú operáciu?

Adam: Super prirovnanie! Tradičný peacekeeping, hlavne z čias studenej vojny, fungoval presne ako medzinárodný rozhodca. Neutrálne jednotky stoja medzi dvoma nepriateľskými stranami a dozerajú na prímerie. Kľúčové slová sú: súhlas oboch strán a minimálne použitie sily, a to len na sebaobranu.

Viktória: Čiže boli tam len na pozorovanie, nie na boj.

Adam: Presne. Preto sa často delia na takzvané tradičné operácie pred rokom 1989 a tie multidimenzionálne, ktoré prišli po páde železnej opony.

Viktória: Čo sa zmenilo po roku 1989, že to už nestačilo?

Adam: Skončila sa studená vojna a zrazu sme tu mali množstvo vnútorných konfliktov, nie medzištátnych. Chaos, rozpadnuté štáty, veľa rôznych bojujúcich skupín... staré pravidlá jednoducho nefungovali. Tieto nové konflikty si vyžadovali úplne iný prístup.

Viktória: Takže potrebovali upgrade. Aký?

Adam: V roku 1992 vtedajší generálny tajomník OSN Boutros-Ghali predstavil slávnu Agendu pre mier. V nej rozdelil operácie na štyri typy: udržanie mieru, čiže peacekeeping, vytváranie mieru – peacemaking, budovanie mieru – peacebuilding a nakoniec vynútenie mieru, teda peace enforcement.

Viktória: Vynútenie mieru... to už neznie veľmi pasívne.

Adam: Veru nie. To je presne ten posun. Operácie druhej generácie, teda tie multidimenzionálne, už často nemohli čakať na súhlas všetkých strán. Niekedy ho ani nebolo od koho získať. Vojaci OSN sa zrazu ocitli v situáciách, kde museli chrániť civilistov alebo humanitárne konvoje, a to aj s použitím sily.

Viktória: Takže princípy sa museli zmeniť. Ktoré sú tie najdôležitejšie dnes?

Adam: Kľúčové sú stále tri, aj keď sa ich výklad posunul. Prvý je súhlas strán, ktorý je ale často obmedzený. Druhý je nestrannosť – to neznamená neutralitu, ale to, že misia koná férovo voči všetkým, no zároveň presadzuje svoj mandát. A tretí je nepoužitie sily, teda s dôležitými výnimkami, ako je sebaobrana a obrana mandátu.

Viktória: Takže ak niekto útočí na civilistov, ktorých má misia chrániť, modré prilby už nemusia len nečinne prizerať.

Adam: Presne tak. Je to obrovský rozdiel. Cieľom už nie je len oddeliť dve armády, ale často aj pomôcť vybudovať fungujúci štát odznova. A to je, ako si vieme predstaviť, extrémne náročná úloha.

Viktória: A presne o tom sme sa bavili minule – o rôznych typoch kríz. Ale Adam, keď sa niečo také stane, odkiaľ vlastne prichádza tá medzinárodná pomoc? Predstavujem si, že sa len tak objavia lietadlá s jedlom...

Adam: Keby to bolo také jednoduché! Ale áno, je to dobrá predstava. V skutočnosti je ten systém oveľa komplexnejší a príspevky prichádzajú z viacerých zdrojov.

Viktória: Dobre, tak kto sú tí hlavní hráči? Sú to len vlády iných štátov?

Adam: Vlády sú veľkou súčasťou, samozrejme. Keď postihnutá krajina požiada o pomoc, iné štáty môžu prispieť. Ale to je len začiatok. Obrovskú rolu hrajú mimovládne inštitúcie.

Viktória: Ako napríklad Červený kríž alebo Lekári bez hraníc?

Adam: Presne tak. Ale patria sem aj súkromné nadácie, veľké medzinárodné korporácie, a dokonca aj jednotlivci – dobrovoľníci, ktorí sa rozhodnú ísť pomáhať na vlastnú päsť.

