Podcast o Medzinárodné uznanie a suverenita Slovenského štátu

Kapitoly

Mýtus o izolácii

Zmluva o ochrannom pomere

Tajný dodatok a vnútorná politika

Posledný pokus o nezávislosť

Zhrnutie a záver

Přepis

Peter: Väčšina ľudí si myslí, že Slovenský štát bol počas vojny úplne izolovaný, uznaný len Nemeckom a jeho najbližšími spojencami.

Lucia: Ale to je len polovica pravdy. V skutočnosti ho postupne uznalo až 27 štátov. A niektoré z nich sú naozaj prekvapivé.

Peter: Wow, 27? Tak o tom si musíme povedať viac. Vitajte pri Studyfi Podcast.

Lucia: Presne tak. Slovenská diplomacia sa po vzniku štátu snažila čo najrýchlejšie získať medzinárodné uznanie, lebo chýbala tradícia vlastnej štátnosti. A celkom sa im darilo.

Peter: Ktoré štáty to teda boli? Okrem tých očakávaných.

Lucia: Hneď 15. marca 1939 ho uznalo Maďarsko, o deň neskôr Poľsko. Ale kľúčové bolo aj uznanie od Sovietskeho zväzu, ktorý mal vtedy pakt s Nemeckom. A veľkým úspechom bolo uznanie od neutrálnych štátov ako Švajčiarsko a Svätá stolica.

Peter: Počkať, takže aj Vatikán a Švajčiarsko? To by som naozaj nečakal. Čo to zmenilo?

Lucia: Zlom nastal, keď sa Slovensko zapojilo do vojny proti Sovietskemu zväzu. To malo fatálne následky. ZSSR zrušil uznanie a pozícia československého exilu v zahraničí výrazne posilnela.

Peter: Rozumiem. Takže uznanie bolo, ale potom sa to zlomilo. A kľúčovú rolu v tom asi hral vzťah s Nemeckom, však?

Lucia: Jednoznačne. Hneď po vzniku štátu bola podpísaná prvá medzinárodná zmluva – Zmluva o ochrannom pomere, známa ako Schutzvertrag.

Peter: Čo to v praxi znamenalo? Znie to ako niečo... ochranné.

Lucia: Názov je trochu zavádzajúci. Nemecko sa síce zaviazalo chrániť územie Slovenska, ale výmenou za jeho úplnú politickú a vojenskú podriadenosť. Platnosť bola stanovená na 25 rokov.

Peter: Takže v podstate taký medzinárodný vzťah, kde jeden partner hovorí: 'Ochránim ťa, ale budeš robiť presne to, čo poviem.' To neznie veľmi férovo.

Lucia: Výstižne povedané. Kľúčové bolo, že slovenská zahraničná politika a armáda museli byť v úzkej zhode s Nemeckom. Bola to obrovská strata suverenity.

Peter: A bolo to všetko? Alebo bol v zmluve aj nejaký dodatok písaný malým písmom?

Lucia: Bol, a bol tajný. Išlo o Dôverný protokol o hospodárskej a finančnej spolupráci. Ten v podstate znamenal ekonomickú závislosť od Nemecka.

Peter: Čiže nielen politická a vojenská, ale aj kompletná ekonomická kontrola.

Lucia: Presne. Nemecko získalo prednostné práva na nerastné suroviny, colnú kontrolu a prístup k financiám. V podstate si zabezpečilo úplné využívanie slovenského hospodárstva pre svoje vojnové ciele.

Peter: A ako to vyzeralo vnútri slovenskej politiky? Všetci s tým súhlasili?

Lucia: Vôbec nie. V rámci HSĽS existovalo silné napätie. Umiernené krídlo okolo prezidenta Tisa sa snažilo aspoň čiastočne vzdorovať tlakom, zatiaľ čo radikálne krídlo chcelo ešte silnejšiu orientáciu na Nemecko.

Peter: Takže medzinárodné postavenie bolo oveľa komplexnejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Začalo to snahou o uznanie, no skončilo sa to takmer úplnou podriadenosťou Nemecku.

Lucia: Presne tak. Ale vieš, že to takmer dopadlo inak? Existoval jeden krátky, ale odvážny pokus o zmenu kurzu.

Peter: Naozaj? Kto za tým stál?

Lucia: Bol to vtedajší minister zahraničných vecí, Ferdinand Ďurčanský. Až do leta 1940 sa snažil presadiť nezávislejšiu politiku.

Peter: Nezávislejšiu ako presne? Znie to dosť riskantne.

Lucia: A to aj bolo. Dokonca uvažoval o deklarovaní neutrality voči Veľkej Británii a Francúzsku.

Peter: Neutralita? Popri Tretej ríši? To znie ako chodiť po lane nad priepasťou.

Lucia: Dobré prirovnanie. Nemci to, samozrejme, netolerovali. Tieto snahy rázne potlačili na rokovaniach v Salzburgu v júli 1940.

Peter: A tam musel Ďurčanský skončiť, však?

Lucia: Presne. Bol odstránený z politiky a tým sa akékoľvek snahy o samostatnosť definitívne skončili.

Peter: Takže, ak to zhrniem, slovenská zahraničná politika bola vtedy ako jazda na horskej dráhe. Začalo to nádejou a skončilo úplnou kontrolou Nemecka.

Lucia: Perfektné zhrnutie. Je to komplexná, ale dôležitá časť našej histórie. Ďakujem za pozvanie.

Peter: Ja ďakujem tebe, Lucia. A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť. Počujeme sa pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu!