Test na Medzinárodné právo: Zodpovednosť štátu a sankcie

Medzinárodné právo: Zodpovednosť štátu a sankcie – Rozbor

Otázka 1 z 50%

Ak štát prispel k vzniku nepredvídanej vonkajšej udalosti, ktorá mu znemožňuje dodržať medzinárodný záväzok, stále sa to považuje za okolnosť vylučujúcu protiprávnosť na základe vyššej moci.

Test: Medzinárodná zodpovednosť štátu – špecifické odvetvia, Základy medzinárodnej zodpovednosti štátu, Národné právo a zodpovednosť - občianskoprávna zodpovednosť, Spoločenské normy, Národné právo a zodpovednosť - zodpovednosť právna, Národné právo a zodpovednosť - správna a disciplinárna zodpovednosť, Okolnosti vylučujúce protiprávnosť, Medzinárodné právo, Donucovacie opatrenia OSN a medzinárodné právo, Špecifické subjekty a režimy, Medzinárodné použitie sily a sebaobrana

20 otázok

Otázka 1: Ak štát prispel k vzniku nepredvídanej vonkajšej udalosti, ktorá mu znemožňuje dodržať medzinárodný záväzok, stále sa to považuje za okolnosť vylučujúcu protiprávnosť na základe vyššej moci.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Protiprávnosť správania sa štátu na základe vyššej moci je vylúčená len vtedy, ak štát k vzniku uvedenej udalosti neprispel. Ak štát prispel k jej vzniku, nemožno to považovať za okolnosť vylučujúcu protiprávnosť správania sa štátu.

Otázka 2: Ktoré z nasledujúcich tvrdení o individuálnych sankciách (protiopatreniach) ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť správania štátu je pravdivé?

A. Protiopatrenie musí byť vždy časovo neobmedzené, kým štát delikvent splní svoju povinnosť.

B. Protiopatrenie môže smerovať aj voči tretím štátom, ak je to efektívne na vynútenie zodpovednosti.

C. Protiopatrenie vylučuje protiprávnosť len v prípade porušenia dispozitívnej normy medzinárodného práva.

D. Akékoľvek protiopatrenie je vždy okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť, bez ohľadu na použitie ozbrojenej sily.

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov, protiopatrenie vylučuje protiprávnosť v prípade porušenia dispozitívnej normy medzinárodného práva, nie však v prípade porušenia kogentnej normy. Taktiež musí byť časovo limitované trvaním protiprávneho správania sa štátu delikventa, musí byť smerované len voči porušiteľovi a musí ísť o opatrenia bez použitia ozbrojenej sily.

Otázka 3: Vytvorenie medzinárodného tribunálu na súdenie vojnových zločinov patrí medzi príklady protiopatrení (represálií) v medzinárodnom práve.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú ako príklady protiopatrení (represálií) jednostranné prerušenie diplomatických stykov, zákaz leteckého spojenia do dotknutého štátu, ekonomické represálie vo forme embarga a bojkot dovozu. Vytvorenie medzinárodného tribunálu na súdenie vojnových zločinov nie je uvedené ako príklad protiopatrenia (represálie).

Otázka 4: Aké sú hlavné rozdiely medzi zodpovednosťou za protiprávne správanie a zodpovednosťou za škodlivé následky činností, ktoré medzinárodné právo nezakazuje?

A. Zodpovednosť za protiprávne správanie sa viaže na subjektívnu zodpovednosť a normy majú obyčajovú podobu, zatiaľ čo zodpovednosť za škodlivé následky dovolených činností je objektívna a normy sú v zmluvnej podobe.

B. Zodpovednosť za protiprávne správanie sa týka činností, ktoré sú medzinárodným právom dovolené, zatiaľ čo zodpovednosť za škodlivé následky dovolených činností sa týka správania v rozpore s medzinárodným právom.

C. Normy upravujúce zodpovednosť za protiprávne správanie existujú v zmluvnej podobe, kým normy pre zodpovednosť za škodlivé následky nezakázaných činností majú obyčajovú podobu.

D. Zodpovednosť za protiprávne správanie je objektívna, zatiaľ čo zodpovednosť za škodlivé následky činností, ktoré medzinárodné právo nezakazuje, je subjektívna.

Vysvetlenie: Zodpovednosť za protiprávne správanie je subjektívna a jej normy majú obyčajovú podobu. Naopak, zodpovednosť za škodlivé následky činností, ktoré medzinárodné právo nezakazuje, je objektívna a jej normy sú v zmluvnej podobe alebo v podobe kodifikačných návrhov.

Otázka 5: Môže Bezpečnostná rada OSN poveriť oblastné dohody a orgány výkonom donucovacích akcií?

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Bezpečnostná rada OSN môže podľa článkov 52-54 Charty OSN poveriť oblastné dohody a orgány, ktorých zriadenia Charta OSN predvída, výkonom donucovacích akcií.