Viktória: Takže je to taký mix oficiálnej a neoficiálnej pomoci? Znie to trochu chaoticky.

Adam: Môže sa to zdať, ale existujú mechanizmy na koordináciu. Dôležité je vedieť, že celá táto oficiálna humanitárna pomoc je vlastne podmnožinou niečoho väčšieho, čo sa volá "oficiálna rozvojová pomoc".

Viktória: Aha, takže pomoc pri katastrofe je len jeden kúsok skladačky.

Adam: Presne tak. Je to ten urgentný, hasičský kúsok, ktorý rieši okamžitý problém.

Viktória: A táto pomoc má vždy rovnakú formu? Ako som spomínala, dodávky jedla, liekov a stanov?

Adam: To je tá najzákladnejšia a najviditeľnejšia forma, takzvané humanitárne operácie na záchranu životov. Ale existujú aj iné typy. Niekedy ide o obmedzenú, jednorazovú operáciu, napríklad dodanie špecifického vybavenia.

Viktória: A čo dlhodobejšie?

Adam: Potom tu máme komplexné, dlhodobé rehabilitačné programy, ktoré môžu trvať roky. Alebo operácie, ktoré kombinujú okamžitú pomoc s rekonštrukciou sociálnych systémov – napríklad oprava škôl a nemocníc.

Viktória: Takže nejde len o to, aby ľudia prežili, ale aby mohli začať znova normálne žiť.

Adam: Presne. A dokonca existujú operácie, ktorých cieľom je predchádzať porušovaniu humanitárneho práva a ľudských práv. To už je oveľa komplexnejšie než len rozdať deky a konzervy.

Viktória: Dobre, spomínal si koordináciu. Kto to má celé pod palcom? Kto je ten hlavný dirigent orchestra?

Adam: Najväčším dirigentom je bezpochyby Organizácia spojených národov, teda OSN. Jej sila spočíva v globálnom mandáte, kredibilite a nestrannosti. Všetky aktivity riadi a koordinuje Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí, známy pod skratkou OCHA.

Viktória: A pod ním sú tie ďalšie známe organizácie?

Adam: Áno, presne. Pod hlavičkou OSN pôsobia giganti ako UNICEF – Detský fond, WFP – Svetový potravinový program, UNHCR pre utečencov, alebo WHO – Svetová zdravotnícka organizácia.

Viktória: To dáva zmysel. Ale ako dokážu reagovať tak rýchlo? Krízy sa dejú po celom svete.

Adam: Tu prichádza tá najzaujímavejšia časť. OSN má vytvorenú sieť obrovských skladov, volajú sa UNHRD – Sklady humanitárnej pomoci.

Viktória: Sklady? Ako nejaký Amazon pre katastrofy?

Adam: Presne tak! Je to geniálne prirovnanie. Tieto sklady sú strategicky rozmiestnené po celom svete – v Ghane, Dubaji, Malajzii, Paname, Španielsku, Taliansku – blízko najohrozenejších oblastí.

Viktória: A čo v nich majú?

Adam: Všetko, na čo si spomenieš. Zdravotnícke prístroje, lieky, stany, jedlo, pitnú vodu, dokonca výpočtovú techniku. A najlepšie na tom je, že materiál je pripravený na vyskladnenie do 48 hodín.

Viktória: Páni, to je neuveriteľne efektívne. Takže ten pocit, že sa zrazu "objavia lietadlá s pomocou", nie je až tak ďaleko od pravdy.

Adam: Nie je, len za tým stojí obrovská logistická operácia, ktorá beží neustále.

Viktória: A čo Európa? Akú úlohu hrá Európska únia?

Adam: Obrovskú. Európska únia je v skutočnosti najväčším svetovým darcom humanitárnej pomoci. V rámci Európskej komisie na to majú špeciálny úrad s názvom ECHO.

Viktória: ECHO, ako ozvena? To je celkom pekný názov.

Adam: Áno, symbolické. Ich prístup je veľmi komplexný. Nejde im len o reakciu na katastrofy. Zameriavajú sa aj na znižovanie rizika a zlepšenie pripravenosti.

