Podcast o Medzinárodné postavenie Slovenského štátu

Kapitoly

Úvod do problému

Medzinárodné uznanie a jeho krehkosť

Schutzvertrag - Zmluva, ktorá všetko zmenila

Skryté podmienky a realita

Pokus o samostatnosť

Salzburský diktát a záver

Přepis

Nina: Čo je tá jedna vec, ktorá na maturite zaskočí osemdesiat percent študentov pri téme Slovenského štátu? Je to paradox medzi tým, že ho uznalo dvadsaťsedem štátov, a tým, že jeho prvá medzinárodná zmluva mu v podstate okamžite zobrala suverenitu. Poďme sa pozrieť, ako to celé fungovalo.

Tomáš: Počúvate Studyfi Podcast.

Nina: Takže, Tomáš, nový štát na mape Európy. Aké boli jeho prvé kroky?

Tomáš: No, mal obrovskú nevýhodu. Chýbala mu akákoľvek tradícia vlastnej štátnosti. Preto sa diplomacia zúfalo snažila získať medzinárodné uznanie čo najrýchlejšie, aby stabilizovala jeho pozíciu.

Nina: A celkom sa im darilo, nie? Spomínala som dvadsaťsedem štátov. Kto boli tí prví a najdôležitejší?

Tomáš: Hneď 15. marca 1939 ho uznalo Maďarsko, aj keď z vlastných, dosť vypočítavých dôvodov. Hneď po nich Poľsko. Ale kľúčové bolo uznanie od Sovietskeho zväzu, ktorý mal vtedy pakt s Nemeckom, a tiež od neutrálnych štátov ako Švajčiarsko a Vatikán.

Nina: To znie ako celkom sľubný začiatok. Kde sa to pokazilo?

Tomáš: Zlom prišiel s účasťou vo vojne proti Sovietskemu zväzu. To bol krok, ktorý mal fatálne následky. ZSSR okamžite zrušil uznanie, mnohé ďalšie štáty to prehodnotili a to neskutočne pomohlo československému exilu v Londýne.

Nina: Dobre, takže uznanie bolo krehké. Poďme k tej zmluve, ktorú som spomínala na začiatku. Zmluva o ochrannom pomere, známa ako Schutzvertrag.

Tomáš: Áno, to bola úplne prvá medzinárodná zmluva Slovenského štátu. A hneď ukázala, kto je tu pánom. V podstate to bol obchod: Nemecko sľúbilo, že bude chrániť územnú celistvosť Slovenska...

Nina: ...a výmenou za to?

Tomáš: Výmenou za takmer úplnú podriadenosť. Zmluvu podpísali za Nemecko von Ribbentrop a za Slovensko Tiso, Tuka a Ďurčanský. Vznikla po rokovaní Tisa s Hitlerom vo Viedni a mala platiť dvadsaťpäť rokov.

Nina: A čo je na nej najzaujímavejšie?

Tomáš: Napríklad to, že dodatočne zlegalizovala prítomnosť nemeckých vojsk na našom území, ktoré sem prišli už pri obsadzovaní Čiech a Moravy. Taká drobná formalita, však?

Nina: Určite. A čo tie kľúčové ustanovenia? Ako presne obmedzovala suverenitu?

Tomáš: Články 3 a 4 hovorili jasne: Slovensko musí viesť zahraničnú a vojenskú politiku v "úzkej zhode" s Nemeckom. To v praxi znamenalo, že slovenská armáda bola organizačne podriadená nemeckej. Suverenita išla bokom.

Nina: A to nebolo všetko, však? Viem, že existoval aj nejaký tajný dodatok.

Tomáš: Presne. Dôverný protokol o hospodárskej a finančnej spolupráci. Ten upevnil ekonomickú závislosť. Nemecko získalo prednostné právo na nerastné suroviny, colnú kontrolu a v podstate riadilo slovenské hospodárstvo vo svoj prospech.

Nina: Takže navonok samostatný štát, ale v skutočnosti bábka. Ako sa to prejavilo v domácej politike?

Tomáš: Neustálym napätím. V rámci HSĽS sa Tisovo umiernené krídlo snažilo aspoň trochu vzdorovať, zatiaľ čo radikáli chceli ešte tesnejšiu spoluprácu s Berlínom. Keď sa minister zahraničia Ďurčanský pokúsil o trochu nezávislejšiu politiku, Nemci ho jednoducho nechali odstrániť. To dokonale ukazuje, kto mal reálnu moc.

Nina: Tak a sme pri našej poslednej téme pre dnešok. Znie to dosť špecificky – zahraničná politika v roku 1940. Čo sa vtedy dialo tak zásadné?

Tomáš: Bol to kľúčový rok, Nina. Do leta 1940 sa Slovensko snažilo hrať tak trochu na vlastnú päsť. Minister zahraničia Ferdinand Ďurčanský mal celkom odvážne plány.

Nina: Odvážne? Akože sme sa snažili úplne odstrihnúť od Nemecka?

Tomáš: Nie tak celkom, ale blízko. Predstav si, že Ďurčanský potichu uvažoval o vyhlásení neutrality voči Veľkej Británii a Francúzsku. Chcel, aby Slovensko nebolo len bábkou.

Nina: Páni, to znie ako riskantný ťah. Skoro ako keby si chcel byť kamarát so všetkými na ihrisku, aj s tými, čo sa práve bijú.

Tomáš: Presne taký bol plán! Ale Nemecku sa tento nápad, samozrejme, vôbec nepáčil.

Nina: A predpokladám, že keď sa niečo nepáčilo Hitlerovi... tak to malo rýchly koniec.

Tomáš: Bingo. Nemecko si zavolalo slovenských politikov na takzvané „rokovania“ do Salzburgu. V skutočnosti to bol diktát. Výsledok? Ďurčanský musel okamžite odísť z politiky.

Nina: Takže sen o nezávislejšej ceste sa rozplynul veľmi rýchlo.

Tomáš: Áno. Po Salzburgu už bolo úplne jasné, že slovenská zahraničná politika bude presne taká, akú si želá Berlín. Žiadne ďalšie experimenty sa netolerovali.

Nina: Tým sa nám to pekne uzatvára. Takže, aby sme to zhrnuli... dnes sme prebrali vznik Slovenského štátu, vnútorné napätie a nakoniec aj tento neúspešný pokus o samostatnosť.

Tomáš: Presne tak. Ukazuje to tú zložitú a obmedzenú pozíciu, v ktorej sa vtedy Slovensko nachádzalo.

Nina: Super. Tomáš, ďakujem ti veľmi pekne za všetky cenné informácie. A vám, milí študenti, ďakujeme za počúvanie. Dúfame, že vám to pomôže pri maturitách. Majte sa!