Viktória: Čiže snažia sa byť o krok vpred?

Adam: Presne tak. Investujú do systémov včasného varovania, podporujú stratégie, ktoré zmierňujú dopady klimatických zmien, a snažia sa prepojiť núdzovú pomoc s dlhodobou obnovou, aby posilnili celkovú odolnosť komunity.

Viktória: To znie veľmi rozumne. Namiesto neustáleho hasenia požiarov sa snažia, aby vôbec nevznikli.

Adam: Presne. Je to investícia do budúcnosti, nielen reakcia na prítomnosť.

Viktória: Keď toľko rôznych organizácií a štátov posiela pomoc, musia existovať nejaké spoločné pravidlá, nie? Nemôže si každý robiť, čo chce.

Adam: Určite áno. A sú extrémne dôležité. Celá humanitárna pomoc sa riadi niekoľkými základnými princípmi, ktoré vychádzajú z medzinárodného humanitárneho práva.

Viktória: Aké sú tie najdôležitejšie?

Adam: Často sa hovorí o takzvanej "svätej trojici", aj keď sú v podstate štyri. Sú to humanita, nestrannosť, neutralita a nezávislosť.

Viktória: Dobre, poďme si to rozobrať. Humanita je asi jasná.

Adam: Áno, to znamená, že cieľom je zachraňovať životy, zmierňovať utrpenie a chrániť ľudskú dôstojnosť. Je to úplný základ všetkého.

Viktória: A nestrannosť?

Adam: To je kľúčové. Znamená to, že pomoc sa poskytuje čisto na základe potrieb. Nezáleží na národnosti, rase, náboženstve alebo politickom presvedčení obetí. Jediným kritériom je, kto pomoc potrebuje najviac.

Viktória: Ako lekár na pohotovosti – ošetrí toho, kto je najviac zranený, nepýta sa ho, koho volil.

Adam: Vynikajúce prirovnanie. A s tým súvisí neutralita – humanitárne organizácie sa nesmú stavať na žiadnu stranu v konflikte. Ich úlohou je pomáhať obetiam, nie ovplyvňovať výsledok boja.

Viktória: A ten štvrtý princíp bola nezávislosť.

Adam: Áno. Znamená to, že humanitárne agentúry musia byť nezávislé od politických, ekonomických či vojenských cieľov vlád alebo iných aktérov. Pomoc nesmie byť nástrojom zahraničnej politiky.

Viktória: Dobre, ale čo situácie, keď nestačí len rozdať jedlo? Hovoríme o zložitých konfliktoch, kde sú ľudské práva masívne porušované. Čo potom?

Adam: To je tá najťažšia časť krízového manažmentu. V extrémnych prípadoch, keď zlyhajú všetky mierové prostriedky a dochádza k rozsiahlej humanitárnej kríze, môže medzinárodné spoločenstvo pristúpiť k intervencii.

Viktória: Teda k použitiu sily?

Adam: Áno, ale je to absolútne posledná možnosť a musí spĺňať prísne podmienky. Sila musí byť použitá primerane a cieľom musí byť dosiahnutie pozitívneho humanitárneho výsledku – teda záchrana životov a stabilizácia.

Viktória: To je už naozaj ten najvyšší level. A súvisí to s tými mierovými misiami, o ktorých často počujeme?

Adam: Presne. OSN má celú škálu takzvaných mierových operácií. Začína to prevenciou konfliktov, kde sa diplomati snažia zabrániť eskalácii napätia. Potom je tu vytváranie mieru, čo sú rokovania o ukončení konfliktu.

Viktória: A potom prichádzajú na rad vojaci v modrých prilbách?

Adam: Áno, to je udržanie mieru, alebo peacekeeping. Ich úlohou je dohliadať na prímerie, keď už boje utíchli. Ak sa však prímerie poruší, môže prísť na rad vynútenie mieru, kde už môžu použiť silu na ochranu civilistov a mandátu misie.

Viktória: A čo je na konci tohto celého procesu?

Adam: Na konci je budovanie mieru, alebo peacebuilding. To je dlhodobý proces, ktorý začína po podpise mierovej zmluvy a jeho cieľom je pomôcť krajine postaviť sa opäť na nohy, odzbrojiť bojovníkov, zorganizovať voľby a posilniť inštitúcie tak, aby sa konflikt nevrátil.

Viktória: Takže to je komplexný cyklus – od diplomacie cez zásah až po dlhodobú rekonštrukciu. Neuveriteľne zložité. Je fascinujúce, aké mechanizmy svet má, aj keď o nich bežne nepočujeme.

Adam: Presne tak. A každý jeden krok sa riadi tými princípmi, o ktorých sme hovorili. Lebo cieľom je vždy pomôcť ľuďom, nie situáciu ešte viac skomplikovať.

Viktória: Adam, ďakujem ti. Dnes si nám ukázal, aká obrovská a premyslená mašinéria stojí za medzinárodnou humanitárnou pomocou. Nabudúce sa pozrieme na to, ako sa tieto operácie vlastne financujú. Stavím sa, že to tiež nebude úplne jednoduché.

Adam: To si píš, že nebude. Ale o tom nabudúce.

Viktória: Takže, Adam, predtým sme sa bavili o tom, čo všetko môže spôsobiť medzinárodnú krízu. Ale poďme k tej lepšej časti. Ako vlastne vyzerá efektívna pomoc?

Adam: Presne tak. A vieš, nie je to len o posielaní peňazí alebo materiálnych vecí. Úspech humanitárnej pomoci stojí na štyroch kľúčových pilieroch.

Viktória: Štyri piliere? To znie stabilne. Ktoré to sú?

Adam: Dobrá poznámka. Sú to: správny začiatok operácie, dôkladný prieskum potrieb, absolútne kľúčová koordinácia a potom balans medzi rýchlou pomocou a dlhodobou obnovou.

Viktória: Dobre, poďme na to postupne. Čo znamená "správny začiatok operácie"? Nemali by sme pomáhať okamžite, ako sa niečo stane?

Adam: Tu je ten prekvapivý moment. Prvú pomoc si takmer vždy poskytujú ľudia navzájom priamo na mieste. Potom prichádzajú miestni záchranári a dobrovoľníci. Medzinárodné tímy môžu prísť až na pozvanie vlády.

Viktória: Aha, takže unáhlená pomoc zo zahraničia môže narobiť viac škody ako úžitku?

Adam: Presne! Môžeš distribuovať úplne nevhodné veci alebo spôsobiť chaos. Preto je druhý pilier, prieskum potrieb, taký dôležitý. Miestna vláda musí zistiť, čo ľudia naozaj potrebujú, nie to, čo si my myslíme, že potrebujú.

Viktória: To dáva zmysel. A čo tá koordinácia? To je asi najväčší oriešok, však?

Adam: To je Mount Everest každej operácie. Problém je, že mnohé menšie organizácie alebo dokonca politické strany sa chcú ukázať, ale nechcú sa podriadiť centrálnemu riadeniu. Vzniká z toho chaos.

Viktória: Takže kto by to mal ideálne riadiť?

Adam: V ideálnom svete miestna vláda poverí koordinačnú agentúru OSN. Tie veľké, seriózne organizácie jej mandát rešpektujú. Ale potom tam máte desiatky ďalších, ktorí si idú svoje... a to je problém.

Viktória: Dobre, a posledný pilier? Rýchla pomoc verzus obnova.

Adam: Predstav si to takto. Rýchla pomoc je ako lekárnička – jedlo, voda, lieky, psychologická podpora. Je to na prežitie tu a teraz.

Viktória: A obnova?

Adam: Obnova je dlhodobý plán na návrat do normálu. Oprava domov, škôl, ciest. A čo je dôležité, musí zahŕňať aj prevenciu, aby sa pri ďalšej katastrofe škody znížili. Nestačí len zalepiť ranu, treba ju liečiť a posilniť do budúcna.

Viktória: Fascinujúce. Takže humanitárna pomoc je vlastne komplexná veda. Nie je to len o dobrých úmysloch.

Adam: Presne si to vystihla. Je to veda, logistika a diplomacia v jednom. A práve o tých rôznych aktéroch a úrovniach pomoci si povieme nabudúce.

Viktória: Takže je jasné, že humanitárna pomoc je komplexná. Ale ako to funguje konkrétne u nás na Slovensku? Máme nejaký manuál, ako postupovať?

Adam: Manuál je presne to správne slovo. Volá sa to „Mechanizmus poskytovania humanitárnej pomoci Slovenskej republiky do zahraničia“. Znie to zložito, ale v podstate je to celkom priamy proces.

Viktória: Dobre, zjednoduš nám to. Čo sú tie hlavné kroky?

Adam: Takže, najprv musíme dostať výzvu alebo žiadosť o pomoc. Potom sa okamžite zvolá takzvaná koordinačná porada. Následne vláda rozhodne, či a ako pomôžeme, kto to bude koordinovať a potom sa to celé logisticky zrealizuje.

Viktória: A potom sa už len sleduje, ako pomoc dorazila?

Adam: Presne tak. Na konci sa vypracuje záverečná správa, kde je všetko popísané – čo sme poslali, koľko to stálo a komu to pomohlo. A samozrejme, nasleduje audit, aby bolo všetko transparentné.

Viktória: Spomínal si koordinačnú poradu. To znie dôležito. Kto všetko tam sedí? Sú to nejakí superhrdinovia krízového manažmentu?

Adam: V podstate áno! Vedie to Sekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra. A na porade sú zástupcovia kľúčových ministerstiev ako zahraničné veci, obrana či financie.

Viktória: Takže len štátni úradníci?

Adam: Vôbec nie, a to je na tom to dôležité. Sú tam aj ľudia zo Správy štátnych hmotných rezerv, zo Slovenského Červeného kríža a zástupcovia mimovládnych organizácií ako Človek v ohrození. Je to naozaj tímová práca.

Viktória: Čiže cieľom je zistiť, kto má aké zdroje k dispozícii – či už finančné, materiálne alebo ľudské?

Adam: Presne. Aby sme neposlali stany tam, kde potrebujú lieky. Každý povie, čím vie prispieť, a takto sa vyskladá tá najefektívnejšia pomoc.

Viktória: A ako do tohto celého zapadá Európska únia? Predpokladám, že nekonáme vždy len na vlastnú päsť.

Adam: Určite nie. Sme súčasťou Mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. Funguje to tak, že ak nejaká krajina, aj mimo EÚ, potrebuje pomoc, pošle žiadosť do Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie, alebo skrátene ERCC.

Viktória: A toto centrum to potom rozošle všetkým členským štátom?

Adam: Áno. ERCC je ako taký dispečing. Pošle žiadosť nám a ostatným krajinám. My potom posúdime, čo vieme ponúknuť, a pošleme našu ponuku späť. Postihnutá krajina si potom vyberie, ktorú ponuku prijme.

Viktória: Takže je to vlastne obrovská medzinárodná spolupráca. To je celkom povzbudivé. Čo nás teda posúva k otázke, aké konkrétne typy pomoci vie Slovensko...

Viktória: ...takže to dáva zmysel. Ale tieto veľké medzinárodné organizácie tu neboli vždy, však? Kde sa to celé vlastne začalo?

Adam: Výborná otázka! Myšlienka, že štáty by mali spolupracovať na udržaní mieru, je staršia, ako si možno myslíme.

Viktória: Naozaj? Tak odkiaľ začíname? Z minulého storočia?

Adam: Ešte skôr! Za taký prvý veľký pokus môžeme považovať Viedenský kongres v roku 1814. Po porážke Napoleona sa európski lídri zišli, aby... no, aby si v podstate nanovo rozdelili Európu a dohodli pravidlá hry.

Viktória: Aby si zase neskákali do vlasov, však? A čo ten známejší pokus? Liga národov?

Adam: Presne tak. To bol ďalší veľký krok. Po prvej svetovej vojne bola v roku 1919 založená Liga národov. Cieľ bol jasný – zabrániť ďalšej takej katastrofe a podporiť demilitarizáciu.

Viktória: Čo, ako vieme z dejepisu, sa... úplne nepodarilo.

Adam: Žiaľ, nie. Liga bola príliš slabá. Ale myšlienka prežila! Po druhej svetovej vojne, v roku 1945, vznikla Organizácia spojených národov, teda OSN. Je to v podstate vyvrcholenie všetkých týchto snáh. Taký upgrade Ligy národov, ak chceš.

Viktória: Upgrade, ktorý mal tentoraz fungovať lepšie.

Adam: Presne. S väčšími právomocami a širšou podporou. A tu je dôležité si uvedomiť, že cieľom nebolo len zabrániť vojnám medzi štátmi.

Viktória: Ale aj riešiť iné krízy?

Adam: Áno. A popri OSN začali vznikať aj ďalšie, regionálne organizácie. Napríklad NATO ako vojenská aliancia, alebo OBSE, ktorá sa zameriava na bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

Viktória: Takže to nie je len jeden veľký svetový klub, ale skôr sieť rôznych klubov so špecifickými cieľmi.

Adam: Perfektne si to vystihla! Každá rieši niečo iné. A práve o tej najznámejšej, o OSN, a o tom, ako presne funguje, by sme sa mohli pozrieť bližšie...

Viktória: Dobre, tak to bolo naozaj veľa informácií. Poďme sa teraz pozrieť na našu poslednú dnešnú tému, ktorá je myslím veľmi dôležitá — dobrovoľníctvo.

Adam: Určite. A je to jednoduchšie, ako si mnohí myslia. V podstate, zákon to definuje celkom jasne.

Viktória: Dobre, tak kto je podľa zákona dobrovoľník? Je to len niekto, kto robí niečo zadarmo?

Adam: Je v tom viac. Si to ty, fyzická osoba, ktorá sa slobodne rozhodne, že bez nároku na odmenu využije svoje schopnosti alebo vedomosti v prospech niekoho iného, alebo pre verejné dobro.

Viktória: Čiže kľúčové je slobodné rozhodnutie a žiadna pláca. A samozrejme, že s tým tá druhá strana súhlasí.

Adam: Presne tak. Nemôžeš sa len tak niekomu objaviť pred dverami a začať mu opravovať plot so slovami: „Som tu dobrovoľne!“

Viktória: To by asi nefungovalo. Kto to teda celé organizuje?

Adam: No a to je tá druhá strana mince. Existujú takzvané vysielajúce organizácie. Tie dobrovoľníkov vyberajú, pripravujú a uzatvárajú s nimi zmluvy.

Viktória: A kto môže byť takou organizáciou? Nejaké špeciálne úrady?

Adam: Vôbec nie. Môže to byť občianske združenie, nezisková organizácia, nadácia, cirkev, alebo dokonca aj škola či školské zariadenie.

Viktória: Wow, takže aj naša škola by mohla organizovať dobrovoľnícke akcie? To som nevedela.

Adam: Áno. Možností je naozaj veľa. Here's the key takeaway: systém je nastavený tak, aby sa dalo pomáhať organizovane a bezpečne.

Viktória: Skvelé. Takže, dnes sme si prešli naozaj všetko od... až po dobrovoľníctvo. Adam, ďakujem ti veľmi pekne za všetky cenné rady.

Adam: Aj ja ďakujem za pozvanie. A pamätajte, každá malá pomoc sa počíta.

Viktória: Presne tak. Dúfame, že sa vám dnešná epizóda páčila a že ste si z nej niečo odniesli. Počujeme sa opäť nabudúce. Majte sa krásne!

Adam: Dopočutia.